1149. deň: Nemecké Taurusy v rukách Ukrajiny znamenajú priamu účasť vo vojne, varuje Moskva. Zelenskyj ostro skritizoval amerického vyslanca

Čítajte viac 1148. deň: Ukrajinská pomsta pokračuje: Drony napadli ďalšiu ruskú základňu. Jednotky sa podieľali na masakri v Sumách

23:25 Ukrajina a Spojené štáty podpísali memorandum o zámere uzavrieť dohodu o ukrajinských vzácnych kovoch, uviedla dnes na sociálnej sieti X ukrajinská ministerka hospodárstva Julia Svyrydenková. Americký prezident Donald Trump nedlho predtým vyjadril presvedčenie, že konečnú dohodu obe krajiny podpíšu o týždeň.

Svyrydenková poznamenala, že ešte zostáva veľa práce, ale súčasné tempo a značný pokrok dávajú dôvod očakávať, že „dokument bude pre obe krajiny veľmi prínosný“.

Memorandum je podľa nej krokom na ceste k dohode o ekonomickom partnerstve a vzniku investičného fondu pre rekonštrukciu Ukrajiny. Za veľmi dôležité Svyrydenková označila to, že memorandum vyjadruje „želanie amerického ľudu investovať spoločne s ukrajinským ľudom do slobodnej, suverénnej a bezpečnej Ukrajiny“.

22:30 Ukrajinská prezidentská kancelária rokovania kyjevskej delegácie so zástupcami USA označila za „konštruktívne a pozitívne“. Opätovne zdôraznila odhodlanie dosiahnuť v dlhšie ako tri roky trvajúcu vojnu mier.

21:50 Šéf americkej diplomacie Marco Rubio po rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine v Paríži informoval telefonicky o ich obsahu svoj ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova, uviedla vo vyhlásení na webe ruská diplomacia. Lavrov potvrdil pripravenosť Moskvy pokračovať v spolupráci s Američanmi a s Rubiom sa dohodli, že sa budú v prípade potreby kontaktovať aj s ohľadom na pokračovanie rokovaní na budúci týždeň.

20:52 Spojené štáty zrejme na budúci štvrtok s Ukrajinou podpíšu zmluvu ohľadom využitia jej vzácnych nerastov. Povedal to dnes americký prezident Donald Trump. Uzavretie dohody, vďaka ktorej by Spojené štáty získali prístup k strategickým surovinám na Ukrajine, boli Washington a Kyjev blízko už vo februári. Z podpisu ale zišlo kvôli emotívnej roztržke medzi Trumpom, jeho viceprezidentom J. D. Vancom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Oválnej pracovni Bieleho domu.

„Máme dohodu o vzácnych nerastoch, ktorá myslím bude podpísaná.. budúci štvrtok. Čoskoro,“ povedal dnes Trump pri stretnutí s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou.

Zelenskyj predtým uviedol, že Ukrajina a Spojené štáty by ešte dnes mohli podpísať memorandum k zmluve o strategických surovinách. Agentúra Reuters napísala, že Trump chce, aby Spojené štáty získali podiel na zisku z ukrajinského nerastného bohatstva. Hovorí o tom ako o splátke za vojenskú pomoc, ktorú Washington Kyjevu poskytol za administratívy predchádzajúceho prezidenta Joea Bidena.

Trump dnes tiež povedal, že v najbližších dňoch očakáva odpoveď od Ruska na svoje návrhy ohľadom prímeria na Ukrajine. „Chceme, aby sa smrť a zabíjanie zastavili,“ uviedol šéf Bieleho domu, ktorý pred januárovým nástupom do úradu opakoval, že vojnu na Ukrajine zastaví o 24 hodín. Koncom februára to boli tri roky od momentu, keď ruský prezident Vladimir Putin nariadil ruskej armáde začať inváziu do susednej krajiny.

Čítajte aj Trump hostil Meloniovú: K obchodnej dohode s EÚ 'na 100 percent' dôjde

20:30 Rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine boli výborné, pozitívne a konštruktívne, uviedol dnes podľa agentúr Elysejský palác. Podľa Paríža je dôležité, že sa začal proces, do ktorého sa zapojila aj Európa. Rozhovory budú pokračovať v rovnakom formáte na budúci týždeň v Londýne, presný termín zatiaľ stanovený nebol.

V Paríži dnes rokovali šéf americkej diplomacie Marco Rubio a zvláštny vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a ministrom zahraničia Jeanom-Noëlom Barrotom.

Na rokovania s americkými a európskymi spojencami do Paríža nečakane pricestovali tiež britskí a nemeckí bezpečnostní poradcovia a ukrajinská delegácia. Viedli ju minister zahraničia Andrij Sybiha a minister obrany Rustom Umerov. Macron ešte pred dnešným rokovaním telefonicky hovoril tiež s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

20:00 Ukrajinskí vojaci za posledné týždne oslobodili asi 16 kilometrov štvorcových v okolí strategicky dôležitého mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti na východe krajiny. Informoval o tom dnes hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj. Ruské ministerstvo obrany naopak ohlásilo dobytie ďalšej malej dediny ďalej na juhovýchod od Pokrovsku.

Čítajte viac Ukrajinci hlásia postup pri Pokrovsku. Delostrelci rozmetali veľkú útočnú skupinu, tvrdia obrancovia. Moskva mení taktiku

18:55 Ukrajina má podľa prezidenta Volodymyra Zelenského informácie, že Čína dodáva zbrane do Ruska a že zástupcovia Číny sú v Rusku zapojení do výroby niektorých zbraní. Zelenskyj to dnes povedal na tlačovej konferencii. Podľa agentúry Reuters uviedol, že Čína dodáva Rusku delostrelectvo a strelný prach. Nespresnil však, či ide o delostrelecké systémy alebo delostreleckú muníciu.

Minulý týždeň Zelenskyj oznámil, že v ruskej armáde proti ukrajinským silám bojuje najmenej 155 čínskych vojakov, ktorých Rusi regrutujú hlavne cez sociálne siete a že Peking si je toho vedomý. Čínske ministerstvo zahraničia následne uviedlo, že Peking „nie je iniciátorom ukrajinskej krízy, ani zúčastnenou stranou“ a že je „pevným zástancom a aktívnym propagátorom mierového urovnania krízy.“

Ukrajinský prezident tiež dnes obvinil zvláštneho amerického vyslanca Steva Witkoffa, ktorý pred pár dňami o urovnaní konfliktu na Ukrajine rokoval v Petrohrade s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, že šíri ruský pohľad na vec. „Domnievam sa, že pán Witkoff prevzal stratégiu ruskej strany. Myslím si, že je to veľmi nebezpečné, pretože vedome alebo nevedomky šíri ruský pohľad na vec,“ uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident sa tiež vrátil k reakcii šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa na nedeľňajší raketový útok na mesto Sumy, ktorý si vyžiadal vyše 30 mŕtvych. Trump povedal, že išlo z ruskej strany o chybu. Zelenskyj povedal, že nemožno niekoho oslobodzovať od viny, keď zasiahne centrum mesta, a to viac ako jednou raketou. „Keď to nie je len jedna (raketa), už nejde o omyl,“ povedal. Ruská armáda proti Sumám odpálila dve rakety Iskander-M.

Čítajte aj Zajatý Číňan povedal, prečo išiel bojovať proti Ukrajine. V službách Moskvy je oveľa viac jeho krajanov. Kremeľ reaguje

18:15 Ukrajina a USA dnes môžu virtuálne podpísať memorandum o zámere týkajúcom sa budúceho uzavretia významnej dohody o nerastných surovinách. Ako uvádza korešpondent agentúry UNIAN, informoval o tom na brífingu prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajinská hlava štátu poznamenala, že minulý týždeň bola technická schôdzka vo Washingtone produktívna a pozitívna. Rokovania pokračovali včera a pokračujú aj dnes.

„Naša prvá vicepremiérka (ministerka hospodárstva Ukrajiny Júlia Sviridenková) pracuje s tímom Scotta Bessenta (ministra financií USA) a priamo s Bessentom,“ uviedol podľa UNIAN Zelenskyj.

Prezident dodal, že americká strana vrátila spoluprácu k prvým krokom. Predtým sa začala práca na významnej dohode, ktorú ešte musí prerokovať parlament, je potrebné prejsť príslušnými procedúrami a právnici musia pracovať tak, aby bol úspech pre obe krajiny. Technická schôdzka bola pozitívna, pretože obe krajiny idú v ústrety jedna druhej.

Zelenskyj zdôraznil, že „pred pár dňami americká strana navrhla, aby sme sa vrátili ešte k jednému kroku, kým právnici pracujú na dohode – je to memorandum o zámere. Naše zámery sú pozitívne. Sme konštruktívni. A to ukazujeme. Preto memorandum o zámere, nie samotná dohoda, ale memorandum o zámere môže byť podpísané online dnes.“

Podľa jeho slov dnes ukrajinská strana súhlasila s týmto krokom. „Rozumiem, že teraz vicepremiérka pracuje s americkou stranou na texte,“ povedal prezident.

Domnieva sa, že memorandum je ako prvý krok. V rámci procesu prípravy na vypracovanie dohody o nerastných surovinách sa však nehovorilo o ukrajinskom plynárenskom systéme.

18:03 Americký minister obrany Pete Hegseth dnes Francúzsku odkázal, že by mala spolu s ďalšími európskymi krajinami prevziať zodpovednosť za obranu Európy s využitím konvenčných zbraní. Hegseth, s ktorým dnes rokoval jeho francúzsky náprotivok Sébastien Lecornu, Paríž tiež vyzval, aby zvýšila výdavky na obranu. Americký prezident Donald Trump európske štáty NATO nabáda k väčším investíciám do armád dlhodobo a tvrdí, že USA budú v obrane Európy hrať podstatne menšiu úlohu ako doteraz. Bezpečnosť povojnovej Ukrajiny bude podľa Trumpa v európskych rukách.

17:50 Rusko uviedlo, že útoky Ukrajiny na dopravnú infraštruktúru s použitím nemeckých rakiet dlhého doletu Taurus bude považovať za „priamu účasť“ Berlína v konflikte. Povedala to vo štvrtok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.

Podobné varovanie adresoval Kremeľ Nemecku už v pondelok, keď povedal, že dodávky týchto zbraní môžu viesť k ďalšej eskalácii konfliktu, ktorý trvá už viac ako tri roky.

Vyhlásenia Moskvy prišli po tom, ako nastupujúci nemecký kancelár Friedrich Merz, vyhlásil, že je otvorený dodávkam rakiet Taurus Ukrajine, ak toto rozhodnutie bude koordinované s európskymi partnermi. Veľká Británia už oznámila, že Nemecko podporí, ak sa rozhodne Kyjevu rakety dodať.

16:50 Útočník s nožom v stredu večer napadol známeho ukrajinského novinára, dokumentaristu a vedúceho producenta verejnoprávnej televíznej a rozhlasovej stanice Suspilne Jurija Makarova. Podľa ukrajinských médií o tom informovalo vedenie spoločnosti Suspilne. Totožnosť páchateľa nie je známa, polícia po ňom pátra.

Čítajte viac Útočník napadol známeho ukrajinského novinára, je vo vážnom stave

69-ročný Makarov je vo vážnom stave v nemocnici, jeho život však nie je v ohrození.

16:45 Francúzsky prezident Emmanuel Macron ešte pred dnešným rokovaním s predstaviteľmi Spojených štátov v Paríži o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine telefonicky hovoril tiež s prezidentom napadnutej krajiny Volodymyrom Zelenským. Podľa agentúr Reuters a AFP to dnes oznámil Elyzejský palác.

Plánovaná Macronova schôdzka s americkým ministrom zahraničia Markom Rubiom a zvláštnym vyslancom Bieleho domu Stevom Witkoffom sa už začala, informoval fotograf agentúry AFP. Do Paríža ráno prišla tiež vopred neohlásená ukrajinská delegácia, ktorú vedú minister zahraničia Andrij Sybiha, minister obrany Rustom Umerov a šéf Zelenského kancelárie Andrij Jermak.

Witkoff s Rubiom majú podľa AFP najprv na programe „pracovný obed“ s Macronom a francúzskym ministrom zahraničia Jeanom-Noëlom Barrotom v Elyzejskom paláci. Jeho náplňou bude „zhodnotenie mierových rokovaní, ktorých cieľom je ukončiť ruskú agresiu na Ukrajine“, uviedol úrad francúzskeho prezidenta.

Podľa zverejneného harmonogramu sa potom obaja americkí predstavitelia popoludní stretnú aj s Jermakom a tiež s britskými a nemeckými bezpečnostnými poradcami, ktorých príchod nebol, podobne ako v prípade ukrajinskej delegácie, vopred oznámený. Rubio, ktorý od nástupu do funkcie pricestoval do Európy už tretíkrát, sa tiež stretne so svojím britským náprotivkom Davidom Lammym, napísala AFP.

Ukrajinské ministerstvo zahraničia už skôr uviedlo, že rozhovory sa zamerajú na „cestu k dosiahnutiu úplného prímeria“ vo vojne, ktorú pred viac ako tromi rokmi rozpútalo Rusko, a tiež na možné nasadenie mnohonárodného vojenského kontingentu na Ukrajine v prípade mieru, ako Kyjev žiada od svojich spojencov. Macron v poslednom čase zaujal vedúcu úlohu v európskom úsilí poskytnúť Kyjevu bezpečnostné záruky, vrátane úvah o rozmiestnení zahraničných vojakov na Ukrajine v prípade uzavretia mieru. Moskva však vyhliadku na prítomnosť cudzích vojakov na ukrajinskom území striktne odmieta.

16:15 Ukrajina už druhy deň v rade útočí dronmi na pozície ruskej 112. raketovej brigády v meste Šuja v ruskej Ivanovskej oblasti. Podľa ukrajinskej rozviedky totiž táto brigáda stála za nedeľňajším útokom na mesto Sumy, pri ktorom zahynulo 35 civilistov. Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje štvrtkovú správu nezávislého ruského spravodajského portálu Astra.

Obyvatelia mesta Šuja vo štvrtok v skorých ranných hodinách hlásili výbuchy. Na záberoch zdieľaných na internete je vidieť výbuchy a požiar v oblasti mesta.

Portál Astra uviedol, že geolokalizoval jeden z videozáznamov útoku, ako miesto vzdialené 180 metrov od posádky brigády. Rozsah škôd alebo možných obetí nebol hneď jasný.

15:05 Do Moskvy pricestoval katarský emír Tamim bin Hamad Sání, ktorý rokuje s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS, podľa ktorej najvyšší predstavitelia oboch krajín prerokujú okrem iného rusko-ukrajinskú vojnu a situáciu na Blízkom východe; na programe sú aj bilaterálne vzťahy.

Šéf Kremľa na začiatok rokovania podľa TASS vyhlásil, že Moskva je pripravená urobiť všetko pre to, aby Sýria zostala suverénnym a celistvým štátom. Putin roky podporoval sýrskeho vládcu Bašára Asada, ktorého režim vlani zvrhli povstalci. Katarský emír podľa agentúry Reuters povedal, že faktický nový vládca Sýrie Ahmad Šara, ktorý je spojencom Kataru, chce vybudovať vzťahy s Ruskom.

Hovorca Kremľa podľa Reuters označil Katar za dobrého partnera Moskvy, s ktorým sa Putin chystá podpísať rôzne dohody. „Rusko-katarské vzťahy sa rozvíjajú veľmi dynamicky, kontakty medzi hlavami štátov sú pomerne časté,“ povedal Peskov novinárom.

Agentúra TASS napísala, že rokovaní hláv štátov oboch krajín sa zúčastňuje aj čečenský vodca Ramzan Kadyrov.

Rusko a Katar tento týždeň uviedli, že lídri oboch krajín prerokujú úsilie o nájdenie mierovej dohody, ktorá by ukončila vojnu na Ukrajine. Tú rozpútalo Rusko pred viac ako tromi rokmi. Americký prezident Donald Trump vyhlasuje, že chce vojnu ukončiť, ale zatiaľ v tomto ohľade nedosiahol prelom.

Katar vystupuje v úlohe prostredníka medzi Moskvou a Kyjevom a pomohol zabezpečiť návrat radu ukrajinských detí z Ruska do vlasti. Ukrajina tvrdí, že Moskva bez súhlasu rodičov alebo iných zákonných zástupcov do Ruska alebo na Ruskom okupované územie odviezla tisícky ukrajinských detí. Medzinárodný trestný súd predvlani kvôli tomu vydal zatykač na Putina a tiež na splnomocnenkyňu Kremľa pre práva detí.

15:00 Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vo štvrtok označila zadržanie ropného tankera smerujúceho do Ruska estónskymi orgánmi za provokatívny krok, ktorý predstavuje riziko pre lodnú dopravu a bezpečnosť v Baltskom mori.

Zacharovová uviedla, že Rusko bude primerane reagovať na všetky prípady agresie voči svojim plavidlám.

Estónske námorníctvo zadržalo tanker Kiwala 11. apríla v Tallinnskom, respektíve Fínskom zálive. Plavidlo smerovalo z indického mesta Sikka do ruského prístavu Usť-Luga.

Na lodi po predbežnej inšpekcii zistili 40 nedostatkov, z ktorých 23 sa týkalo dokumentácie a zvyšok jej spôsobilosti na plavbu, povedal po zadržaní tankera riaditeľ námorného oddelenia estónskeho dopravného úradu Kristjan Truu. „Nemôžeme dovoliť, aby loď pokračovala v plavbe, pretože nemožno zaručiť námornú a environmentálnu bezpečnosť,“ dodal.

Loď je súčasťou tzv. ruskej „tieňovej flotily“, ktorú Moskva využíva na obchádzanie sankcií. Väčšina týchto prevažne starnúcich lodí nie je regulovaná ani poistená.

13:30 Na vopred neohlásené rokovania s americkými a európskymi spojencami dnes do Paríža pricestovala tiež ukrajinská delegácia. Vedú ju minister zahraničia Andrij Sybiha a minister obrany Rustom Umerov, oznámil podľa agentúr šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, ktorý je tiež členom delegácie. Kremeľ dnes medzitým uviedol, že rokovania sú príležitosťou, aby Američania informovali Ukrajincov a ich európskych spojencov o vývoji rusko-amerických rozhovorov o mierovom urovnaní na Ukrajine, a súčasne obvinil Európu, že má záujem na pokračovaní vojny.

O konflikte na Ukrajine budú dnes a v piatok v Paríži rokovať šéf americkej diplomacie Marco Rubio a zvláštny vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a ministrom zahraničia Jeanom-Noëlom Barrotom. O účasti zástupcov Ukrajiny sa doteraz nevedelo. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes vyzval na „nátlak“ na ruských „vrahov“, aby sa „ukončila táto vojna a zabezpečil trvalý mier“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes uviedol, že Putin a Witkoff spolu minulý týždeň dlho hovorili. Podľa ruských médií trvala ich piatková schôdzka v Petrohrade vyše štyroch hodín. „Spojené štáty v tomto smere naďalej pracujú s Európanmi aj s Ukrajincami,“ povedal Peskov podľa tlačových agentúr na tlačovej konferencii. „Bohužiaľ zo strany Európanov pozorujeme, že sa sústredia na pokračovanie vojny,“ dodal.

13:20 Európski predstavitelia upustili od myšlienky presadiť do sedemnásteho balíka sankcií proti Rusku zákaz dovozu ruského skvapalneného plynu (LNG) do Európy. Krok totiž naráža na odpor niektorých vlád krajín EÚ a zároveň panuje neistota ohľadom alternatívnych zdrojov, uviedla agentúra Reuters. Aj podľa diplomatických zdrojov ČTK sa o zákaze dovozu ruského LNG teraz neuvažuje, balík je zatiaľ „slabý“, obmedzenia sa budú týkať lodí z ruskej tieňovej flotily a na sankčné zoznamy pribudnú nové mená.

Čítajte viac EÚ upustila od zákazu dovozu ruského LNG, v sedemnástom balíku sankcií nebude

12:50 Nemecký parlament vyradil veľvyslancov Ruska a Bieloruska zo zoznamu hostí pozvaných na mimoriadne zasadnutie, ktoré sa uskutoční 8. mája pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe, uviedol vo štvrtok hovorca Spolkového snemu (Bundestag).

Čítajte viac Ruského veľvyslanca v Berlíne nepozvali na spomienkové podujatie pri príležitosti konca druhej svetovej vojny

12:45 Vojenský súd v Moskve za úplatkárstvo poslal na sedem rokov do väzenia generálporučíka Vadima Šamarina, ktorý býval náčelníkom hlavnej správy komunikácií ozbrojených síl a súčasne zástupcom náčelníka ruského generálneho štábu. Obžaloba žiadala 12 rokov. Súd sa konal za zatvorenými dverami, generál priznal vinu a uzavrel dohodu s vyšetrovateľmi, napísala agentúra Interfax.

Súd uznal Šamarina vinným z prijatia úplatkov v celkovej výške 36 miliónov rubľov, ktoré dostal ako províziu od telekomunikačnej firmy za zákazky od ministerstva obrany na dodávku spojovacích prostriedkov za 1,4 miliardy rubľov, napísal denník Kommersant. Súd mu podľa rozsudku tiež odobral hodnosť a uložil pokutu vo výške 108 miliónov rubľov. Trest si má Šamarin odpykať v trestaneckej kolónii s prísnym režimom. Vyznamenanie mu súd ponechal.

Generálporučík Šamarin je jedným z radu vysokopostavených vojenských predstaviteľov, ktorí boli vlani obvinení z trestných činov súvisiacich s korupciou, pripomenula agentúra Reuters. Rusko vo februári 2022 vojensky napadlo susednú Ukrajinu.

12:40 Rozsiahly ruský dronový útok na ukrajinské mesto Dnipro v stredu neskoro večer zabil dve ženy a dieťa a zranil ďalšie tri desiatky osôb, vrátane piatich detí. Uviedla to dnes ráno ukrajinská Štátna služba pre mimoriadne udalosti (DSNS) a šéf správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak na telegrame s tým, že v nemocniciach po útoku zostáva 16 pacientov. Neskôr Lysak informoval o dvoch zabitých mužoch pri ruskom ostreľovaní mesta Nikopol, ktoré leží neďaleko frontu.

Útok na Dnipro zabil mladú ženu a seniorku, uviedol už v noci Lysak na sociálnej sieti telegram. Medzi zranenými podľa neho bolo deväťmesačné batoľa a ďalšie dve deti vo veku 11 a šesť rokov. Ukrajinská služba pre mimoriadne situácie podľa agentúry Unian uviedla, že zranených bolo 28 ľudí, medzi nimi štyri deti. Úder podľa Lysaka poškodil v Dnipre okrem iného bytové domy a vzdelávaciu inštitúciu. Starosta Dnipra Borys Filatov na telegrame uviedol, že jeden z úderov bol vo vzdialenosti 100 metrov od mestského úradu. Ukrajinská verejnoprávna rozhlasová a televízna stanica Suspilne zverejnila zábery, na ktorých hasiči bojujú s rozsiahlym požiarom.

„V Nikopole zomreli dvaja muži vo veku 56 a 61 rokov. Rusi ich zabili pri ostreľovaní mesta ťažkým delostrelectvom. Päť ľudí bolo zranených, z toho štyria sú vo vážnom stave,“ uviedol neskôr na telegrame Lysak, podľa ktorého ostreľovanie poničilo okrem iného obchod, kaviareň a rodinné domy.

12:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyzval na vytvorenie tlaku na Rusko, aby ukončilo vojnu na Ukrajine. Vyjadrenia prišli v čase, keď sa v Paríži koná stretnutie vysokopostavených ukrajinských predstaviteľov s delegáciami európskych štátov a USA s cieľom rokovať o konflikte na Ukrajine.

„Rusko využíva každý deň a každú noc na zabíjanie. Musíme vyvinúť tlak na vrahov… aby ukončili túto vojnu a zaistili trvalý mier,“ uviedol Zelenskyj v príspevku na platforme Telegram. Pri nočnom ruskom útoku na Dnipro zahynuli traja ľudia.

Kremeľ vo štvrtok uviedol, že Európa nemá záujem o ukončenie konfliktu na Ukrajine. „Nanešťastie u Európanov vidíme, že sa zamerali na pokračovanie vo vojne,“ reagovala hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku novinárov, čo možno očakávať od rozhovorov v Paríži.

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio už pricestoval do francúzskej metropoly, kde sa stretne aj so svojím francúzskym náprotivkom Jeanom-Noëlom Barrotom. Diskutovať budú o Ukrajine, situácii na Blízkom východe a rokovaniach o iránskom jadrovom programe, uviedol v stredu francúzsky diplomatický zdroj agentúry Reuters.

11:35 Viac ako 40 % zbraní, ktoré v súčasnosti používajú ukrajinské sily na bojisku, je domácej výroby. Ako referuje web united24media.com, v stredu to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajina podľa neho naďalej zvyšuje objemy výroby a momentálne vyrába viac ako tisíc druhov zbraní, od delostreleckej munície po raketové systémy dlhého doletu.

„Trend je stabilný. Ukrajina bude pokračovať v rozširovaní výroby zbraní na zabezpečenie svojej bezpečnosti – nezávisle a v spolupráci s partnermi,“ povedal Zelenskyj a dodal, že Ukrajina bude konzistentne dbať na to, aby vzhľadom na predovšetkým ruské hrozby mala silný domáci obranný priemysel a technologickú výhodu.

Ukrajinské bezpilotné systémové sily už skôr predstavili Tryzub, prvý prototyp laserovej zbrane v krajine schopný zasiahnuť stacionárne vzdušné ciele. Aj keď je systém naďalej vo vývoji, predstavuje veľký krok vpred v domácej obrannej technológii.

Odborníci ho opisujú ako funkčný dôkaz koncepcie vyvinutý vo vojnových podmienkach, pričom sa očakáva, že budúce vylepšenia budú obsahovať automatické sledovanie cieľa či pokročilejšie systémy napájania.

Ukrajina tiež predstavila bezpilotnú strelu Bars, novú údernú zbraň stredného doletu s odhadovaným dosahom až 800 kilometrov. Produkcia týchto zbraní nie je náročná, aj vďaka cenovej dostupnosti a použitiu ukrajinských komponentov.

11:20 Rusko plánuje nasadiť severokórejských vojakov oblečených v ruských vojenských uniformách aj priamo na ukrajinskom území. Tvrdí to šéf Centra boja proti dezinformáciám pri ukrajinskej Rade národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Andrij Kovalenko. Jednotky Severnej Kórey (KĽDR) doteraz pôsobili najmä v ruskej Kurskej oblasti. Upozornila na to vo štvrtok agentúra Jonhap.

Od podpísania komplexnej zmluvy o strategickom partnerstve medzi Ruskom a KĽDR v júni minulého roka boli tisíce severokórejských vojakov nasadené v bojoch na podporu Ruska v jeho vojne proti Ukrajine. Pôsobili najmä v ruskej Kurskej oblasti, kde Ukrajina minulý rok podnikla prekvapivú ofenzívu.

Kovalenkove vyjadrenia však naznačujú, že severokórejskí vojaci by mohli bojovať aj v Ruskom okupovaných regiónoch Ukrajiny, keďže jednotkám Moskvy sa podarilo takmer úplne vytlačiť ukrajinské sily z Kurskej oblasti. Podľa Jonhapu bude preto pravdepodobne nutné prideliť vojakom KĽDR nové úlohy.

„Severokórejskí vojaci budú nosiť ruské uniformy, tak ako to robili v Kurskej oblasti,“ tvrdí Kovalenko v príspevku na Telegrame.

V prípade nasadenia severokórejských vojakov na Ukrajine bude podľa Kovalenka Moskva tvrdiť, že bojujú na ruskom území, ktoré definuje ruská ústava.

Rusko ešte v roku 2014 anektovalo ukrajinský Krymský polostrov a v roku 2022 po spustení celoplošnej invázie a zmanipulovaných referendách na okupovaných územiach anektovalo aj Luhanskú, Doneckú, Záporožskú a Chersonskú oblasť. Napriek tomu, že žiadnu z týchto oblastí Moskva úplne nekontroluje, považuje ich za integrálnu súčasť Ruskej federácie a za svoje federálne subjekty.

10:15 Na rokovania s americkými a európskymi spojencami dnes do Paríža pricestovala tiež ukrajinská delegácia. Vedú ju minister zahraničia Andrij Sybiha a minister obrany Rustom Umerov, oznámil podľa agentúr Reuters a AFP šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, ktorý je tiež členom delegácie.

O vojne na Ukrajine majú dnes a v piatok v Paríži rokovať šéf americkej diplomacie Marco Rubio a zvláštny vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a ministrom zahraničia Jeanom-Noëlom Barrotom. O účasti zástupcov Ukrajiny sa doteraz nevedelo.

„Práve som pristál v Paríži. Prileteli sme spoločne s ministrom zahraničia Andrejom Sybihou a ministrom obrany Rustemom Umerovom,“ napísal Jermak na internete. Na programe sú „bilaterálne aj viacstranné“ stretnutia so spojencami Kyjeva, uviedol s odvolaním sa na Francúzsko, Nemecko a Britániu.

„V pláne sú tiež stretnutia s predstaviteľmi Spojených štátov, ktorí sú momentálne vo Francúzsku,“ dodal šéf kancelárie Volodymyra Zelenského bez toho, aby spomenul konkrétne mená. „Pracujeme na dôležitých otázkach pre bezpečnosť Ukrajiny a celej Európy,“ dodal.

Ukrajinské ministerstvo zahraničia podľa AFP uviedlo, že rozhovory sa zamerajú na „cesty k dosiahnutiu úplného prímeria“ a tiež na možné nasadenie mnohonárodného vojenského kontingentu na Ukrajine v prípade mieru, ako Kyjev požaduje od svojich spojencov. To však Moskva označuje za neprekonateľnú líniu.

9:23 Fínsko oznámilo, že jeho východná hranica s Ruskom zostane uzavretá na neurčito. Severská krajina uzavrela svoju 1 340-kilometrovú hranicu s Ruskom v decembri 2023 po tom, ako sa k nej nahrnulo približne tisíc migrantov bez víz. Helsinki tvrdili, že prílev migrantov zorganizovalo Rusko, čo však Kremeľ poprel.

„Na základe informácií, ktoré majú fínske úrady, zostáva pravdepodobné, že pretrváva riziko obnovenia a rozšírenia migrácie, ako sme to videli predtým. Ak by tento fenomén pokračoval, predstavoval by vážnu hrozbu pre národnú bezpečnosť a verejný poriadok Fínska,“ uviedla fínska vláda vo vyhlásení.

Podľa Helsínk rozhodnutie ponechať uzavretú hranicu s Ruskom spolu s dočasným zákonom o bezpečnosti hraníc prinášajú „zamýšľaný efekt“. Žiadosti o medzinárodnú ochranu zatiaľ presmerujú na iné hraničné priechody v krajine.

8:44 Rozsiahly ruský dronový útok na ukrajinské mesto Dnipro v stredu večer zabil dve ženy a dieťa a zranil ďalšie tri desiatky osôb, vrátane piatich detí. Uviedol to ráno šéf správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak na internete s tým, že v nemocniciach po útoku stále zostáva 16 pacientov.

Útok zabil mladú ženu a seniorku, uviedol už v noci Lysak na sociálnej sieti Telegram. Medzi zranenými podľa neho bolo deväťmesačné batoľa a ďalšie dve deti vo veku 11 a šiestich rokov. Ukrajinská služba pre mimoriadne situácie podľa agentúry Unian uviedla, že zranených bolo 28 ľudí, medzi nimi štyri deti.

V Dnipre útok podľa Lysaka tiež spôsobil niekoľko požiarov, ktoré poškodili domy a vzdelávaciu inštitúciu. Starosta Dnipra Borysa Filatov na telegrame uviedol, že jeden z úderov bol vo vzdialenosti 100 metrov od mestského úradu. Ukrajinská verejnoprávna rozhlasová a televízna stanica Suspilne zverejnila zábery, na ktorých hasiči bojujú s rozsiahlym požiarom.

7:31 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 937 440 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas stredy prišli Rusi o 1 230 vojakov, 16 tankov, 54 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 88 dronov, 65 delostreleckých systémov a 170 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 654 tankov, 22 217 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 44 642 vozidiel a autocisterien, 26 442 delostreleckých systémov, 1 366 odpaľovacích raketových systémov, 1 135 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 32 925 dronov, 3 145 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 807 kusov špeciálnej techniky.

7:04 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Kyjev už dosiahol „slušný pokrok“ v rozhovoroch so Spojenými štátmi týkajúcich sa dohody o nerastoch, ktorá má Kyjevu zaistiť potrebnú pomoc zo strany USA. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Základné právne náležitosti sú už takmer dokončené, a potom, ak sa všetko bude vyvíjať rovnako rýchlo a konštruktívne, prinesie dohoda ekonomické výsledky obom našim krajinám,“ povedal Zelenskyj.

Kyjev a Washington plánovali už vo februári podpísať dohodu o strategických nerastných surovinách, ktorá by USA zaistila prednostný prístup k ukrajinským prírodným zdrojom. Dohodu však vtedy dočasne zmarila roztržka, ku ktorej došlo v Bielom dome medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a Zelenským.

Čítajte viac Americké drancovanie ukrajinského bohatstva? Kyjev vidí prízrak kolonializmu, Medvedev čaká šibenicu pre Zelenského na Majdane

Trump by si želal dohodu, ktorá by Washingtonu poskytla licenčné poplatky zo ziskov z ukrajinskej ťažby surovín a vzácnych nerastov ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Ukrajine v boji proti ruskej invázii poslal jeho predchodca Joe Biden. Ukrajina zase požaduje silné bezpečnostné záruky ako odstrašujúci prostriedok voči ďalším ruským útokom.

„Ukrajinský vládny tím, ktorý spolupracuje s americkou stranou na dohode o ekonomickom partnerstve, robí slušný pokrok,“ priblížil teraz Zelenskyj. Odvolával sa na aktuálne informácie od ukrajinskej ministerky hospodárstva Julije Svyrydenkovej, ktorá povedala, že v rozhovoroch sa dosiahol „významný pokrok“.

6:15 K úderom ukrajinských ozbrojených síl na ruské energetické zariadenia od 18. marca do 16. apríla došlo v 15 regiónoch krajiny a ukrajinské ozbrojené sily podľa prepočtov ruskej štátnej agentúry TASS najčastejšie útočili na energetiku v Kurskej, Belgorodskej a Brjanskej oblasti.

Útoky sa uskutočnili pomocou bezpilotných lietadiel, ako aj rôzneho delostrelectva vrátane HIMARS a MLRS. V dôsledku útokov ukrajinských ozbrojených síl bola meracia stanica plynu Sudža v Kurskej oblasti prakticky úplne zničená, podotýka TASS.

Ako pre agentúru TASS uviedol tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov, Kyjev v skutočnosti moratórium nedodržiava od 18. marca a pokusy o zásah ruskej energetiky pokračujú. Denne o nich informuje ruské ministerstvo obrany, uviedla agentúra.

Ukrajina rovnako obviňuje Moskvu, že Rusko nedodržiavalo prímerie od začiatku.

6:10 Rozsiahly ruský dronový útok na ukrajinské mesto Dnipro v stredu večer zabil dve ženy a ďalších 16 ľudí, vrátane niekoľkých detí, zranil. S odvolaním sa na šéfa správy Dnepropetrovskej oblasti Serhija Lysaka o tom napísala agentúra Reuters.

Útok zabil mladú ženu a seniorku, uviedol Lysak na telegrame. Medzi zranenými je podľa neho deväťmesačná batoľa a ďalšie dve deti vo veku 11 a šesť rokov.

Útok podľa činiteľa tiež spôsobil niekoľko požiarov, ktoré poškodili domy a vzdelávaciu inštitúciu. Starosta Dnipra Borys Filatov na telegrame uviedol, že jeden z úderov bol vo vzdialenosti 100 metrov od mestského úradu.Ukrajinská verejnoprávna rozhlasová a televízna stanica Suspilne zverejnila zábery, na ktorých hasiči bojujú s rozsiahlym požiarom.

Rusko útočnú vojnu proti Ukrajine vedie od invázie vo februári 2022. Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa v marci oznámili samostatné dohody s Ukrajinou a Ruskom o pozastavení útokov v Čiernom mori a proti energetickým cieľom. Kremeľ si ale následne v prípade čiernomorského prímeria kládol podmienky. Obe strany sa zároveň obviňujú z porušovania moratória v prípade útokov na energetické objekty.

V nedeľu Rusko podniklo raketový útok na Sumy na severovýchode Ukrajiny, pri ktorom zomrelo 35 ľudí a viac ako stovka utrpela zranenia. Išlo o úder s najväčším počtom obetí za tento rok, uviedli ukrajinské úrady.