Len za prvý mesiac a pol tohto roku si 11 strelieb vyžiadalo životy dvoch ľudí a ďalšie štyri osoby utrpeli zranenie. Násilnosti pritom neustávajú. Ďalšia streľba so zranenými sa odohrala tento týždeň.
Útoky, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi nemysliteľné, podľa bruselského denníka ukazujú úpadok mesta a odhaľujú zúfalú potrebu silného politického vedenia. Brusel ale žiadne nemá. Po voľbách v minulom roku totiž zatiaľ žiadna vláda nevznikla.
Belgická politická štruktúra je veľmi zložitá a pripomína podľa Politica labyrint. Vo viacvrstvovom systéme vlády má každá úroveň svoje politické právomoci a často ju sužujú vnútorné boje.
Čítajte viac Maskovaní muži spustili streľbu v bruselskom metre. Polícia hľadá ozbrojencov s kalašnikovmi
Belgičania si volia svojich zástupcov ako do celoštátneho parlamentu, tak do regionálnych snemov, ktoré reprezentujú metropolu Brusel a jednotlivé jazykové oblasti, teda Flámsko a Valónsko. Všetky tri regióny majú svoje vlastné vlády zodpovedné za záležitosti, ako je bývanie, doprava a hospodárska politika.
Keď jednotlivé vlády fungujú, funguje aj všetko ostatné, keď ale nie, dochádza k paralýze. A práve v bruselskom regióne je táto paralýza obrovská vzhľadom na to, že deväť mesiacov po voľbách sa politici stále dohadujú a vláda je v nedohľadne.
Problémy na politickej úrovni sa ale prejavili nielen v koordinácii boja proti zločinu, ktorý sužuje Brusel. Hrozí tiež oneskorenie, pokiaľ ide o stavbu sociálneho bývania a veľkých infraštruktúrnych projektov.
Čítajte viac Pred úradom belgického premiéra zadržali muža s nožom
Dotácie, napríklad pre charitatívne organizácie, mimovládne organizácie a kultúrne projekty, sú zmrazené, napísal bruselský server. Rovnako tak je zahalené neistotou financovanie centier sociálnej starostlivosti, polície a miestnych úradov. „Verejný dlh sa hromadí takmer rovnako rýchlo ako vrecia s odpadkami na špinavých uliciach,“ dodáva Politico.
Štrajky odborov, učiteľov, zamestnancov vo verejnej či ďalšej doprave, ale aj zamestnancov technických služieb a odvozu komunálneho odpadu sa v Bruseli odohrávajú takmer každých 14 dní. Počas štrajku nefunguje takmer žiadna verejná doprava a práve ani odvoz odpadkov, vrecia s nimi preto zostávajú často aj niekoľko dní na uliciach.
„V stávke je skutočne prežitie Bruselu ako mesta,“ citoval bruselský denník jedného z belgických poslancov Christopha De Beukelaera.
Čítajte viac Nahnevaný farmár z protestov opisuje, aký vidí rozdiel medzi komunizmom a Bruselom
Akonáhle bude mať belgická metropola svoje vedenie, výzvou číslo jedna pre ňu bude dostať pod kontrolu bruselské výdavky. Dlh hlavného mesta teraz predstavuje viac ako 14 miliárd eur, bez započítania 1,6 miliardy eur z tohto roku. Belgický denník Bruzz spočítal, že deficit – teda rozdiel medzi tým, čo mesto utratí a zarobí – sa každý deň zvyšuje o štyri milióny eur.
Centristická politická strana Les Engagés navrhla znížiť platy bruselských politikov o 30 percent, kým nezostavia vládu, a o 40 percent, pokiaľ vláda nebude hotová do júna.
Čítajte viac Europoslanci po nástupe Trumpa: Európa sa musí viac starať o seba. S Bruselom sa maznať nebude
Zatiaľ posledným variantom sa zdá byť menšinová vláda. Aj jej vznik ale podľa mnohých nie je reálny, pretože by následne potrebovala súhlas parlamentnej väčšiny ako pre svoj vznik, tak aj pre každé jednotlivé rozhodnutie, ktoré prijme. Aj keď by to nebolo ideálne, „menšinová vláda by bola stále lepšia ako žiadna vláda,“ uviedol europoslanec z centristickej strany Christophe De Beukelaer.
Zatiaľ čo flámsky hovoriaci obyvatelia prevažujú nad frankofónnymi Valónmi v Belgicku ako celku, v Bruseli je to naopak. Bruselská vláda však musí mať zastúpenie z oboch jazykových skupín. Na oboch stranách sa pritom musia jednotlivé skupiny politických zoskupení dohodnúť na vzájomnej spolupráci, než uzavrú plnohodnotnú koaličnú dohodu.
Situácia v Bruseli teraz stroskotala na tom, že francúzsky hovoriaci socialisti odmietli vládnuť s flámskymi nacionalistami zo strany Nová flámska aliancia (N-VA) súčasného belgického premiéra Barta de Wevera.
Zatiaľ čo Belgicko je rozdelené do troch regiónov, samotný Brusel je rozdelený na 19 štvrtí. Každá má svojho starostu a tí riadia šesť policajných zborov spadajúcich pod celý región, uviedol server Politico.
Aj vzhľadom na nárast zločinnosti a nedávne streľby súvisiace s obchodom s drogami sa už objavujú hlasy, že je potrebné tieto sily zlúčiť. Predseda frankofónneho liberálneho Reformného hnutia (MR) Georges-Louis Bouchez dokonca už pohrozil, že ak sa Brusel „nevzchopí“, mohol by sa dostať pod kontrolu federálnej vlády.
Čítajte viac Pre korupciu sa zatýkalo v europarlamente: Do prípadu je namočený čínsky gigant Huawei