S odvolaním sa na predstaviteľov Trumpovej administratívy to v stredu uviedol spravodajský server The New York Times (NYT).
Izrael podľa NYT plánoval na iránske jadrové prevádzky zaútočiť možno už v máji s cieľom spomaliť o rok alebo viac schopnosť Iránu vyvinúť jadrovú zbraň.
Izraelský úder si podľa NYT vyžadoval pomoc Spojených štátov, ak mal útok byť úspešný, a tiež na ochranu Izraela pred iránskou odvetou. Po niekoľkých mesiacoch trvajúcich rokovaní za zatvorenými dverami sa Trump rozhodol usilovať o rokovania s Iránom namiesto vojenského riešenia.
Minulú sobotu sa v Ománe konalo prvé kolo nepriamych jadrových rozhovorov medzi oboma krajinami. Americkú delegáciu v Ománe viedol osobitný splnomocnenec USA pre Blízky východ Steve Witkoff, zatiaľ čo iránsku Abbás Arakčí. Teherán a Washington rokovania označili za „pozitívne“ a „konštruktívne“. Druhé kolo rozhovorov je plánované na sobotu a podľa informovaného zdroja agentúry Reuters by sa mohlo uskutočniť v Ríme.
Trump chce s Iránom uzavrieť novú jadrovú dohodu, pričom zároveň niekoľkokrát hrozil prípadným vojenským zásahom. V roku 2018 za svojho prvého prezidentského mandátu pritom odstúpil od pôvodnej jadrovej dohody s Iránom uzavretej v roku 2015. Dohovor mal spomaliť iránsky jadrový program výmenou za zrušenie protiiránskych sankcií. Irán po americkom odstúpení prestal dohodu dodržiavať a začal obohacovať urán na úroveň, ktorá ho podľa MAAE približuje k možnej výrobe jadrovej zbrane. Teherán napriek tomu dlhodobo tvrdí, že jeho jadrový program slúži len na mierové účely.