O pozvaní najvyšších predstaviteľov EÚ do Kyjeva 9. mája informoval v pondelok na stretnutí európskych šéfov diplomacií v Luxemburgu ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.
Ako uviedol portál Politico, podujatie má byť symbolickou reakciou na ruské oslavy ku Dňu víťazstva. Sybiha zástupcov EÚ vyzval, aby svojou účasťou „ukázali našu jednotu a odhodlanie zoči-voči najväčšej agresii v Európe od druhej svetovej vojny“.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa podľa Politica i takto snaží odpútať pozornosť od každoročnej vojenskej prehliadky na Červenom námestí v Moskve. Prítomnosť vzácnych hostí z EÚ zároveň využije na ďalšie rokovanie.
„9. mája by sme chceli usporiadať stretnutie ‚koalície ochotných’ na úrovni šéfov štátov a vlád za účasti prezidenta Zelenského, aby sme stanovili bezpečnostné záruky pre Ukrajinu,“ uviedol Sybiha.
Ako „koalícia ochotných“ sa označuje skupina krajín, ktoré sú po prípadnom zastavení bojov na Ukrajine pripravené podieľať sa na mierovej misii.
Patrí sem už 37 krajín, a to nielen z Európy, ale napríklad i Kanada, Austrália či Nový Zéland. Šesť štátov je údajne ochotných vyslať na Ukrajinu aj vojakov, iní môžu prispieť spravodajskými informáciami, zbraňami alebo podporou v Čiernom mori. Spojené štáty ani Slovensko nie sú členmi tejto koalície.
Čítajte viac Fico: Odsudzujem všetko zabíjanie, k útoku na Sumy nemám dostatok informácií
Jediný z Európskej únie
Podľa magazínu Politico Ukrajina už rokuje o možnej návšteve niekoľkých významných lídrov. Okrem Macrona by mal do Kyjeva zavítať aj poľský predseda vlády Donald Tusk a mal by tam vyvrcholiť nabitý program Friedricha Merza.
Ak pôjde všetko podľa plánu, 6. mája by ho mal Spolkový snem potvrdiť vo funkcii nového nemeckého kancelára, o deň neskôr by sa mal vybrať na prvú zahraničnú cestu do Paríža, kde sa stretne s Macronom, no zastaviť sa chce i vo Varšave a 8. mája si pripomenúť 80. výročie skončenia vojny v Európe.
Hneď na druhý deň by mal byť už v Kyjeve. Ako však poznamenal nemecký denník Welt, Merzov hovorca tieto plány zatiaľ odmietol komentovať.
Ruský prezident Vladimir Putin pozval na pompézne oslavy do Moskvy lídrov Izraela, Číny, Brazílie, Slovenska či Srbska.
Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova očakávajú vyše 20 hláv štátov a vlád. Šéfovi Bieleho domu Donaldovi Trumpovi, ktorý sa rád chváli tým, aký má blízky vzťah k Putinovi, pozvánku neposlali, no ten už dávnejšie vyhlásil, že sa tam nechystá.
Vládcovi Kremľa dal košom i turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan. Hoci sa v minulosti na oslavách zúčastňoval, začiatkom mája ho čaká návšteva Washingtonu.
A keďže záujem o oslavy neprejavil ani Rusku naklonený maďarský premiér Viktor Orbán, Fico bude jediný z krajín EÚ, kto sa 9. mája pred Kremľom postaví na tribúnu s Putinom. „Krovie“ by mu mal robiť aj srbský prezident Aleksandar Vučić a arménsky premiér Nikol Pašinjan.
To, že „s potešením prijal pozvanie“ do Moskvy, slovenský premiér zvestoval už v novembri minulého roka. Zdôvodnil to tým, že ako predseda vlády má vraj eminentný záujem zúčastniť sa na oficiálnych oslavách víťazstva nad fašizmom.
Čítajte viac Kallasová nechce vidieť spojencov na oslavách v Moskve. Bude to mať dôsledky, varuje
Pred účasťou lídrov členských štátov EÚ na jubilejných oslavách v Moskve varovala v pondelok vysoká predstaviteľka Európskej komisie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová. Upozornila, že Rusko vedie vojnu v Európe, a preto ich účasť nebudú brať na ľahkú váhu.
Proti Ficovej návšteve v Moskve hovoria i ďalšie argumenty: Slovensko je stále na ruskom zozname nepriateľských krajín, Medzinárodný trestný súd v Haagu na Putina vydal zatykač pre vojnové zločiny,
Rusko už vyše mesiaca ignoruje snahy o uzavretie prímeria a na Ukrajine sústavne útočí na civilné ciele. Len pri poslednom raketovom útoku na mesto Sumy zahynulo 35 ľudí vrátane dvoch detí a 125 utrpelo zranenia, z toho 18 detí.
Dve rozdielne oslavy
Denník Pravda zaujímalo, či Fico nezmenil názor a cestu do Moskvy neprehodnotil. Z Úradu vlády sme do uzávierky nedostali žiadnu odpoveď, ale premiér v utorok na sociálnej sieti oznámil, že vyjadrenie Kallasovej pokladá za „neúctivé“.
„Do Moskvy 9. mája idem. Je výstraha pani Kallasovej vydieraním alebo oznámením, že budem po návrate z Moskvy potrestaný? Neviem, ale viem, že sa píše rok 2025, nie 1939,“ napísal.
Predstaviteľke EK odkázal, že je legitímnym premiérom suverénnej krajiny. „Nikto mi nemôže prikazovať, kam mám alebo nemám cestovať,“ zdôraznil Fico.
Čítajte viac Fico reaguje na výstrahu Kallasovej: Nikto mi nebude rozkazovať, do Moskvy 9. mája idem. Kremeľ očakáva 20 lídrov zo zahraničia
Bez reakcie zostali aj naše otázky na prezidenta Petra Pellegriniho a nového predsedu parlamentu Richarda Rašiho, či by sa 9. mája vybrali do Kyjeva, keby ich tam pozvali.
Podľa českého analytika Michala Lebdušku z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) v Prahe nejde pri podujatiach v Moskve a Kyjeve o to, komu sa podarí pozvať významnejších hostí, ako skôr o vyjadrenie podpory a solidarity pre Ukrajinu.
"Naopak, v prípade Moskvy je to celkom jasný odkaz na ruskú imperiálnu minulosť. Pripomína si síce víťazstvo v druhej svetovej vojne, ale aj ruské mocenské ambície a zdôrazňovanie veľkosti štátu. Má to úplne iný charakter ako v Kyjeve.
Treba upozorniť, že to pripomínanie konca druhej svetovej vojny vyzerá dnes na Ukrajine úplne inak ako v Rusku. Do roku 2014 to pritom v oboch štátoch bolo podobné, no potom sa to zmenilo," pripomenul Lebduška.
UPOZORNENIE: Niektoré zábery nie sú vhodné pre citlivé povahy.
Ako vysvetlil, na Ukrajine toto výročie považujú skôr za pripomienku obetí druhej svetovej vojny. Zmenili aj symboliku spomienkových akcií.
"Už tam neuvidíte žiadne komunistické symboly. Hlavným symbolom je kvet maku, ktorý sa používa v západnej Európe. Aj dátum hlavných podujatí posunuli z deviateho na ôsmeho mája. Rusko, naopak, toto výročie stále využíva na ukazovanie sily.
Robí vojenskú prehliadku na Červenom námestí a ešte i dnes tam počuť starú sovietsku rétoriku. Hovorí síce o víťazstve nad fašizmom, no pod fašizmom veľmi vágne myslí kohokoľvek, koho pokladá za nepriateľa. Preto za fašistov označuje aj Ukrajincov," objasnil analytik.
Pokiaľ ide o Fica, podľa neho to možno vnímať ako symbolické prihlásenie sa k jednej strane rusko-ukrajinskej vojny, teda k agresorovi.
„Aj k tomu, čo dnes Rusko symbolizuje – teda agresívnu politiku,“ poznamenal Lebduška. Ako zhodnotil, návšteva slovenského premiéra v Moskve môže ešte prehĺbiť izoláciu slovenskej vlády na medzinárodnej scéne a ostrakizáciu Fica v rámci EÚ.
„Slovensku sa to môže v budúcnosti vypomstiť, ak bude hľadať nejakých spojencov, aby presadilo svoje priority,“ uzavrel analytik.