Dohoda, na jej uzavretie dala podnet nákaza covid-19, sa rodila vyše troch rokov. Má prispieť k záchrane životov prostredníctvom rýchlejšej a koordinovanejšej reakcie na pandémie, ako tomu bolo pri šírení koronavírusu. Aby zmluva nadobudla platnosť, musia ju v máji schváliť členské štáty WHO.
Členské krajiny začali rokovať o dohode po tom, ako WHO priznala zlyhanie pri pandémii covidu-19. Odvtedy sa začala formovať podoba zhruba tridsaťstranového dokumentu.
„Členské štáty WHO urobili veľký krok vpred v snahe smerujúci k lepšiemu zabezpečeniu sveta pred pandémiami,“ uviedla organizácia vo vyhlásení po uzavretí dohody. Jej generálny riaditeľ Tedros Adhanom Ghebreyesus vyhlásil, že štáty organizácie dnes „písali históriu“ a ukázali, že „v našom rozdelenom svete môžu národy stále spolupracovať, aby našli porozumenie a spoločnú odpoveď na spoločné hrozby“.
Jedným z hlavných sporných bodov komplikujúcim vyjednávanie bolo podľa AFP možné odovzdávanie technológií pre výrobu zdravotníckych produktov súvisiacich s pandémiou, a to najmä v prospech rozvojových krajín. Táto otázka bola jadrom sťažností najchudobnejších krajín v čase pandémie covidu-19, keď tieto krajiny videli, ako si bohaté štáty monopolizujú dodávky vakcín a testov. Mnoho krajín, kde je farmaceutický priemysel významnou súčasťou ekonomiky, sa stavia proti myšlienke povinného odovzdávania technológií a trvá na jeho dobrovoľnosti.
Čítajte aj Prekukol splnomocnenec Kotlár sprisahanie WHO? Medzinárodná hanba, odkázala mu opozícia. Dolinková žiada o pomoc odborníkov
Napriek komplikáciám mimovládne organizácie hodnotili priebeh rokovaní o tzv. pandemickej zmluve skôr pozitívne.
Podľa organizácie Lekári bez hraníc (MSF) dohoda zahŕňa niekoľko kompromisov, ale obsahuje mnoho pozitívnych prvkov, ktoré umožnia vytvorenie nového rámca pre spravodlivejšiu pripravenosť a lepšiu reakciu na pandémiu v budúcnosti.
Riaditeľka Iniciatívy pre lieky pre zanedbané choroby (DNDi) Michelle Childsová pred hlasovaním pripomenula, že ak text bude prijatý, bude vôbec prvý svojho druhu v histórii medzinárodných dohôd a jeho obsah bude mať úžitok pre ľudí na celom svete. AFP dodala, že ak bude text schválený, z právneho hľadiska bude rovný zmluve. Členské krajiny WHO ho ešte budú musieť prijať na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v máji v Ženeve.
Rokovania o konečnom znení zmluvy v Ženeve sa konali v čase vážnej krízy multilateralizmu a globálneho zdravotného systému, ktorú spustilo drastické oklieštenie medzinárodnej pomoci prezidentom USA Donaldom Trumpom. USA sú pritom zďaleka najväčším darcom v humanitárnej oblasti. Delegácia USA na rokovaniach v Ženeve nie je, keďže Trump rozhodol, že USA z WHO odchádzajú. AFP však uviedla, že napriek tomu sa o USA v Ženeve veľa hovorí – najmä pre obavy z amerických ciel na liečivá, doplnila AFP.