Čo pokladáte za hlavný odkaz pápeža Františka?
Nestal sa pápežom tak, že bol v centre diania. František bol prvou hlavou katolíckej cirkvi, ktorá pochádzala z Južnej Ameriky. Bol prvým neeurópskym pápežom. Nemusíme rátať niekoho, ako bol Gregor III. z polovice 8. storočia, ktorý sa narodil na území dnešnej Sýrie. František naozaj prišiel do Vatikánu z iného prostredia, keďže nebol súčasťou talianskeho katolíckeho dedičstva. Je to podstatné, lebo s Františkom prišla na čelo cirkvi aj nová vitalita a otvorenejšie zmýšľanie. Taliani vládli Vatikánu 400 rokov do takej miery, že si mysleli, že patrí Taliansku. František bol verný katolíckej náuke, ale zároveň chcel viac upriamiť pozornosť na flexibilnejšiu cirkev a na to, čo sa označuje ako periféria. Chcel rozšíriť tradičné hranice katolicizmu a kresťanstva. Vymenoval kardinálov z 27 krajín, ktoré takýchto cirkevných hodnostárov nikdy predtým nemali. Takže v istom zmysle pápež František priniesol ľuďom tolerantnejšiu a chápavejšiu cirkev. Myslím si, že najmä pre toto si ho ľudia budú pamätať, hoci nie vo všetkom uspel.
Dá sa povedať, že čelil opozícii?
Tá bola veľmi hlasná. Pápeža Františka to frustrovalo do takej miery, že myslím roku 2017 vyhlásil, že robiť reformy vo Vatikáne je ako čistiť Veľkú sfingu v Egypte zubnou kefkou. Nemohol otvorene povedať, kto mu bráni v práci, ale je očividné, že sa s tým musel vyrovnávať. Zosnulého Svätého Otca si budeme pamätať pre jeho úsilie dať ženám väčší priestor v líderských pozíciách a za snahu, aby cirkev lepšie porozumela LGBT komunite. Je to dôležité, lebo to tiež súvisí s ďalšou otázkou. Vieme, že cirkev stále čelí obvineniam zo sexuálneho zneužívania mladistvých zo strany kňazov. A musí riešiť aj korupciu. Nezabúdajme, že František bol prvý pápež, ktorý umožnil, aby sa kardinál dostal pred súd a do väzenia. Snažil sa priblížiť obetiam a neustále tiež vyzýval na prímerie na Ukrajine a v Gaze. Samozrejme, jeho slová často ignorovali, ale aspoň mal odvahu o tom hovoriť. V tejto súvislosti si môžeme pripomenúť, ako pápež roku 2015 vystúpil v americkom Kongrese.

Čo sa vtedy stalo?
Amerických zákonodarcov sa pápež opýtal, prečo predávajú zbrane do konfliktných oblastí, kde na to väčšinou doplácajú nevinní ľudia. A otvorene im povedal, že to robia pre peniaze. Viete si predstaviť, ako nepríjemne sa museli kongresmani cítiť. No aby som sa vrátil k otázke o odkaze Františka. Bol to niekto, kto sa pokúsil zreformovať cirkev, ale zároveň si bol veľmi dobre vedomý, že pri tejto snahe má obmedzenú moc. Takpovediac na palube dokázal udržať aj tradicionalistov. Bol to diplomatický a usmievavý pápež, ktorý chcel niečo urobiť, no poznal hranice toho, kam môže zájsť, a nemohol si dovoliť ísť otvorene proti niektorým ľuďom. Ale myslím si, že pochopil, že cirkev sa musí postupne reformovať, aby v dnešných meniacich sa časoch zostala relevantná.
Pápež pred smrťou ako posledného zahraničného predstaviteľa prijal amerického viceprezidenta JD Vancea. Nie je tajomstvom, že František mal na viaceré veci iné názory ako súčasná americká vláda. Šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa napríklad kritizoval za jeho prístup k migrantom. Dá sa povedať, že pápež František chcel otvorenejší svet, ako ste spomenuli, kým ľudia ako Vance ho chcú uzatvorenejší. Nakoľko bolo ich stretnutie symbolické?
Prepojím to s Matkou Terezou a so svetovými osobnosťami, ktoré chceli byť v jej spoločnosti. Pápež František bol tiež otvorený takýmto stretnutiam. Dá sa povedať, že je to v súlade s prístupom Matky Terezy, ktorá privítala aj kontroverzné osobnosti. Napríklad sa stretla s čínskymi predstaviteľmi či s kubánskym lídrom Fidelom Castrom. Nevnímala ich však v úzkom zmysle, ako by ich videli politici. Pre ňu to boli ľudia, v ktorých je potenciál zmeniť sa. A asi len svätci vidia niečo také aj v ľudských bytostiach, ktoré inak môžu byť prehnité až do špiku kostí. JD Vance sa ponáhľal na stretnutie s pápežom a je to viac-menej podobné situácii, keď Clintonovci chceli byť v spoločnosti Matky Terezy v čase, keď sa svet dozvedel o afére s Monikou Lewinskou. Malo ich to tak trochu zbaviť viny. Ľudia chcú mať o sebe lepšiu mienku, a byť v prítomnosti pápeža im to umožňuje. Dokonca aj Trump a jeho manželka sa stretli s hlavou katolíckej cirkvi. Je to akási PR investícia, ale nezabúdajme, čo zosnulý pápež predstavoval. Nosil si svoju batožinu, necestoval limuzínami, ale fiatkou, býval v hosťovskom dome, nie v srdci Vatikánu. Volal sa František po svätom Františkovi z Assisi. Je to veľmi symbolické, pretože vieme, aké boli zásady Františka z Assisi: byť blízko k ľuďom, viesť jednoduchý život a pomáhať tým, čo sú na okraji spoločnosti. Pápež František okrem toho patril k jezuitom, ktorých Vatikán tradične nevníma veľmi priaznivo. Takže v istom zmysle bol revolučný, čo jednoducho súviselo aj s tým, z akého prostredia pochádzal, ale zároveň bol opatrný, keď sa usiloval veci meniť.

Kto by mohol pápeža Františka nahradiť a čo by to znamenalo pre cirkev?
Favoritom je kardinál Peter Turkson (76) z Ghany. Zdá sa, že je obľúbený, a bola by to dobrá správa, keby sa niekto z Afriky stal prvým čiernym pápežom. Katolíckej cirkvi by to dodalo nový rozmer. Turksona vnímajú ako kompromisného človeka. Napríklad si myslí, že zákony týkajúce sa homosexuálov sú asi až príliš prísne, ale je potrebné mať na pamäti aj to, aké sú na to názory Afričanov. Mimochodom, Turkson bol favoritom už v roku 2013. Ďalším uchádzačom o pápežskú funkciu by mal byť filipínsky kardinál Luis Antonio Tagle (67). Bol by prvou hlavou cirkvi z Ázie, ale najmä nezabúdajme, že tento región patrí k tým, v ktorých najrýchlejšie pribúdajú katolíci. Talianskym želiezkom v ohni je kardinál a štátny sekretár Svätej stolice Pietro Parolin (70). Medzi ním a pápežom Františkom by asi bola kontinuita, lebo si boli veľmi blízki. V roku 2018 však čelil kritike za dohodu Vatikánu s Čínou. A ešte je tu kandidát z Budapešti, kardinál Péter Erdő (72), ale ten je príliš konzervatívny.