„Je to ťažká otázka, lebo neviem, či sme momentálne schopní pozrieť sa na úlohu pápeža Františka a jeho pontifikátu zo širšieho historického hľadiska. V tejto chvíli potrebujeme čas, aby sme jeho pôsobenie pochopili v kontexte dejín,“ povedal pre Pravdu Andrea Gagliarducci, taliansky reportér a analytik zaoberajúci sa dianím vo Vatikáne z Catholic News Agency a ACI Stampa.
Podľa experta však jedna vec bola jasná – pápež František sa vždy zaujímal o ľudí. „Celé je to tak trochu zvláštne, pretože krátko pred smrťou strávil mesiac a pol v nemocnici. Nebol teda verejnosti priamo na očiach. Istým spôsobom to ovplyvnilo vnímanie jeho práce. No už počas minulého veľkonočného týždňa bol opäť vo Vatikáne. Zdá sa mi, že napriek zdravotnému stavu sa ešte usiloval získať späť to, čo akoby na istý čas stratil, teda spojenie s ľuďmi. A v tejto chvíli práve to pokladám za pápežov hlavný odkaz. To, že mal vnútorné spojenie s ľuďmi “ vysvetlil Gagliarducci.
Čítajte viac František, ktorého kardináli našli takmer až na konci sveta, sa celý život riadil skromnosťou. Luxus mu bol cudzí, užíval si jednoduchosť
Podobne to vidí aj Fausta Speranzová, talianska analytička medzinárodných vzťahov z Rádia Vatikán a vatikánskeho denníka L’Osservatore Romano. „Pápež František chcel transparentnejšiu cirkev, ktorá bude bližšie k ľuďom. Jeho predstava bola, aby cirkev slúžila, takpovediac, pod otvoreným nebom,“ reagovala pre Pravdu Speranzová.
Talianska expertka zdôraznila, že pre pápeža, ktorý pochádzal z Argentíny, boli vždy prioritou obyčajní ľudia. „Ak si pamätáte, prihovoril sa práve im, aj keď ho roku 2013 zvolili za hlavu katolíckej cirkvi. František sa vrátil k myšlienkam vyplývajúcim z Druhého vatikánskeho koncilu – že v popredí sú pracujúci ľudia, že cirkev nie je iba o tom, čo sa smie a čo nie, ale že jej hlavným odkazom musí byť láska. Pápež František sa nezaoberal dogmami a nikdy necitoval z katechizmov. Myslím si, že toto je jeho dedičstvo. Nie vždy v tom uspel, ale určite sa usiloval cirkev viac otvoriť a chcel, aby bola transparentná. A veril, že je pre všetkých,“ uviedla Speranzová.
Gagliarducci vraví, že katolícka cirkev sa bude musieť po smrti pápeža Františka vyrovnať s tým, že jeho pôsobenie malo aj kritikov. „On sám sa veľmi usiloval komunikovať so svetom, ktorý je mimo náboženstva. Preto sa zosnulý pápež zaoberal environmentálnymi otázkami, vydal encykliku o ekológii a upozorňoval, že je potrebné riešiť migráciu či chudobu. Ale František v tomto cirkev v rámci vnútorného katolíckeho učenia aj rozdelil. Dokázal tvrdo kritizovať tradicionalizmus a vedel ísť proti nemu,“ pripomenul Gagliarducci.