Kyjev vedie rozhovory so Sofiou o nákupe dvoch atómových reaktorov už dva roky. Dialóg sa začal uskutočňovať so parlamentným súhlasom oboch štátov, ale teraz sa objavila prekážka, ktorá je možno neprekonateľná. S istotou sa to však nedá tvrdiť, pretože môže ísť o vyjednávaciu taktiku vlastníka reaktorov.
Bulharský vicepremiér Atanas Zafirov vyhlásil, že sa rozhodli nepredať technologické zariadenia Ukrajine. Ozrejmil, že tento krok sa opiera o jednu z hlavných úloh štátu: „Tieto reaktory nie sú na predaj, lebo sú kľúčové pre Bulharsko, tvoria súčasť našej energetickej nezávislosti," zdôraznil podľa agentúry BTA. Pred necelými dvomi rokmi pritom tento názor v Sofii neprevládal, pretože v júli 2023 parlament vyjadril súhlas, aby ministerstvo energetiky začalo s Kyjevom rokovať o predaji reaktorov.
UPOZORNENIE: Niektoré zábery nie sú vhodné pre citlivé povahy.
Zafirov tvrdí, že v súčasnej vláde panuje zhoda na odmietnutí ukrajinskej ponuky. Podotkol, že Bulharsko potrebuje technológiu pre svoju jadrovú elektráreň zvlášť s prihliadnutím na rast cien elektriny vo svete. Treba spresniť, že ide o reaktory, ktoré Bulhari síce vlastnia, ale nevyužívajú. Keď ich od Ruska kupovali, počítali s nimi v nedokončenej jadrovej elektrárni Belene.
Pred rokom sa zdalo, že cesta k dohode je nádejná: v marci 2024 šéf štátnej energetickej spoločnosti Enerhoatom Petro Kotin povedal, že verí, že sa podarí podpísať s Bulharmi dohodu o kúpe dvoch reaktorov pre chmelnyckú atómku, ktorá sa nachádza v západnej časti štátu, čiže na území, ktoré neohrozujú ruskí vojaci. Po jeho vyhlásení síce nenastal zásadný posun vo vyjednávaní, ale Sofia jednoznačne prejavila pokračovať v nich. „Bulharský parlament v júni 2024 predĺžil o šesť mesiacov lehotu pre rokovania o dvoch ruských jadrových reaktorov pre Ukrajinu," pripomína agentúra UNIAN.
Čítajte viac Kellogg: Ukrajina môže byť rozdelená ako Berlín po II. svetovej vojne
V prvej polovici februára tohto roku ukrajinskí poslanci prijali návrh zákona, ktorý dal zelenú Enerhoatomu, aby mohol kúpiť reaktory z Bulharska (za bolo 261 zákonodarcov, proti 39, štyria sa zdržali hlasovania a 34 členov parlamentu nehlasovalo). Prezident Volodymyr Zelenskyj následne podpísal zákon, pričom ešte pred písomným súhlasom navštívil Chmelnyckú jadrovú elektráreň, kde pokračujú stavebné práce. „Dokončenie výstavby ďalších dvoch blokov poskytne Ukrajine dodatočné dva gigawatty (GW) elektrickej energie, čo je približne toľko, čo nám teraz chýba kvôli ruským útokom," citovala ho vtedy webová stránka úradu hlavy štátu.
Zelenskyj podčiarkol, že zvýšenie výroby energie v chmelnyckej atómke nielen zabezpečí prijateľné ceny elektriny, ale zároveň umožní exportovať ju do zahraničia. Poukázal ešte na to, že táto jadrová elektráreň sa stane najväčšou svojho druhu v Európe s kapacitou výroby až 6,4 GW. Chmelnycká atómka, ktorú začala stavať v roku 1981, vyrába elektrinu v dvoch blokoch od roku 1988. Ďalšie dva sú nedokončené, výstavbu prerušili po rozpade Sovietskeho zväzu pre nedostatok finančných zdrojov.
Kryvyj Rih sa rozlúčil s civilnými obeťami ruského raketového útoku.
Zámer kúpiť reaktory ruskej výroby sa však nezaobišiel bez kritiky. Veľmi ostro a dokonca až vulgárne sa ozval poslanec Jaroslav Železňak. Doslova povedal, že je to „absolútne idiotská myšlienka", pričom hovoril o „ruských sračkách z Bulharska". V podstate prehovoril v mene tých, ktorí na Ukrajine požadujú odstrihnúť sa od všetkého ruského bez ohľadu na to, čo by to malo pre štát prínos. Zazneli aj kritické špekulácie, či reaktory spĺňajú technologické potreby chmelnyckej atómky.
Železňak by oveľa radšej videl, keby peniaze určené na kúpu reaktorov smerovali do armády. Súhlasí s ním aj poslanec Oleksij Hončarenko: „Aké prekvapenie… V čase vojny míňať peniaze na ruské reaktory," napísal na sociálnej sieti Telegram, pričom zdôraznil, že tieto financie by sa mali použiť na nákup zbraní a munície. „Menej zbraní – zomrie viac obrancov vlasti. Reaktory Zelenského začnú najskôr fungovať o päť až desať rokov," podotkol na Telegame riaditeľ Centra boja proti korupcii Vitalij Šabunin.
Stanica Deutsche Welle informovala, že niektorí inžinieri upozorňujú na to, že ruské reaktory majú iné geometrické parametre, zvlášť sú dlhšie, ako potrebuje chmelnycká atómka, čo znamená, že si to vyžiada ďalšie investície. Otázne vraj môže byť aj to, či Enerhoatom nebude nakoniec ešte potrebovať nejakú technickú výpomoc od Rosatomu, čiže od firmy zo štátu, ktorý bojuje proti Ukrajine.
Dva reaktory, o ktoré sa zaujíma Ukrajina, má Bulharsko od energetickej spoločnosti Rosatom pre svoju atómku Belene. Nikdy neboli v prevádzke, pretože táto elektráreň je nedokončená. Bulhari ocenili dva reaktory z Ruska na 600 miliónov amerických dolárov. A to je cena, ktorú je Ukrajina zjavne ochotná zaplatiť.
Ukrajinský poslanec Andrij Županin krátko pred vyhlásením bulharského vicepremiéra Zafirova povedal podľa agentúry Interfax-Ukrajina, že Sofia požaduje viac peňazí za dva reaktory. Už to nie je 600 miliónov dolárov, ale 700 miliónov dolárov. Zdôraznil, že Kyjev trvá na nižšej cene. Županin spresnil, že informáciu o bulharskej predstave, ktorá je o 100 miliónov vyššia, získal od predstaviteľov Enerhoatomu. V takom prípade sa nedá vylúčiť, že tvrdenie o tom, že Bulharsko potrebuje túto technológiu pre seba, je v skutočnosti súčasť taktiky prinútiť Kyjev, aby zaplatil viac.