„Peking verí, že dokáže prispôsobiť odvetné opatrenia tak, aby sa zamerali na strategické sektory USA. Lídri ČĽR neočakávajú skoré vyriešenie obchodnej vojny. Považujú ju za symptóm širšej stratégie USA na potlačenie vzostupu Číny. Veria, že ústupky by teraz len vyvolali ďalší tlak Spojených štátov. Situáciu vyhodnocujú tak, že nejde o ekonomickú krízu, ale o strategickú výzvu. Bez ohľadu na to, či je to pravda, alebo nie, Peking verí, že odolá tlaku obchodnej vojny, lebo jeho politický systém je jednotnejší, odolnejší a disciplinovanejší ako vláda vo Washingtone. Ani jedna strana sa nechystá v dohľadnom čase ustúpiť,“ napísal Haas na sociálnej sieti Twitter (X) po 10-dňovej návšteve Číny.
Priestor pre Si Ťin-pchinga
Vládu v Pekingu určite potešil hospodársky rast, ktorý bol v prvom kvartáli 2025 na úrovni 5,4 percenta, čo mierne prekonalo očakávania. Tento vývoj však ešte neodráža zavedenie ciel na čínske tovary vo výške 125 percent, ktoré oznámil prezident Donald Trump. Následne Washington uviedol, že sa dovozná prirážka nebude vzťahovať na smartfóny, počítače a niektoré ďalšie elektronické zariadenia. Potom však šéf Bieleho domu zdôraznil, že Číne v ničom nedal výnimku, len niektoré tovary sa presunú do iných tarifných pásiem.
Podľa Haasa sa Peking bude usilovať znížiť závislosť od tovarov z USA, chce vyvinúť tlak na makroekonomiku Spojených štátov a spôsobiť problémy americkým spotrebiteľom. „Čína sa chce vyhnúť izolácii. Peking očakáva, že Washington sa bude snažiť vytvoriť globálnu koalíciu, aby naň vyvinul nátlak,“ uviedol Haas s tým, že Čína teraz hľadá spoločnú reč s ázijskými krajinami, štátmi EÚ, ako aj s rozvojovým svetom.
Komunistický líder Si Ťin-pching bol v utorok vo Vietname, včera v Malajzii a dnes zavítal do Kambodže. „Zatiaľ čo sa vlády na celom svete snažia vyjednávať s Trumpom, Čína nalieha na jednotný postoj proti clám,“ pripomenula televízia BBC s tým, že Peking reagoval vlastnými 125-percentnými clami na dovoz z USA.
„Neobviňujem Čínu. Neobviňujem Vietnam. Ja nie. Vidím, že sa stretávajú, a to je úžasné. Je to milé stretnutie, keď sa pokúšajú prísť na to, ako vytvoriť pre Spojené štáty problémy,“ reagoval Trump na cestu čínskeho lídra po Juhovýchodnej Ázii.
Riaditeľ Centra pre čínske štúdie na Aucklandskej univerzite Stephen Noakes si myslí, že Trump obchodnou vojnou aspoń do istej miery vytvára priestor pre Si Ťin-pchinga, aby posilnil vplyv svojej krajiny.
Čítajte viac Kto bude mať lepšiu superstíhačku? USA a Čínu by rozsúdil iba boj, vraví analytik
„Súhlasím s tým, že vzťahy medzi Spojenými štátmi a Čínou sa aj v najlepšom prípade dajú označiť minimálne za napäté – a to sa netýka iba obchodu. No súčasná situácia v geopolitike je ešte neistejšia ako obyčajne práve pre tlak Trumpa na amerických spojencov, ktorý spôsobili clá. Čína toho ani nemusí veľa urobiť a môže priamo alebo nepriamo získať z narušenia vzťahov Spojených štátov s partnermi. Globálny poriadok pod vedením USA bol celé desaťročia založený na rešpektovaní pravidiel, ktoré Amerika vytvorila. Teraz sa však nimi neriadi. Stabilita tohto systému si vyžaduje spoločné pravidlá hry a fungujúce vzťahy so spojencami. Spojené štáty na to momentálne neberú ohľad, čo len podporuje tvrdenia o ich úpadku a vytvára príležitosti pre Čínu,“ vysvetlil pre Pravdu Noakes.
Americký konsenzus a neistota
V americkej politike do nemalej miery vládne konsenzus, že Peking je hlavným geopolitickým, vojenským a hospodárskym rivalom Washingtonu. USA a Čína sú dve najväčšie ekonomiky sveta s jadrovými zbraňami a majú globálny politický vplyv. Kým Spojené štáty desaťročia rozširovali svoje záujmy aj prostredníctvom vytvárania spojenectiev, Čína to nikdy nerobila takto formálne. Washington teda teraz podľa mnohých pozorovateľov oslabuje svoj medzinárodný vplyv, keď sa neraz k partnerom správa horšie ako k nepriateľom. Trumpova obchodná politika sa už stala synonymom chaosu a padajúcich trhov. Prezident síce platnosť zvýšených ciel zastavil na 90 dní, ale ani spojenci USA nevedia, čo od neho môžu očakávať.
Čítajte viac Expert: Trumpove obchodné vojny sa môžu zmeniť na skutočný boj
„Jednoznačne súhlasím s tým, že súčasná obchodná vojna je výsledkom väčšieho konfliktu, ktorý sa týka celého ekonomického a bezpečnostného systému, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne,“ reagoval pre Pravdu profesor politológie Lawrence Reardon z univerzity v New Hampshire.
Odborník pripomenul známeho zahraničného experta Roberta Jervisa, ktorý sa zaoberal konceptom bezpečnostnej dilemy, ktorý sa dá aplikovať na súčasné vzťahy USA a Číny.
„Keď jedna strana reaguje na konanie druhej, často obe zvýšia obranné opatrenia v nádeji, že protivník bude nakoniec spolupracovať. No v skutočnosti to rivali často vyhodnotia ako agresívne kroky, čo vedie k špirále napätia. Oslabuje to bezpečnosť oboch zainteresovaných strán a zvyšuje možnosť konfliktu,“ vysvetlil Reardon.
Čítajte viac V rozdelenom svete by trpelo aj Slovensko. Exšéf britskej tajnej služby: Trump, Putin a Si chcú sféry vplyvu
Podľa experta boli vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom v rokoch 1979 až 2012 založené skôr na spolupráci. „Špirála konfliktu sa zastaví, až keď lídri Spojených štátov a Číny získajú zmysel pre strategickú empatiu, vyrovnajú sa so vzájomným nepochopením, ocenia zámery a činy toho druhého a znížia napätie. Hoci sa fungovanie dvoch protichodných ideologických a sociálnych systémov nikdy nezaobíde bez konfliktov, dúfajme, že sa budú snažiť dosiahnuť vzájomné porozumenie, koexistenciu a uvoľnenie napätia v tomto svete plnom anarchie,“ uviedol Reardon.
„Manažovanie vzťahov medzi USA a Čínou je ťažké a vyžaduje si veľké úsilie. Žiaľ, súčasná americká vláda sa rozhodla jednoducho robiť jednostranné vyhlásenia a očakáva, že ostatní sa poponáhľajú, aby jej vyhoveli. Čínsky štát, ktorý riadi komunistická strana, je nútený jednoznačne oponovať USA. Je to aj riskantná reakcia, veď čínska ekonomika nie je taká silná ako v minulosti, ale Si a jeho ľudia to vnímajú tak, že by bolo pre nich nebezpečnejšie, keby to vyzeralo tak, že ustupujú diktátu USA. A teraz môže Peking za hospodárske ťažkosti viniť Trumpa,“ povedal pre Pravdu Clayton Dube z Centra pre americko-čínske vzťahy na Juhokalifornskej univerzite.
„Prezident USA Richard Nixon označil svoju návštevu Číny vo februári 1972 za týždeň, ktorý zmenil svet. Výsledkom bolo pomalé ekonomické prepojenie oboch krajín, teda niečo, čo prospelo im aj svetu. Prvý aprílový týždeň roku 2025 (Trump vtedy začal so zvyšovaním ciel, pozn. red.) môže viesť k postupnému oddeleniu USA a Číny, čo na jednej i druhej strane pocítia mnohí ľudia,“ dodal Dube.