„Na rozdiel od minulosti sa (izraelská armáda) nesťahuje z oblastí, ktoré boli vyčistené a zabrané,“ uviedol Kac. Armáda „zostane v bezpečnostných zónach ako nárazník medzi nepriateľom a (izraelskými) obcami v akomkoľvek dočasnom či trvalom usporiadaní v Gaze – rovnako ako v Libanone a Sýrii,“ zdôraznil minister.
Vláda je podľa Kaca v prvom rade odhodlaná sústrediť všetko úsilie na to, aby boli prepustení zvyšní rukojemníci, ktorých Hamas v Gaze stále zadržiava. „Ak Bude Hamas naďalej odmietať (prepustiť rukojemníkov), vojenské operácie budú rozšírené a pokročia do ďalších fáz,“ dodal Kac.
Izrael zhruba pred mesiacom ukončil prímerie, ktoré v Gaze trvalo od 19. januára. Armáda začala následne zaberať rozsiahle územia vo vnútri Pásma Gazy, nariaďovať evakuácie státisícov tamojších obyvateľov a začleňovať ich do takzvaného nárazníkového pásma pozdĺž vlastných hraníc aj hranice s Egyptom. Podľa vlády premiéra Benjamina Netanjahua je hlavným cieľom vyvinúť tlak na Hamas, aby vrátil 59 živých i mŕtvych rukojemníkov.
Čítajte viac Hamas je ochotný prepustiť desiatku rukojemníkov, chce však záruku ukončenia vojny
Izrael okrem toho odmieta stiahnuť vojakov z piatich strategických pozícií na juhu Libanonu, kde inak platí krehké prímerie s militantným hnutím Hizballáh, a po zvrhnutí sýrskeho diktátora Bašára Asada obsadil tiež nárazníkové pásmo na juhu Sýrie. Vláda tvrdí, že si nad týmito územiami musí udržať kontrolu, aby sa nemohol opakovať podobný teroristický útok, aký vykonal Hamas 7. októbra 2023 na juhu Izraela.
Z 30 percent územia Gazy je nárazníková zóna
Izraelská armáda oznámila, že z 30 percent celkového územia Pásma Gazy vytvorila po obsadení nárazníkovú zónu, v ktorej Palestínčanom nebude dovolené žiť. Napísala to agentúra AFP.
„Približne 30 percent územia Pásma Gazy je teraz považovaných za operačný bezpečnostný perimeter,“ uviedla podľa AFP izraelská armáda s tým, že v takto vytvorenej nárazníkovej zóne nebude palestínskym obyvateľom povolené žiť. Izraelský minister obrany Jisrael Kac už dnes skôr oznámil, že armáda v takzvaných bezpečnostných zónach v Pásme Gazy, Libanone a Sýrii zostane po neobmedzenú dobu. „Na rozdiel od minulosti sa (izraelská armáda) nesťahuje z oblastí, ktoré boli vyčistené a zabrané,“ povedal Kac.
„Naši humanitárni partneri odhadujú, že od 18. marca bolo novo či opätovne vysídlených približne pol milióna ľudí,“ povedala dnes podľa AFP Stephanie Tremblayová, hovorkyňa generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa.
Do Gazy už nebude púšťaná žiadna humanitárna pomoc
Do Pásma Gazy nebude za súčasnej situácie púšťaná žiadna humanitárna pomoc, uviedol tiež izraelský minister obrany Kac. Spolu s ďalšími krokmi je to podľa neho jeden z hlavných nástrojov tlaku, ktorý Izrael vyvíja na palestínske teroristické hnutie Hamas.
Kac tak potvrdil súčasnú tvrdú politiku vlády Benjamina Netanjahua. Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) pritom tento týždeň uviedol, že situácia v Pásme Gazy je teraz pravdepodobne najhoršia za 18 mesiacov trvania vojny.
Izrael prerušil všetky dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy 2. marca, hneď po skončení prvej fázy prímeria, ktorá podľa dohody trvala šesť týždňov a počas ktorej sa nepodarilo vyjednať podmienky druhej fázy. Izraelská armáda potom od 18. marca obnovila vojenské operácie v Pásme Gazy.
Hlavným dôvodom zastavenia dodávok je podľa vlády snaha vyvinúť tlak na Hamas, aby prepustil zvyšných šesť desiatok živých i mŕtvych rukojemníkov, ktorých doteraz zadržiava od teroristického útoku na južný Izrael zo 7. októbra 2023. Izrael navyše Hamas viní, že zneužíva humanitárnu pomoc na obnovenie vlastných síl; hnutie to popiera.
„Ako som spomenul vo svojom vyhlásení, politika Izraela je jasná a do Gazy sa nedostane žiadna humanitárna pomoc,“ vyhlásil Kac podľa serveru The Times of Israel (ToI). Reagoval tak na okamžitú kritiku zo strany krajne pravicových zákonodarcov, keď vo svojom vyhlásení krátko predtým uviedol, že Izrael plánuje v budúcnosti vytvoriť infraštruktúru pre distribúciu humanitárnej pomoci prostredníctvom civilných spoločností.
„V súčasnej realite nikto nedostane do Gazy žiadnu humanitárnu pomoc a nikto sa k tomu ani nechystá,“ uviedol Kac. „Zdôraznil som, že pokiaľ ide o budúcnosť, musí byť vybudovaný mechanizmus pre využitie civilných spoločností, aby v budúcnosti nemal (k pomoci) prístup Hamas,“ dodal.
Pásmo Gazy sa stalo masovým hrobom, uviedla organizácia Lekári bez hraníc
Pásmo Gazy sa stalo „masovým hrobom“ pre Palestínčanov aj humanitárnych pracovníkov, ktorí im pomáhajú, uviedla mimovládna organizácia Lekári bez hraníc (MSF). Vyzvala tiež na obnovenie dodávok humanitárnej pomoci, ktorú izraelské úrady nepúšťajú na toto palestínske územie od začiatku marca. Podľa MSF sú tam už zásoby potravín, paliva aj liekov vyčerpané. V noci na dnes izraelská armáda zabila v Pásme Gazy ďalších najmenej 13 ľudí, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na miestnych zdravotníkov.
„Vyzývame izraelské úrady, aby okamžite zrušili neľudské a smrtiace obliehanie Gazy, aby chránili životy Palestínčanov ako aj humanitárneho a zdravotníckeho personálu a spolupracovali so všetkými stranami na obnovení a zachovaní prímeria,“ uviedla organizácia Lekári bez hraníc.
Čítajte viac Zavládne v Gaze peklo na zemi? Netanjahu sa chce udržať pri moci, hodnotia izraelský útok kritici
Podľa MSF zomrelo v Pásme Gazy od začiatku tejto vojny v októbri 2023 najmenej 409 humanitárnych pracovníkov, väčšina z nich boli zamestnanci úradu OSN pre palestínskych utečencov (UNWRA), ktorý je hlavným poskytovateľom humanitárnej pomoci v Gaze. Za rok a pol bojov a masívneho izraelského ostreľovania zomrelo v Pásme Gazy tiež 11 členov MSF, z toho dvaja za posledné dva týždne.
V Pásme Gazy nie je podľa MSF žiadne bezpečné miesto pre Palestínčanov ani pre humanitárnych pracovníkov, čo sťažuje aj zdravotnícku pomoc. Lekári bez hraníc vyjadrili znepokojenie aj pre nedostatok liekov vrátane antibiotík. Bez dodávok paliva nebudú nemocnice, ktoré majú elektrinu pre prevádzku vďaka generátorom, schopné fungovať ani udržať kriticky ohrozených pacientov nažive. V Pásme Gazy už funguje len veľmi málo nemocníc, a to len čiastočne.
MSF tiež uviedla, že jej tímy od prerušenia prímeria izraelskou armádou 18. marca sa nemohli vrátiť do viacerých nemocníc a mobilných kliník na severe Gazy. Izraelská vláda nariadila obnovenie vojenskej ofenzívy po dvojmesačnom prímerí so zdôvodnením, že len vojenský tlak môže prinútiť teroristické hnutie Hamas k prepusteniu zvyšných 24 rukojemníkov a odovzdaniu 35 mŕtvych Izraelčanov. S tým však nesúhlasia mnohí Izraelčania, vrátane už prepustených rukojemníkov či ich príbuzných, ktorí od marca kvôli tomu znovu demonštrujú proti vláde v uliciach.
Od minulého týždňa sa v Izraeli množí petícia vyzývajúca izraelskú vládu, aby zabezpečila návrat rukojemníkov z Gazy aj za cenu okamžitého zastavenia vojny s Hamasom. Ako prvá podpísala verejný list vláde s týmto apelom minulý štvrtok tisícka izraelských pilotov v zálohe a vo výslužbe, neskôr sa k nim pripojili tisíce Izraelčanov vrátane ďalších rezervistov armády či bývalých členov a niekoľkých exšéfov tajnej služby Mossad.