1148. deň: Ukrajinská pomsta pokračuje: Drony napadli ďalšiu ruskú základňu. Jednotky sa podieľali na masakri v Sumách

Čítajte viac 1147. deň: KĽDR výrazne pomohla Rusku vo vojne proti Ukrajine – nie však len vojakmi

23:25 Ruský dronový útok v ukrajinskom meste Dnipre dnes večer zabil mladú ženu a sedem ďalších ľudí zranil, uviedol šéf správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak na telegrame.

Podľa Lysaka je medzi zranenými aj deväťmesačné dieťa zabitej ženy. Útok podľa činiteľa tiež spôsobil niekoľko požiarov, ktoré poškodili domy a vzdelávaciu inštitúciu. Starosta Dnipra Borys Filatov na telegrame uviedol, že jeden z úderov bol vo vzdialenosti 100 metrov od mestského úradu.

Ukrajinská verejnoprávna rozhlasová a televízna stanica Suspilne zverejnila zábery, na ktorých hasiči bojujú s rozsiahlym požiarom.

21:15 Ukrajinské drony napadli základňu ruskej 112. raketovej brigády, ktorá sa podieľala na nedeľňajšom útoku na ukrajinské mesto Sumy s 35 obeťami, vrátane detí, a 125 ranenými, z toho 18 detí. Brigáda je posádkou v meste Šuja v Ivanovskej oblasti, kde miestne zdroje dnes hlásili explózie v kasárňach po prílete minimálne piatich dronov, napísala ukrajinská agentúra Unian. O nálete dronov na mesto Šuja informoval tiež server BBC News. O deň skôr sa terčom ukrajinského útoku stala základňa 448. raketovej brigády, ktorá sa na útoku na Sumy podľa ukrajinskej rozviedky rovnako podieľala.

„Podľa údajov krízového štábu nie sú usmrtení, dvom ľahko raneným bola poskytnutá zdravotná pomoc. Varovný systém fungoval normálne, evakuácia nebola vyhlásená. Špecialisti odstraňujú škody,“ informovali úrady v Ivanovskej oblasti, ktorá leží v stredu európskej časti Ruska. Ruské ministerstvo obrany dnes tvrdilo, že protivzdušná obrana zostrelila nad Ivanovskou oblasťou sedem dronov.

Centrum správneho strediska ukrajinskej Sumskej oblasti v nedeľu zasiahli dve ruské rakety, z ktorých jedna bola podľa ukrajinských úradov vybavená kazetovou muníciou. Ukrajinské ozbrojené sily sľúbili pomstu za útok na civilistov.

Čítajte aj Ukrajinská armáda hlási odvetný úder: Zasiahla ruskú brigádu, ktorá podnikla útok na Sumy

17:55 Ruské úrady zadržali bývalého gubernátora Kurskej oblasti Alexeja Smirnova spolu s jeho zástupcom Alexejom Dedovom pre podozrenie, že sa dopustili sprenevery. Vyšetrovatelia žiadajú súd o uvalenie väzby, oznámili ruské médiá.

Smirnova podľa denníka Kommersant udal bývalý riaditeľ stavebného podniku, ktorého vyšetrovatelia už skôr zadržali pre spreneveru pri výstavbe opevnenia na hraniciach s Ukrajinou; teraz mu hrozí až desať rokov väzenia. Skorumpovaní úradníci podľa vyšetrovateľov preplácali nekvalitne odvedenú prácu dvakrát a tiež šetrili na betóne, a tak protitankové prekážky neboli schopné zastaviť ukrajinské obrnence.

Smirnov stál na čele západoruského regiónu v čase, keď do neho vlani na začiatku augusta podnikli prekvapujúci výpad ukrajinské jednotky. Tie sa ruským vojskám až doteraz nepodarilo z oblasti úplne vypudiť, akokoľvek sa pôvodne dobytá rozloha územia asi 1 300 kilometrov štvorcových so stovkou osád zmenšila podľa dostupných údajov na asi desatinu.

Smirnov odstúpil vlani v decembri, keď ho nahradil Alexander Chinštejn. Jedným z dôvodov gubernátorovho pádu podľa médií bolo to, že si nedokázal poradiť s protestmi vojnových utečencov z Ukrajiny obsadeného pohraničia. Tí demonštrovali svoju nespokojnosť, že sa o nich úrady nestarajú.

16:50 Maďarsko vždy podporovalo mier, nie Ukrajinu, uviedol v stredu na Facebooku maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

„V Bruseli nechcú mier, ale pokračovanie vojny! A výmenou za pokračovanie vojny by dali Ukrajine zrýchlené členstvo. Toto ponúka Brusel. Takže o tom všetkom sa už rozhodlo v Bruseli a my budeme musieť za to zaplatiť,“ zdôraznil.

Podľa šéfa maďarskej diplomacie zrýchlený vstup Ukrajiny do Európskej únie by zničil Maďarsko, preto ho Budapešť nepodporuje.

Szijjártó pripomenul, že mimoparlamentná strana TISZA (Rešpekt a sloboda), ktorej predseda Péter Magyar je najväčším kritikom vlády premiéra Viktora Orbána, podporuje prijatie Ukrajiny do Únie a podľa toho v Európskom parlamente aj hlasovala.

16:30 Poslanci lotyšského parlamentu odhlasovali v stredu odstúpenie od takzvaného Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín. Lotyšsko, ako aj ďalšie okolité krajiny vyjadrujú od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu obavy z toho, že Moskva by sa neskôr mohla zamerať aj na ne, a zvyšujú výdavky na svoju obranu.

„Odstúpenie od Ottawského dohovoru poskytne našim ozbrojeným silám manévrovací priestor na to, aby mohli v prípade vojenskej hrozby použiť všetky možné prostriedky na obranu našich občanov,“ uviedla predsedníčka parlamentného výboru pre zahraničné veci Ināra Mūrnieceová vo vyhlásení, ktoré zverejnil parlament.

Jednokomorový lotyšský parlament schválil odstúpenie od zmluvy drvivou väčšinou hlasov. Účinnosť však jeho rozhodnutie nadobudne až šesť mesiacov po tom, ako ho Lotyšsko oficiálne oznámi Organizácii Spojených národov.

Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení z roku 1997 – takzvaný Ottawský dohovor – ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo viac ako 160 krajín vrátane Ukrajiny, nie však Spojených štátov či Ruska. Takéto míny sú určené na zakopanie či ukrytie na zemi, pričom často mrzačia obete, ktoré nezomrú okamžite. Ich použitie odsudzujú ľudskoprávne skupiny.

Plán odstúpiť od dohovoru o ich zákaze avizovali v marci okrem Lotyšska aj zvyšné pobaltské krajiny Estónsko i Litva a tiež Poľsko. „Vo svetle tohto nestabilného bezpečnostného prostredia poznačeného ruskou agresiou… je nevyhnutné vyhodnotiť všetky opatrenia na posilnenie našich odstrašujúcich a obranných kapacít,“ uviedli vtedy ministri obrany týchto krajín v spoločnom vyhlásení.

Zmienené štyri krajiny však zároveň prisľúbili, že napriek odstúpeniu od dohovoru budú naďalej dodržiavať medzinárodné humanitárne právo vrátane ochrany civilného obyvateľstva počas ozbrojeného konfliktu. Zámer odstúpiť od dohovoru začiatkom apríla oznámilo aj Fínsko.

16:25 Europoslanci opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS) vyzývajú v otvorenom liste predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer), aby zrušil svoju plánovanú účasť na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Moskve. Pripomenuli, že Rusko vedie voči Ukrajine vojnu a pokračuje v tom, čo začalo ešte v roku 2014 okupáciou niektorých častí Ukrajiny, ako aj anexiou polostrova Krym.

„Oslavovať mier s tými, ktorí ho vedome ničia, je fackou obetiam aj zradou hodnôt, na ktorých stojí Európa a demokracia. Ste to vy, kto verejne volá po mieri – prečo potom chcete oslavovať po boku Putina, ktorý túto vojnu rozpútal?“ napísali europoslanci. Pripomenuli, že ruský útok na mesto Sumy na Kvetnú nedeľu zabil 34 ľudí a 100 ďalších zranil a slovenský premiér ho neodsúdil.

Na neúčasť na oslavách v ruskom hlavnom meste vyzvala aj vysoká predstaviteľka Európskej únie Kaja Kallasová. Apelovala pritom na európskych lídrov, aby sa od propagandistických osláv režimu, ktorý vedie vojnu v Európe, dištancovali.

Čítajte viac Fico reaguje na výstrahu Kallasovej: Nikto mi nebude rozkazovať, do Moskvy 9. mája idem. Kremeľ očakáva 20 lídrov zo zahraničia

15:20 Talianska vláda poskytla Kyjevu 25 miliónov eur na obnovu vojnou zničenej energetickej infraštruktúry Ukrajiny. Ide o prvý transfer financií v rámci širšej iniciatívy v hodnote 200 miliónov eur, ktorú spolufinancuje Európska banka pre obnovu a rozvoj. Uviedlo to v utorok talianske veľvyslanectvo na Ukrajine pre spravodajský web Kyiv Independent.

Financie, ktoré Taliansko poskytlo, pôjdu ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Ukrhydroenerho, ktorá má v rámci projektu realizovať urgentné opatrenia na obnovenie prístupu k energii, posilnenie kľúčových energetických sietí a zabezpečenie základných služieb v najviac postihnutých regiónoch Ukrajiny.

15:10 Šéf americkej diplomacie Marco Rubio a zvláštny vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff dnes cestujú do Francúzska na rokovania o ukončení vojny na Ukrajine, píšu agentúry s odvolaním sa na vyhlásenie amerického ministerstva zahraničia. Americkí predstavitelia v Paríži budú rokovať do piatka. Očakáva sa, že Witkoff sa stretne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, zatiaľ čo Rubia privíta jeho francúzsky náprotivok Jean-Noël Barrot, napísal server Politico s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s prípravami cesty.

Rubio s Witkoffom v Paríži povedú rozhovory aj o Iráne a obchodných vzťahoch v súvislosti s americkými clami, píše Politico.

Americké ministerstvo zahraničia vo vyhlásení uviedlo, že Rubio s Witkoffom budú vo Francúzsku s európskymi predstaviteľmi rokovať o presadení cieľa prezidenta Donalda Trumpa ukončiť vojnu, ktorú Rusko začalo inváziou na Ukrajinu v roku 2022.

Schôdzka Macrona s Witkoffom sa uskutoční len niekoľko dní po rokovaní amerického vyslanca s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o možnom prímerí medzi Moskvou a Kyjevom po tom, ako rusko-americké rokovania v posledných týždňoch uviazli na mŕtvom bode.

Rozhovor Putina a Witkoffa v Moskve bol „ďalším krokom v procese vyjednávania o prímerí“ napriek „frustrácii“ amerického prezidenta Donalda Trumpa, uviedla nedávno hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Witkoff v pondelok, tri dni po stretnutí s Putinom, uviedol, že je podľa neho mierová dohoda na dohľad.

Čítajte viac Podceňuje Trump Putina? Jeho blízki poradcovia mu radia, aby pritvrdil proti Moskve

Trumpov tlak na dosiahnutie prímeria v konflikte zatiaľ nepriniesol výsledky a ruský raketový útok na ukrajinské mesto Sumy, pri ktorom v nedeľu zahynulo najmenej 35 ľudí, podľa agentúry AFP svedčí o tom, že vojna sa zďaleka neskončila aj napriek rokovaniam o mierových návrhoch.

Francúzsky prezident zaujal vedúcu úlohu v úsilí Európy poskytnúť Kyjevu bezpečnostné záruky, vrátane úvah o rozmiestnení zahraničných vojakov na Ukrajine v prípade uzavretia mieru, pripomína server Politico.

Čítajte viac Trump sa opäť pustil do Zelenského: Vždy sa len snaží nakupovať rakety. Nemali ste si začínať proti silnejšiemu

Na programe rokovaní medzi Parížom a Washingtonom budú aj clá. Macron minulý týždeň vyhlásil, že Trumpovo rozhodnutie odložiť uvalenie vysokých ciel na desiatky krajín o 90 dní je iba „krehkou“ pauzou v napätej situácii. Trump minulý týždeň znížil väčšine krajín pôvodne zamýšľané vysoké clá na desať percent na obdobie 90 dní. Na Európsku úniu by sa podľa pôvodného plánu vzťahovali clá vo výške 20 percent.

14:45 Ukrajina v stredu oznámila, že zadržala deväť ľudí na základe podozrení z prípravy sabotážnych útokov v mene ruských bezpečnostných služieb. Podľa Kyjeva počet prípadov verbovania detí stále rastie.

Služba bezpečnosti Ukrajiny (SBU) uviedla, že operácia sa uskutočnila v štyroch oblastiach a bezpečnostné zložky pri nej zadržali spolu deväť osôb vrátane piatich mladistvých vo veku 14 až 15 rokov.

SBU tvrdí, že plánovali nastražiť výbušniny neďaleko obytných budov a železničných tratí. V rámci operácie služba tiež zadržala viac ako tridsať kíl trhavín. „Riešime otázku postavenia mladistvých obžalovaných pred súd. Podozriví boli verbovaní cez sociálnu sieť Telegram s prísľubom finančnej odmeny,“ uvádza SBU.

SBU v marci obvinila Moskvu zo zabitia dvoch mladistvých chlapcov, ktorých naverbovala s cieľom výroby bômb a ich následného odpálenia v blízkosti ukrajinskej železničnej stanice.

Obe strany konfliktu sa navzájom obviňujú z verbovania civilistov, ktorí majú útočiť na civilnú i vojenskú infraštruktúru na území nepriateľa. Nábory údajne organizujú cez sociálne siete a po vykonaní sabotáže s fotodôkazom tínedžerom posielajú finančné odmeny.

14:40 Fínsko sa rozhodlo ponechať svoju východnú hranicu s Ruskom uzavretú až do odvolania, uviedla v stredu tamojšia vláda. Hranica je uzavretá od roku 2023 po náraste počtu prisťahovalcov pochádzajúcich aj zo Sýrie a Somálska a do Fínska smerovali z Ruska.

„Riziko, že sa… migrácia obnoví a rozšíri, ako sme videli predtým, zostáva pravdepodobné,“ vyhlásila fínska vláda. Dodala, že bude pravidelne vyhodnocovať situáciu a zruší alebo upraví obmedzenie na hraniciach, ak ich otvorenie už nebude predstavovať „vážnu hrozbu pre národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok“.

Helsinki obviňujú Moskvu, že migráciu zneužíva proti EÚ a Fínsku. Dovtedy vojensky neutrálna krajina po útoku Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022 v roku 2023 vstúpila do NATO. Kremeľ tieto obvinenia odmieta.

Fínsko tiež prijalo mimoriadny núdzový zákon, ktorý mu umožňuje odmietnuť žiadosti o azyl od migrantov prekračujúcich jeho uzavretú východnú hranicu s Ruskom a poslať ich späť.

Spoločná rusko-fínska hranica meria 1 300 kilometrov.

13:45 Severokórejskí vojaci môžu byť zapojení do ofenzívy ruských okupačných síl v Charkovskej a Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Ako referuje web glavcom.ua, v rozhovore pre japonskú televíziu NHK to uviedol predstaviteľ ukrajinskej obrannej rozviedky Andrij Černiak.

Celkovo podľa neho Severná Kórea prišla v bojoch s ukrajinskými silami o asi 5-tisíc vojakov. Ďalších 6-tisíc sa nachádza v ruskej Kurskej oblasti a môžu byť pripravení na ďalšie bojové operácie. Černiak poznamenal, že severokórejské jednotky prešli vývojom – zlepšili svoj výcvik a zmenili taktiku.

Černiak tiež poznamenal, že ruskí velitelia zvažujú možnosť ofenzívy v Charkovskej a Sumskej oblasti, pričom nevylučujú, že do týchto operácií môžu zapojiť aj severokórejský vojenský personál.

Vojenský expert z Defense Express zároveň reagoval na špekulácie o ruskom zapojení severokórejského vojenského personálu do útokov na Chersonskú a Záporožskú oblasť.

Defense Express sa domnieva, že v súčasnosti nie je dôvod tvrdiť, že Rusko zapája Severokórejčanov do útokov na Chersonskú a Záporožskú oblasť. Ako je známe, KĽDR dodáva Rusku muníciu a delostrelecké systémy.

13:40 Ruský prezident Vladimir Putin bude vo štvrtok s katarským emirom Tamímom bin Hamadom Ál Sáním rokovať o situácii na Ukrajine a na Blízkom východe, uviedol Kremeľ.

„Určite prebehne výmena názorov medzi Putinom a katarským emirom ohľadom ukrajinských záležitostí,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Venovať sa budú aj regionálnym záležitostiam,“ pokračoval.

Podľa Peskova je región „plný konfliktného potenciálu“ a Katar už zohral dôležitú úlohu pri pokusoch o riešenie mnohých situácií. Krajina Perzského zálivu sa už v minulosti niekoľkokrát pokúsila zaujať úlohu mediátora medzi Ruskom a Ukrajinou.

„Vážime si potenciál a súčasný stav našej obchodnej a hospodárskej spolupráce s Katarom,“ uviedol Peskov. „A samozrejme, naše dôverné rozhovory na množstvo tém, vrátane tých najcitlivejších,“ dodal.

Lídri budú okrem toho podľa katarského ministra zahraničia rokovať taktiež o „hospodárskych otázkach týkajúcich sa posilnenia spolupráce v rôznych oblastiach“, nakoľko Dauha vidí „množstvo príležitostí na posilnenie katarsko-ruských vzťahov“.

Kremeľ 21.marca oznámil, že Putin s Ál Sáním už telefonovali o prehĺbení spolupráce, navýšení vzájomných investícií či o situácii v Pásme Gazy a v Sýrii.

13:15 Rozhovory medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi týkajúce sa dohody o nerastných surovinách rýchlo napredujú, uviedol vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ pre agentúru AFP.

Kyjev a Washington plánovali vo februári podpísať dohodu o strategických surovinách, ktorá by USA zaistila prednostný prístup k ukrajinským prírodným zdrojom. Zmaril ju spor v Bielom dome medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Trump chcel dohodu, ktorá by Washingtonu poskytla licenčné poplatky zo ziskov z ukrajinskej ťažby surovín a vzácnych nerastov ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Ukrajine v boji proti ruskej invázii poslal jeho predchodca Joe Biden. Ukrajina zase požadovala silné bezpečnostné záruky ako odstrašujúci prostriedok voči ďalším ruským útokom.

„Rokovania napredujú rýchlym tempom,“ uviedol predstaviteľ oboznámený s rozhovormi. Zdroj AFP v Kyjeve uviedol, že novšie návrhy dohody už údajne nepovažujú pomoc USA za dlh Ukrajiny.

Toto vyjadrenie, by tak mohlo potvrdiť predchádzajúcu správu agentúry Bloomberg News, podľa ktorej Washington zmiernil svoje požiadavky pre Kyjev na „splatenie pomoci“. Bloomberg News tiež informovala, že americký minister financií Scott Bessent počas návštevy Argentíny v pondelok vyhlásil, že dohoda by sa mohla podpísať už „tento týždeň“.

Čítajte viac Trumpa zaujalo bohatstvo pod ukrajinskou zemou. Zelenskyj mu umožní zbaviť sa americkej závislosti od čínskych surovín

12:10 O ďalšie tri mesiace dnes ukrajinský parlament predĺžil vojnový stav, vyhlásený po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Platiť tak bude najmenej do 6. augusta 2025, uviedol poslanec Jaroslav Železňak.

„Parlament už po pätnásty raz v tomto volebnom období schválil predĺženie vojnového stavu,“ napísal Železňak na Telegrame. Za hlasovalo 357 poslancov, proti bol jeden zákonodarca.

Ukrajina sa bráni ruskej invázii už viac ako tri roky. Ukrajinské zákony zakazujú v čase stanného práva okrem iného konanie volieb. Vojnový stav na Ukrajine platil do 9. mája, spolu s ním dnes najvyššia ukrajinská rada predĺžila tiež všeobecnú mobilizáciu.

11:50 Dánsko, ktoré je členom NATO, chce poslať svojich neozbrojených vojakov na výcvik na Ukrajinu. Cieľom je získavať skúsenosti najmä o boji s dronmi, uviedol veliteľ dánskych pozemných síl Peter Boysen pre televíziu TV 2.

Dáni sa budú zdržiavať ďaleko od frontu, pravdepodobne vo výcvikových strediskách na západe Ukrajiny, spresnil Boysen. Výcvik by sa podľa neho mohol začať už v lete.

Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen sa podľa tlačovej agentúry Ritzau odmietol k plánom vyjadriť s tým, že ide o záležitosť v kompetencii armády.

Ruský veľvyslanec v Kodani Vladimir Barbin v stanovisku pre TV 2 uviedol, že výcvik dánskych vojakov na Ukrajine „zatiahne Dánsko hlbšie do konfliktu“ a „vyprovokuje ďalšiu nekontrolovanú eskaláciu“. Dodal, že rozhodnutie ohrozí životy dánskych vojakov, pretože pre ruskú armádu sú podľa neho legitímnymi cieľmi všetky vojenské objekty na Ukrajine vrátane výcvikových stredísk.

Dánsko je zakladajúcim členom Severoatlantickej a od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 patrí k najväčším podporovateľom Kyjeva.

11:35 Ruský štátny plynárenský gigant Gazprom stratil takmer 60 % svojho exportu plynu po tom, ako energetické vzťahy s Európou dospeli do patu a Moskve sa nepodarilo zabezpečiť ani nový kontrakt s Čínou. Ako referuje web united24media.com s odvolaním sa na utorňajší článok ruského denníka Kommersant, Gazprom tak obracia pozornosť na výrobu domácich spotrebičov.

Čítajte viac Gazpromu sa nedarí predávať plyn, prejde na výrobu pračiek a chladničiek

10:52 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok varoval amerických vyjednávačov pred územnými ústupkami voči Rusku, ktoré Ukrajina považuje za neprípustné. Informovala o tom agentúra DPA.

„Všetky územia patria unitárnemu štátu Ukrajina,“ povedal Zelenskyj na utorkovej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem v prístavnom meste Odesa. „A vy viete, že toto je pre nás červená čiara – neuznávať dočasne okupované územia ako ukrajinské, ale ako ruské,“ uviedol Zelenskyj a dodal, že o svojom území rozhodne iba ukrajinský ľud.

Ukrajinský prezident tiež predstaviteľov USA obvinil z toho, že rokujú o veciach, ktoré presahujú ich kompetencie. Podľa DPA tým narážal najmä na Stevea Witkoffa, osobitného vyslanca prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý sa minulý týždeň stretol v Petrohrade s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Po stretnutí Wiktoff vyhlásil, že budúca mierová dohoda medzi Moskvou a Kyjevom by sa mala zaoberať aj „takzvanými piatimi územiami“

Rusko ešte v roku 2014 anektovalo ukrajinský Krymský polostrov a v roku 2022 po spustení celoplošnej invázie a zmanipulovaných referendách na okupovaných územiach anektovalo aj Luhanskú, Doneckú, Záporožskú a Chersonskú oblasť. Žiadnu z nich však úplne nekontroluje.

Šéf ruskej rozviedky SVR Sergej Naryškin nedávno vyhlásil, že Kyjev sa musí týchto území vzdať. DPA pripomína, že ukrajinské vedenie už nehovorí o možnosti dobytia okupovaných území vojenskou silou. Oficiálne odovzdanie území v prospech Ruska však odmietajú.

10:38 Členstvo Ukrajiny a Moldavska v Európskej únii by mohlo byť „silnou politickou zložkou bezpečnostných záruk“ pre tieto krajiny, pretože v súčasnosti nemôžu vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Ich prístupové rozhovory by sa mohli začať ešte počas poľského predsedníctva v Rade Európskej únie. Uviedla to eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová v utorkovom rozhovore pre Európsku redakciu (ENR), ktorej súčasťou je aj TASR.

„Keď hovoríme o Ukrajine a vstupe do EÚ, rozšírenie chápeme ako politickú zložku bezpečnostných záruk. Keďže sa v súčasnosti Ukrajina ani Moldavsko nemôžu stať členmi NATO, ich členstvo v EÚ by mohlo byť veľmi veľmi silnou politickou zložkou bezpečnostných záruk,“ uviedla Kosová, ktorá prístupový proces Ukrajiny a Moldavska porovnávala s krajinami západného Balkánu. Tie sa podľa nej práve naopak jednoduchšie môžu stať členmi NATO ako EÚ.

„Veríme, že pre Moldavsko a Ukrajinu otvoríme prvú kapitolu prístupového procesu počas poľského predsedníctva,“ vyhlásila Kosová. Začiatok prístupového procesu dosiaľ blokovala Budapešť pre otázky týkajúce sa maďarskej menšiny na Ukrajine. Eurokomisárka tvrdí, že spoločne s poľským predsedníctvom pracujú na ich riešení. „Myslím si, že je to možné,“ dodala komisárka.

Prístupové rozhovory Ukrajiny s EÚ sú rozdelené na 35 kapitol, z ktorých 33 je zoskupených do šiestich tematických blokov a o dvoch sa bude rokovať samostatne. Rozhodnutie otvoriť tieto bloky si vyžaduje súhlas všetkých 27 členských štátov Únie. EÚ formálne začala prístupové rokovania s Ukrajinou v júni 2024.

8:39 Ukrajinskí vojaci znovu dobyli predtým stratené pozície neďaleko obce Vidrodžennia, ktorá sa nachádza tri kilometre južne od mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedol to blog DeepState, ktorý sa považuje za blízky ukrajinskej armáde. Situácia na fronte pri meste v Pokrovsk však zostáva napätá. Ruské jednotky totiž dosiahli určité taktické pokroky neďaleko obcí Nadijivka a Sucha Balka.

Generálporučík Serhij Najev, ktorý je veliteľom taktickej skupiny na jednom z frontov v Doneckej oblasti, v utorok vyhlásil, že ukrajinské jednotky v tomto regióne znovu získali kontrolu nad obcou Dniproenerhija v okrese Volnovacha. Ukrajinci si tak podľa neho zlepšili taktickú situáciu na dvoch kritických frontoch.

Ukrajinské sily ruským útokom v smere na Pokrovsk odolávajú už 15 mesiacov. Rusi nevedú na toto mesto priamy útok, ale snažia sa ho obísť a obkľúčiť. V doterajších bojoch o Pokrovsk už Moskva stratila viac ťažkej techniky ako počas druhej svetovej vojny v Stalingrade.

8:12 Pri nočnom útoku ruských dronov na Odesu utrpeli zranenia tri osoby. Došlo tiež k niekoľkým požiarom a poškodeniu civilnej infraštruktúry, uviedli predstavitelia Odeskej oblasti v stredu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

„Nepriateľ zaútočil na Odesu rozsiahlym dronovým útokom,“ ozrejmil gubernátor Oleh Kiper na platforme Telegram, pričom úplný rozsah útoku nebol bezprostredne známy. Ukrajinská pohotovostná služba uviedla, že tri osoby utrpeli zranenia a vzniklo aj niekoľko požiarov.

Primátor Odesy Hennadij Truchanov zverejnil fotografie zničených budov, pričom trosky prehľadávajú záchranári. Reuters nedokázal nezávisle overiť tieto správy a Rusko sa k útoku bezprostredne nevyjadrilo. Obe strany konfliktu, ktorý Rusko začalo vo februári 2022, popierajú, že by sa pri útokoch zameriavali na civilistov.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v utorok pricestoval na vopred neohlásenú návštevu ukrajinskej Odesy, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

7:41 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 050 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 936 210, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 13 obrnených bojových vozidiel pechoty a 87 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 638 tankov, 22 163 obrnených bojových vozidiel pechoty a 26 377 delostreleckých systémov.

6:15 Ruské drony v noci na stredu masívne útočili na ukrajinský čiernomorský prístav Odesa, kde poničili obytné domy a infraštruktúru. Informovali o tom miestni činitelia. Zranenia podľa nich zatiaľ nie sú hlásené.

„Nepriateľ opäť napadol Odesu rozsiahlym dronovým útokom,“ napísal na telegrame šéf vojenskej správy Odeskej oblasti Oleh Kiper. Starosta mesta Hennadij Truchanov zverejnil fotografie, na ktorých sú vidieť takmer zničené domy. Podľa predbežných informácií nie sú žiadne zranenia, vyhlásil. Informácie ani jednej zo strán konfliktu nemožno overiť z nezávislých zdrojov.

Rusko útočnú vojnu proti Ukrajine vedie od invázie vo februári 2022. Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa v marci ohlásili, že so znepriatelenými krajinami dojednali dve samostatné dohody o čiastočnom prímerí. Podľa nich by mali prerušiť útoky na energetickú infraštruktúru. Obe strany sa však navzájom obviňujú z porušovania tohto moratória.

V nedeľu Rusko podniklo raketový útok na Sumy na severovýchode Ukrajiny, pri ktorom zomrelo 34 ľudí a viac ako stovka utrpela zranenia. Išlo o úder s najväčším počtom obetí za tento rok, uviedli ukrajinské úrady. V utorok silný útok ukrajinských dronov na západoruské mesto Kursk pripravil o život seniorku a ďalších deväť ľudí zranil.

6:10 Cesta Ukrajiny do NATO je nezvratná, no nikto Ukrajine nesľúbil, že členstvo v Aliancii bude súčasťou mierovej dohody. Povedal to generálny tajomník NATO Mark Rutte v rozhovore pre ukrajinské médiá, píše ukrajinská agentúra Unian.

Poznamenal, že na programe zostáva otázka členstva Ukrajiny v NATO. „Toto bol výsledok washingtonského summitu. Cesta Ukrajiny do NATO je nezvratná. A nič sa nezmenilo,“ zdôraznil.

Na otázku o vyhlásení amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Ukrajina nevstúpi do NATO, Rutte poznamenal, že keď sa hovorilo, že Ukrajina sa jedného dňa stane členom NATO, nikdy nebolo sľúbené, že to bude súčasťou mierovej dohody.

„Na čom pracuje americký prezident, a som veľmi rád, že to robí, že prelomil patovú situáciu, privádza Ukrajinu k trvalému mieru. To znamená, nie Minsk 3, ktorý sme mali predtým, ale prímerie a skutočnú mierovú dohodu. Ale nikto nesľúbil Ukrajine, že členstvo v NATO bude súčasťou dohody. Ale keď príde reč na budúce členstvo Ukrajiny v NATO, nemenia sa riešenia zo summitu vo Washingtone,“ zdôraznil podľa Unianu.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským navštívil Odesu na juhu Ukrajiny. Ubezpečil, že podpora NATO je neochvejná a že aliancia bude naďalej pomáhať krajine, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej agresii.