Ako informoval portál Standard.at, do štatistiky zahrnuli asi 112 600 detí na verejných ľudových, stredných, ale aj na osobitných a polytechnických školách vo Viedni.
Zo žiakov s kresťanským vierovyznaním bolo 17,5 percenta katolíkov, 14,5 percenta ortodoxných a 1,7 percenta evanjelikov. Podiel detí, ktoré sa nehlásia k nijakému náboženstvu, dosiahol 23 percent, zvyšok tvorili veľmi malé skupiny budhistov (0,2 percenta) či židov (0,1 percenta).
Povinná výučba o demokracii
Je to po prvý raz, keď majú na viedenských školách prevahu moslimskí žiaci. Aj keď sa to niektorí odborníci snažia interpretovať v pozitívnom zmysle ako prejav rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu, iní varujú, že Rakúsko stráca hodnoty západného sveta a spoločnosť sa čoraz väčšmi rozdeľuje.
„Prieskumy ukazujú, že moslimská mládež vo Viedni nie je v priemere len výrazne náboženskejšia, ale čoraz častejšie prejavuje i hanlivé postoje,“ citoval Emmerlingovú portál Heute.at.
Mestská radkyňa upozornila na nebezpečný vývoj vo viedenských triedach, kde pribúdajú prejavy antisemitizmu, nenávisti a pohŕdania k ženám, odmietania rodovej rovnosti či nevraživosti voči komunite LGBTI+.
„Nikto vo Viedni nesmie svoj spôsob života založiť na fundamentalistickom výklade náboženských textov, ktoré sú nepriateľské voči ženám, menšinám, štátu alebo demokracii,“ zdôraznila Emmerlingová, ktorá je členkou strany NEOS (Nové Rakúsko a Liberálne fórum).
Čítajte viac Rakúsko dopláca na migráciu. Prváci neovládajú nemčinu, školy trápi segregácia
Podľa nej je preto nutné, aby sa deťom už od útleho veku vštepovali zásady demokracie, rovnosti, ľudskej dôstojnosti a tolerancie, a to bez ohľadu na ich náboženské vyznanie. Ponúka i riešenie.
„Vzhľadom na tento vývoj treba viac ako kedykoľvek predtým zaviesť výučbu povinného, spoločného predmetu Život v demokracii pre všetky deti od ľudovej školy. Vysvetľovanie demokracie, hodnôt a etiky musí byť založené na spoločnom základe,“ objasnila Emmerlingová.
Ako pripomenula, je dôležité, aby sa výchova detí v tomto duchu začala čo najskôr. „V raných rokoch je často jednoduchšie naučiť sa rešpektovať pluralitu názorov a podľa toho žiť,“ zdôvodnila.
Zároveň ocenila, že podobné plány predstavil na celoštátnej úrovni aj jej stranícky kolega, bývalý viceprimátor Viedne a nový minister školstva Christoph Wiederkehr.
Viedenskí žiaci podľa vierovyznania
| moslimovia | 41,2 % |
| kresťania | 34,5 % |
| z toho katolíci | 17,5 % |
| ortodoxní | 14,5 % |
| evanjelici | 1,7 % |
| budhisti | 0,2 % |
| židia | 0,1 % |
| bez vyznania | 23 % |
Zdroj: Mesto Viedeň. Pozn.: Ide o žiakov ľudových a stredných škôl za rok 2024/2025.
Dôsledky migrácie
O nelichotivej situácii na rakúskych, no najmä na viedenských školách písala Pravda už v novembri minulého roka. Alpská krajina prijímala veľké množstvo migrantov a teraz pociťuje dôsledky. Až štvrtina obyvateľov Rakúska má zahraničný pôvod, v školách pribúda detí bez znalosti štátneho jazyka.
Najvypuklejší problém je vo Viedni. Takmer 45 percent prvákov na tamojších školách neovláda nemčinu tak, aby mohli sledovať vyučovanie. A keďže mnohí Rakúšania dávajú deti na lepšie školy, prehlbuje sa i segregácia.
Podľa portálu Standard.at z vyše 18 700 žiakov, ktorí vlani v októbri navštevovali prvú triedu verejných ľudových škôl v dunajskej metropole, malo 8 342 takzvaný „osobitný štatút“. To znamená, že až 44,6 percenta detí nemá dostatočné znalosti jazyka, aby mohli chápať učebnú látku.
Čítajte viac Na nemeckých školách je priveľa migrantov. Je to hrôza, sťažujú sa učitelia
Ešte pred dvoma rokmi pritom podiel týchto školákov tvoril iba 36 percent, takže ich počet výrazne narastá. Nejde však len o deti migrantov, ktorí sa nedávno usadili v Rakúsku. Až 61 percent z nich sa tam už narodilo.
Zo štatistických údajov vyplýva, že z viac ako 9,1 milióna obyvateľov Rakúska má dnes zahraničný pôvod vyše 2,45 milióna (27,2 percenta). Len v roku 2023 prišlo do Rakúska asi 195-tisíc cudzincov, zhruba 59-tisíc z nich požiadalo o azyl. Rakúska spoločnosť má však problém s integráciou toľkých prisťahovalcov.
Vidno to hlavne vo Viedni, kde žije najvyšší podiel cudzincov. Z vyše dvoch miliónov Viedenčanov má viac ako polovica prisťahovalecký pôvod (asi 40 percent obyvateľov sa narodilo v zahraničí). Až dve tretiny cudzincov zostávajú po príchode do krajiny práve v hlavnom meste.
„Veľa prvákov rozpráva, žiaľ, tak zle po nemecky, že sa spolu sotva dohovoria, aj keď sa narodili v Rakúsku. Tieto deti sa počas prvých šiestich rokov svojho života pohybovali len vo vlastných, relatívne izolovaných komunitách,“ opísala v septembri pre Standard.at viedenská učiteľka Ilkay Idiskutová, ktorá má sama turecké korene.
Čítajte viac Pred 60 rokmi prišli do Rakúska prví gastarbeitri. Bola to chyba?
Situáciu zhoršuje fakt, že sa vo Viedni už začína prejavovať segregácia, lebo rakúski rodičia nechcú dávať deti do škôl, kde je priveľa migrantov. Príkladom je ľudová škola vo viedenskom Olympiaparku, kde má až 82 percent detí iný materinský jazyk ako nemčinu.
Jej vedenie naráža v praxi na množstvo predsudkov a xenofóbiu. Rodičia tam neraz odmietnu zapísať deti, hoci tam podľa bydliska patria, a radšej ich pošlú inam, hoci aj na súkromnú školu.