1 154. deň: Putin údajne ponúkol Američanom zastavenie bojov pozdĺž súčasného frontu

Čítajte viac 1153. deň: Po prímerí opäť znejú sirény, vzdušné údery pokračujú. Putin nepochybuje, že Rusko vojnu vyhrá

21:30 Rusko počas dnešného dňa vyslalo na Ukrajinu 77 dronov, oznámilo ukrajinské letectvo na telegrame. Protivzdušná obrana podľa neho 38 bezpilotných lietadiel zostrelila, ďalších 31 strojov, ktoré vzdušné sily označili za imitácie úderných dronov, zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobilo škody. Rusko tiež vypustilo na Ukrajinu vyše 130 riadených leteckých bômb, z ktorých jedna zasiahla výškovú budovu v Záporoží, dodalo letectvo.

O osude zvyšných ôsmich dronov sa ukrajinské vzdušné sily nespomínajú, škody podľa nich ruské útoky spôsobili v Charkovskej, Čerkaskej a Záporožskej oblasti. Ráno vzdušné sily informovali, že v noci Rusko útočilo 54 dronov, pričom protivzdušná obrana zostrelila 38 dronov, ďalších 16 imitácií útočných bezpilotných lietadiel zmizlo z radarov.

V meste Myrnohrad v Doneckej oblasti dnes ruská armáda počas svojich útokov zabila troch ľudí, napísal server Ukrajinská pravda s odvolaním sa na oblastnú prokuratúru. Išlo podľa nej o dva útoky, jeden ráno a druhý okolo poludnia. V prvom prípade server typ zbrane nespresňuje, v druhom útočil dron na civilné vozidlo. Obeťami sú starší ľudia vo veku 63, 72 a 75 rokov, vyplýva zo správy.

Pri ruskom útoku na mesto Záporoží zahynula 69-ročná žena a ďalších 33 ľudí bolo zranených, píše v inej správe Ukrajinská pravda s odvolaním sa na miestne úrady. Podľa nich Rusi útočili na mesto leteckými bombami.

Terčom ruských útokov sa stali aj ďalšie ukrajinské mestá, napríklad Charkov, kde si podľa miestnych činiteľov útoky ruských dronov vyžiadali sedem zranených.

21:13 Ruský prezident Vladimir Putin údajne Spojeným štátom ponúkol zastavenie bojov na Ukrajine pozdĺž súčasných frontových línií. V utorok o tom informoval denník Financial Times (FT) s odvolaním na tri osoby oboznámené so záležitosťou. TASR o tom píše podľa správy agentúry Reuters.

Putin to podľa zdrojov FT povedal osobitnému Trumpovmu vyslancovi Steveovi Witkoffovi počas ich nedávneho štvorhodinového stretnutia v Petrohrade. Moskva by sa v takom prípade mohla vzdať nárokov na časti štyroch anektovaných ukrajinských oblastí, ktoré stále zostávajú pod kontrolou Kyjeva.

Rusko ešte v roku 2014 anektovalo ukrajinský Krymský polostrov a v roku 2022 po spustení celoplošnej invázie a zmanipulovaných referendách na okupovaných územiach anektovalo aj Luhanskú, Doneckú, Záporožskú a Chersonskú oblasť. Napriek tomu, že žiadnu z týchto oblastí Moskva úplne nekontroluje, považuje ich za integrálnu súčasť Ruskej federácie a za svoje federálne subjekty.

Agentúra Bloomberg v sobotu informovala, že Spojené štáty sú údajne pripravené uznať ruskú kontrolu nad Krymom ako súčasť širšej mierovej dohody medzi Moskvou a Kyjevom.

19:47 Prezident Volodymyr Zelenskyj pripustil, že Ukrajina by v prípade uzavretia prímeria bola pripravená aj na priame rokovania s Ruskom. Ukrajinský líder tiež povedal, že pri príležitosti pohrebu pápeža Františka by sa chcel stretnúť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Informuje o tom agentúra AFP. „Po prímerí sme pripravení sadnúť si v akomkoľvek formáte,“ vyhlásil Zelenskyj na utorkovom brífingu.

Ochotu viesť priame rokovania s Kyjevom v utorok vyjadril aj Kremeľ. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v utorok novinárom v Moskve povedal, že neexistujú žiadne konkrétne plány na rokovania o zastavení úderov na civilné ciele. Prezident Vladimir Putin je však podľa neho o tom ochotný rokovať priamo s Ukrajinou, ak Kyjev odstráni „určité prekážky“.

Denník Guardian pripomína, že priame rokovania medzi oboma znepriatelenými stranami sa neuskutočnili niekoľko rokov, naposledy boli niekoľko týždňov po začiatku celoplošnej invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.

Zelenskyj sa na brífingu vyjadril aj k vzťahom medzi Kyjevom a Trumpovou administratívou. S americkým prezidentom by sa chcel stretnúť na nadchádzajúcom pohrebe pápeža Františka, ktorý sa uskutoční v sobotu. „Áno, rád by som, som pripravený. Vždy sme pripravení stretnúť sa s našimi partnermi zo Spojených štátov,“ odpovedal Zelenskyj na novinársku otázku. Obaja prezidenti sa naposledy stretli koncom februára v Bielom dome. Po ostrej verejnej výmene názorov v Oválnej pracovni rokovania predčasne ukončili.

Ukrajinský líder tiež ozrejmil, že Kyjev s Washingtonom nediskutuje o žiadnych nových balíkoch pomoci. „Zatiaľ sme nemali príležitosť dohodnúť sa s USA na novej pomoci alebo diskutovať o podrobnostiach,“ ozrejmil.

18:37 Vo vojenskom útvare v ruskej Vladimirskej oblasti explodovala kvôli požiaru munícia, napísala ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvo obrany. Podľa jeho predbežných informácií bolo príčinou požiaru porušenie bezpečnostných noriem a na mieste nie sú zranení. Vladimirská oblasť sa nachádza neďaleko Moskvy. Podľa serveru Meduza úrady vyhlásili núdzový stav v Kiržačskom okrese a nariadili evakuáciu niekoľkých dedín ležiacich v blízkosti vojenského zariadenia.

Podľa telegramového kanála Mash, ktorý má blízko k ruským silovým štruktúram, explózia nastala v obci Barsovo, kde sa nachádza vojenský útvar, píše Meduza, ktorá publikovala tiež videá zverejnené telegramovými kanálmi. Podľa miestnych obyvateľov sa na mieste ozvalo niekoľko explózií. Portál Baza píše o najmenej desiatich až jedenástich výbuchoch.

Telegramový kanál 112 s odvolaním sa na svoj zdroj píše, že zo skladu zbraní pri požiari a explóziách vyleteli dve rakety a následne dopadli na civilné ciele v regióne, pričom jedna z nich nevybuchla. Príčinou detonácií v sklade munície je požiar, píše ďalej portál 112. „Príčinou požiaru je porušenie bezpečnostných požiadaviek pri práci s výbušninami,“ uviedlo ministerstvo obrany, podľa ktorého s požiarom bojujú hasiči.

Úrady evakuujú sedem obcí, ľudia sú prevážaní autobusmi alebo cestujú po vlastnej osi do mesta Kiržač, napísal kanál Baza.

Lokálne médiá podľa Meduzu uvádzajú, že hlavným účelom vojenského útvaru pri dedine Barsovo je skladovanie a montáž munície. V júni 2022 zomrelo pri detonácii náboja v tomto vojenskom zariadení päť ľudí, z toho traja vojaci, uvádza ďalej tento nezávislý spravodajský server. A pripomína, že tento rok v marci úrady evakuovali obyvateľov Barsova kvôli hrozbe útoku dronom.

18:16 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán prijal v Budapešti predsedu rakúskej Národnej rady Waltera Rosenkranza. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

MTI pripomína, že Rosenkranz je členom Rakúskej Strany slobody (FPÖ), ktorá vlani v septembri vyhrala parlamentné voľby.

Okrem bilaterálnych otázok sa politici zaoberali aj dopadmi vstupu Ukrajiny do Európskej únie na Rakúsko a Maďarsko, vrátane rizík pre bezpečnosť, ekonomiku a poľnohospodárstvo.

„Niekdajšie vynikajúce vzťahy medzi Maďarskom a Rakúskom môžu plynule pokračovať,“ povedal po schôdzke s Rosenkranzom predseda maďarského parlamentu Lászlo Kövér. Pripomenul, že obaja predsedovia parlamentov Rakúska a Maďarska opäť patria do jednej straníckej rodiny. Rosenkranz zvolený za predsedu ako člen Rakúskej Strany slobody (FPÖ), ktorá vyhrala voľby. Navyše FPÖ a Fidesz vytvorili v Európskom parlamente stranícku skupinu Patrioti pre Európu.

„Potrebujeme mier, zastavenie migrácie a rešpektovanie suverenity členských štátov. Pre toto sa spájame my vlastenci v Európe a pre toto sa spájajú maďarskí a rakúski patrioti,“ napísal na Facebooku šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó po rokovaní s Rosenkranzom.

17:33 Španielsky premiér Pedro Sánchez vyhlásil, že jeho vláda tento rok zvýši výdavky na obranu o 10,5 miliárd eur a splní tak cieľ NATO vynaložiť na obranu dve percentá HDP. V minulosti sa Madrid zaviazal splniť dvojpercentnú úroveň výdavkov až do roku 2029. TASR o tom informuje na základe správy agentúr AP a DPA.

Podľa Sáncheza zvýšenie financií bude smerovať na telekomunikácie, kybernetickú bezpečnosť a nákup vojenského vybavenia, ako aj na zvýšenie platov a nábor do ozbrojených síl.

Madrid minulý rok vynaložil na obranu len 1,3 percent HDP, čo bolo najmenej zo všetkých členských štátov NATO. Krajina sa dostala ešte pod väčší tlak, keď americký prezident Donald Trump oznámil, že bezpečnostné priority jeho administratívy nezahŕňajú NATO. Opakovane obviňoval európskych lídrov, že na vlastnú obranu nevykladajú dostatočné prostriedky a naliehal na nich, aby výdavky na obranu zvýšili až na úroveň päť percent HDP.

Sánchez uviedol, že je čas, aby Španielsko „prevzalo kontrolu nad vlastným osudom“ a prispelo k prezbrojeniu Európy. „Ak by ste sa ma pred rokmi opýtali na investičné priority mojej vlády v oblasti bezpečnosti a obrany, je zrejmé, že moja odpoveď by bola iná,“ povedal premiér. „Nie preto, že by sa zmenili naše hodnoty… ale preto, že sa zmenil svet,“ vysvetlil.

16:38 Osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff by mal ešte tento týždeň pricestovať do Moskvy, informovali v utorok ruské štátne médiá s odvolaním sa na poradcu ruského prezidenta Jurija Ušakova. Píše o tom TASR podľa agentúry AFP.

„Áno,“ odpovedal Ušakov na otázku novinára, či Witkoff navštívi Moskvu v rámci svojej štvrtej zahraničnej cesty od nástupu amerického prezidenta Trumpa do funkcie.

Osobitný vyslanec Trumpa už Rusko navštívil 11. apríla, keď sa v Petrohrade stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ich rozhovory trvali viac ako štyri hodiny a týkali sa najmä konfliktu na Ukrajine.

Čítajte viac Putin poslal Trumpovi "osobný darček", údajne ide o jeho portrét

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň obvinil Witkoffa zo „šírenia ruských naratívov“. Toho sa podľa Zelenského dopustil, keď navrhol, aby mierová dohoda s Ruskom závisela od štatútu Ruskom okupovaných území na Ukrajine.

16:07 Švédsko, Nórsko, Fínsko a Litva zvažujú spoločný nákup stoviek obrnencov švédskej výroby CV90. Oznámil to dnes podľa agentúry Reuters švédsky premiér Ulf Kristersson, podľa ktorého tieto krajiny teraz pracujú na dohode o spoločnom zámere. Pásové bojové vozidlá pechoty CV90 si plánuje v koordinácii so Slovenskom zaobstarať tiež Česká republika.

Čítajte viac Prvá slovenská Patria je už zmontovaná. Výroba transportérov beží na plné obrátky, veľký závod vďaka nej ožíva

Zamýšľaný koordinovaný nákup strojov, ktoré vyrába švédska dcérska firma najväčšieho európskeho zbrojárskeho koncernu, britského BAE Systems, dnes Kristersson oznámil na spoločnej tlačovej konferencii so svojím litovským náprotivkom Gintautasom Paluckasom.

Severské a pobaltské štáty, z ktorých päť priamo susedí s Ruskom, výrazne navyšujú výdavky na obranu po ruskej invázii na Ukrajinu spred viac ako troch rokov a tiež v reakcii na požiadavku USA, aby európski spojenci v NATO prevzali väčší diel zodpovednosti za svoju vlastnú bezpečnosť.

„Ešte sme neurobili všetky rozhodnutia, ale čím rýchlejšie ich urobíme, tým rýchlejšie môžu byť (obrnené) dodané aj národným ozbrojeným silám,“ Kristersson. „Minimálne rokujeme o niekoľkých stovkách vozidiel a tie sú pomerne nákladné,“ dodal švédsky premiér.

Česká vláda predvlani v máji schválila nákup 246 vozidiel CV90 za 59,7 miliardy korún. V marci ministerka obrany Jana Černochová oznámila, že Česko pri nákupe ušetrí 505 miliónov korún vďaka spoločnému postupu so Slovenskom. Česko stroje získa formou medzivládnej dohody so Švédskom. Prvých desať vozidiel CV90 by mala česká armáda podľa skorších informácií dostať v roku 2026, dodávky potom majú pokračovať do roku 2030. Česko a Slovensko už v roku 2022 uzavreli dohodu o spoločnom postupe pri nákupe CV90.

15:29 Kremeľ varoval pred uponáhľaním mierových rokovaní o vojne na Ukrajine po tom, čo americký prezident Donald Trump počas veľkonočných sviatkov vyhlásil, že by obe strany konfliktu mohli uzavrieť mierovú dohodu už tento týždeň. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Táto téma je natoľko komplexná, v spojení s dohodou, ktorá sa, samozrejme, pravdepodobne nemôže riadiť pevne stanovenými termínmi a snažiť sa v nich dosiahnuť dohodu, teda uskutočniteľné riešenie v krátkom čase,“ uviedol v utorok v ruskej štátnej televízii hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Trump počas volebnej kampane sľuboval ukončiť vojnu na Ukrajine do 24 hodín od nástupu do funkcie, no za tri mesiace v úrade sa mu to nepodarilo. Americký prezident cez víkend vyhlásil, že mierovú dohodu by strany mohli uzavrieť už „tento týždeň“. Agentúra AFP však informuje, že podpisu takéhoto dokumentu zatiaľ nič nenasvedčuje.

„DÚFAJME, ŽE RUSKO A UKRAJINA SA TENTO TÝŽDEŇ DOHODNÚ. OBIDVE KRAJINY POTOM ZAČNÚ ROBIŤ VEĽKÝ BIZNIS SO SPOJENÝMI ŠTÁTMI AMERICKÝMI, KTORÝM SA DARÍ, A ZBOHATNÚ!“ napísal Trump v príspevku na sociálnej sieti Truth Social v nedeľu.

15:10 Najväčšia ruská banka Sberbank oznámila, že za minulý rok vyplatí na dividendách rekordných takmer 787 miliárd rubľov.

Čítajte viac Ruská štátna banka je v rekordnom zisku. Vyplatí tiež dividendy, ako nikdy predtým

14:15 Ukrajinské ministerstvo obrany dostalo od IT koalície pomáhajúcej Kyjevu ďalšiu dodávku techniky v celkovej hodnote takmer 2 milióny eur. Dodávku financovali Luxembursko a Island. Ako referuje web Ukrajinská pravda, oznámil to ukrajinský rezort obrany.

Partneri odovzdali celkovo 3 288 bezdrôtových prístupových bodov rôznych modelov, 500 routerov, 460 nabíjacích staníc so solárnymi panelmi a 872 telefónov.

„Ďakujem krajinám IT koalície za posilnenie technologickej odolnosti našich síl,“ povedala námestníčka ministra obrany Ukrajiny pre digitalizáciu Kateryna Černohorenková. Ide o tretiu dodávku od IT koalície v tomto roku. V januári Estónsko, Holandsko a Luxembursko v rámci iniciatívy dodali Ukrajine vybavenie v hodnote 3,3 milióna eur a vo februári techniku v hodnote 7,5 milióna eur.

**13:46 Najmenej jeden človek prišiel o život a ďalších 22 ľudí utrpelo zranenia pri ruskom útoku na Záporoží na juhovýchode Ukrajiny*, uviedol dnes na sociálnej sieti Telegram šéf oblastnej správy Ivan Fedorov. Medzi zranenými sú tri deti. Všetkých previezli do nemocnice, lekári hodnotia ich stav ako stredne závažný, dodal.

Fedorov predtým na telegrame napísal, že medzi zranenými sú dvaja chlapci vo veku štyri a 14 rokov a že smrteľné zranenia utrpela deväťdesiatšesťročná žena, ktorú sa zdravotníci márne snažili zachrániť. Ešte skôr informoval o vyhlásení leteckého poplachu v oblasti.

Rusko od vpádu do susednej krajiny popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov, ale OSN preverila a potvrdila, že vo vojne rozpútanej na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina zahynuli tisíce civilistov, vrátane žien a detí.

13:23 Ukrajina potrebuje na budúcu vykurovaciu sezónu nakúpiť na európskom trhu približne 4,5 až 6 miliárd kubických metrov (m3) zemného plynu a časť tohto objemu bude nevyhnutne ruského pôvodu. Vyhlásil to v utorok poslanec ukrajinského parlamentu (Verchovna rada) a prvý podpredseda parlamentného výboru pre energetiku Oleksij Kučerenko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.

„Európa je jednotný trh s plynom a platí tu princíp substitúcie. Nevieme, aký plyn de facto kupujeme. Môžem vás sklamať: možno kupujeme ruský plyn, nie možno, ale určite kupujeme ruský plyn, ktorý prichádza cez Turecký prúd a ide napríklad do Srbska, do Maďarska,“ povedal Kučerenko a dodal, že „nevieme určiť pôvod molekúl“. Vysvetlil, že Ukrajina by na budúcu vykurovaciu sezónu potrebovala približne 4,5 až 6 miliárd m3 plynu a tento objem by sa mal zazmluvniť už teraz. Podľa poslanca je teoreticky možné, že Ukrajina bude dostávať americký skvapalnený zemný plyn aj cez poľské terminály.

Hlavným problémom ukrajinskej štátnej a plynárenskej spoločnosti Naftohaz je v súčasnosti nájsť finančné prostriedky, keďže nie je dôvod očakávať, že ceny na európskom trhu s plynom klesnú, pokračoval Kučerenko.

Čítajte viac Bude k nám ruský plyn opäť tiecť cez Ukrajinu? Američania si budú chcieť odtrhnúť svoj podiel, hovorí expert

Naftohaz v pondelok (21. 4.) oznámil, že začal čerpať plyn do svojich podzemných zásobníkov, aby sa pripravil na budúcu vykurovaciu sezónu, pričom nešpecifikoval, či ide o dovážaný alebo domáci plyn. Ku koncu marca boli zásoby plynu v ukrajinských zásobníkoch na rekordne nízkej úrovni, a to menej ako 6 miliárd m3. V dôsledku nedostatku plynu sa vykurovacia sezóna v krajine skončila skôr, ako sa pôvodne plánovalo, uviedla agentúra TASS.

**12:49 Rusi sa s Donaldom Trumpom iba hrajú, Vladimir Putin ho využíva, živí ho ilúziami a samotný americký prezident „nemá v ukrajinskej záležitosti žiadne karty“, uviedli poľskí experti pre web Polsat News.

Jedinou nádejou pre Ukrajincov a pre mierové rozhovory je stav, v ktorom sa Trump bude cítiť ponížený a pochopí, že ho Putin využíva, povedal politológ Zbigniew Parafianowicz. Podľa analytika Jaceka Bartosiaka sa ukázalo, že Trump „nemá žiadne karty“. Tvrdenia americkej administratívy o ukončení vojny označil za „lacný blaf“. Američania však podľa neho nechcú ukrajinskú otázku opustiť, pretože by stratili prvok tlaku na Európu v boji o novú podobu globálneho obchodu.

Šéfka poľského Centra pre medzinárodné vzťahy Małgorzata Bonikowska dodala , že Trump má „veľmi zjednodušený pohľad na svet a nemá žiadne vedomosti“. Poznamenala pritom, že Washington na rokovania vyslal „výrazne slabších“ vyjednávačov ako Moskva.

**12:22 Konkrétne rokovania Ruska s Ukrajinou o zastavení útokov na civilné ciele sa zatiaľ neplánujú, uviedol dnes hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina. Hovorca Dmitrij Peskov súčasne podľa ruských agentúr upozornil, že ak by si Ukrajina želala rokovať s Ruskom, musela by najprv odstrániť právne prekážky, ktoré takýmto rokovaniam bránia.

Kyjev zakázal viesť rokovania s Ruskom za Putinovho vedenia už na jar 2022, keď po ústupe ruských vojsk od Kyjeva vyšli najavo vojnové zločiny, ktorých sa podľa ukrajinských a západných zdrojov dopustili ruskí vojaci počas okupácie miest a obcí v okolí ukrajinskej metropoly. Symbolom týchto zverstiev sa stalo mesto Buča pri Kyjeve, kde sú ruskí vojaci podozriví zo zavraždenia stoviek civilistov.

"Konkrétne plány nie sú, je iba pripravenosť posúdiť túto otázku, ako potvrdil prezident Putin, a to so zreteľom na analýzu skúseností s veľkonočným prímerím. Ale nič konkrétne v tomto smere nie je, "povedal Peskov podľa agentúry TASS.

11:50 Ukrajina aktívne nasadzuje roboty na fronte. Stali sa „novou tvárou vojny“, píše The Telegraph.

Čítajte viac Nepriateľ bol v úplnej panike: Ukrajinská robotická armáda diktuje budúcnosť vojny. NATO má záujem

11:05 Spojenci Ukrajiny sa zídu v stredu na schôdzke v britskej metropole Londýn. Pre agentúru AFP to v utorok potvrdil nemenovaný predstaviteľ Kyjeva, píše TASR.

Spojené štáty sa usilujú o dosiahnutie prímeria vo viac než tri roky trvajúcom konflikte na Ukrajine, ktorý sa začal ruskou vojenskou inváziou vo februári 2022.

Nemenovaný zdroj, ktorý sa pre AFP vyjadroval pod podmienkou anonymity, nespresnil, kto bude zastupovať Ukrajinu na nadchádzajúcej schôdzke.

11:03 Európske mocnosti dali minulý týždeň Spojeným štátom najavo, ktoré aspekty prípadnej mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom sú pre nich neprijateľné, uviedol dnes francúzsky minister zahraničia Jean-noël Barrot. Podľa agentúry Reuters to povedal v rozhovore s rozhlasovou stanicou FranceInfo bez toho, aby európske požiadavky spresnil.

Zástupcovia USA, Francúzska, Británie, Nemecka a Ukrajiny spolu rokovali minulý týždeň v Paríži, v stredu sa okrem iného za účasti amerického ministra zahraničia Marka Rubia stretnú znovu, tentoraz v Londýne.

„Jediným cieľom, ktorý nás zaujíma, je obrana francúzskych záujmov a európskej bezpečnosti. To je dôvod prečo – keď sa USA rozhodli postaviť do úlohy sprostredkovateľa – im jasne dávame najavo, aké sú naše neprekročeneľné línie,“ uviedol Barrot v narážke na oblasti, v ktorých európski lídri nemienia ustupovať.

Na otázku, či považuje tvrdenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o možnosti oznámenia mierovej dohody v tomto týždni za dôveryhodné, Barrot poznamenal, že to záleží od ruského prezidenta Vladimira Putinovi. K proklamovanému ruskému veľkonočnému prímeriu uviedol, že to podľa neho bola marketingová operácia, ktorej cieľom bolo zabrániť tomu, aby sa Trump stal netrpezlivým.

Napriek opakovanému porušovaniu prímeria Barrot myslí, že aspoň klesla intenzita útokov pomocou dronov a rakiet dlhého doletu, čo by mohlo prípadne otvoriť cestu k ďalšiemu prímeriu.

10:46 Ruský vodca Vladimir Putin je otvorený bilaterálnym rozhovorom s Ukrajinou s cieľom dosiahnuť dohodu o prímerí. Uviedol to v pondelok Kremeľ, informuje spravodajský web Kyiv Independent. Rusko a Ukrajina priamo nerokovali od februára 2022.

Podľa Putina je Rusko otvorené diskusii o akýchkoľvek mierových iniciatívach. Šéf Kremľa sa tak vyjadril po tom, ako oznámil, že ruská armáda po krátkom „veľkonočnom prímerí“ obnovila boje. „Vždy sme hovorili, že máme pozitívny postoj k akýmkoľvek mierovým iniciatívam. Dúfame, že predstavitelia kyjevského režimu budú mať rovnaký názor,“ povedal Putin.

Ruský zločin: Matky nad rakvami svojich detí

Kryvyj Rih sa rozlúčil s civilnými obeťami ruského raketového útoku.

Fotogaléria 17 fotiek

+14

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu navrhol 30-dňové prímerie, ktoré by zahŕňalo zákaz útokov raketami dlhého doletu a dronmi na civilnú infraštruktúru. Hoci Rusko tvrdí, že je otvorené „mierovým iniciatívam“, Zelenského návrh zatiaľ neprijalo.

10:42 Za „marketingový ťah“ označil v utorok šéf francúzskej diplomacie Jean-Noel Barrot veľkonočné prímerie v bojoch na Ukrajine vyhlásené ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Podľa Barrota bol tento krok zameraný na obmäkčenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Prímerie počas Veľkej noci, ktoré (Putin) tak trochu nečakane vyhlásil, bol marketingový ťah zameraný na to, aby prezident Trump nezačal byť netrpezlivý a nahnevaný,“ povedal francúzsky minister zahraničných vecí pre stanicu FranceInfo deň po tom, čo Rusko po náhlom ukončení spomenutého krehkého prímeria podniklo na Ukrajinu útoky zo vzduchu.

Tie sú podľa AFP v rozpore s Trumpovými nádejami na rozsiahlejšie prímerie medzi oboma stranami konfliktu. Šéf Bieleho domu sa vyjadril, že dohoda by mohla byť dosiahnutá v priebehu tohto týždňa. Predtým však pohrozil, že USA by mohli upustiť od úsilia zaistiť mier v tomto vyše tri roky trvajúcom konflikte v prípade, že nebudú vidieť žiadny pokrok vo vyjednávaní.

10:19 Ruská armáda prevzala kontrolu nad kláštorom v ruskej Kurskej oblasti, ktorý využívali ukrajinskí vojaci. S odvolaním na ruskú agentúru TASS o tom informovala agentúra Reuters, píše TASR.

Bezpečnostné zdroje pre TASS uviedli, že ruské jednotky „oslobodili“ kláštor sv. Mikuláša Belogorského v dedine Gornaľ.

Ruský vojenský kanál na platforme Telegram oznámil, že na tomto historickom mieste boli rozmiestnení ukrajinskí vojaci, delostrelectvo a odpaľovacie zariadenia pre drony. Rusko ho opätovne dobylo po desiatich dňoch prudkých bojov. Agentúra Reuters dodáva, že nedokázala bezprostredne nezávisle overiť tieto tvrdenia.

Rusko je podľa týchto informácií blízko k tomu, aby vytlačilo posledné ukrajinské jednotky z Kurskej oblasti, do ktorej vlani v auguste nečakane vtrhli. Reuters pripomína, že Rusko v reakcii na ukrajinský postup na jeho územie nasadilo početné sily do tejto oblasti. Podľa tvrdenia Ukrajiny a Západu ruským jednotkám pri bojoch v Kurskej oblasti pomáhajú aj severokórejskí vojaci.

7:51 Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok podpísal niekoľko zákonov, ktoré ešte väčšmi sprísňujú opatrenia zamerané na potláčanie disentu v krajine, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Na základe novej legislatívy bude „diskreditácia“ ruskej armády či výzvy na zavedenie sankcií voči Rusku trestným činom.

Zákon tiež po novom zakazuje „napomáhanie implementácie rozhodnutí“ medzinárodných organizácií, ktorých súčasťou Moskva nie je.

Môže sa to napríklad vzťahovať na Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu, ktorý na Putina vydal v apríli 2023 zatykač v súvislosti s nelegálnymi deportáciami ukrajinských detí.

7:07 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 130 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 943 060, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri tanky, 19 obrnených bojových vozidiel pechoty a 26 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 683 tankov, 22 296 obrnených bojových vozidiel pechoty a 26 689 delostreleckých systémov.

6:05 Rusko v noci na utorok vykonalo rozsiahly dronový útok na ukrajinské prístavné mesto Odesa, uviedli miestne úrady. Podľa nich útok zranil troch ľudí a spôsobil materiálne škody. Celkovo dvaja ľudia zomreli po ruských útokoch na príhraničí obce v Sumskej a Charkovskej oblasti.

„Nepriateľ masívne zaútočil na Odesu pomocou útočných dronov. Bola poškodená civilná infraštruktúra mesta, obytné budovy, vzdelávacie inštitúcie, vozidlá a vypukli požiare,“ napísal šéf vojenskej správy Odeskej oblasti Oleh Kiper na Telegrame. Podľa predbežných informácií sú v starostlivosti lekárov traja ľudia.

Starosta Hennadij Truchanov uviedol, že zásah utrpela obytná budova v husto zaľudnenej časti juhoukrajinského mesta. „Na mieste horí (…), mnoho bytov je poškodených,“ dodal. K príspevku pripojil snímky budovy so zničenou fasádou, ktorá sa ocitla v plameňoch.

Ruské sily s koncom takzvaného veľkonočného prímeria, ktoré v sobotu na 30 hodín vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, podľa ukrajinských úradov v pondelok úplne obnovili útoky na ukrajinské pohraničné obce. V dedine Ivašky v Charkovskej oblasti zabil dron muža na skútri, uviedla podľa agentúry Reuters oblastná prokuratúra. Cieľom ruského ostreľovania bolo tiež mesto Kupjansk. V dôsledku ruského ostreľovania a dronových útokov zomrel jeden civilista tiež v susednej Sumskej oblasti, uviedla miestna vojenská správa.

Ukrajina sa ruskej vojenskej agresii bráni už viac ako tri roky, súčasťou bojov sú vzdušné útoky, ktoré podnikajú obe krajiny. Rusko opakovane bombarduje ukrajinské územie a tvrdí, že útočí na vojenské ciele. Ukrajinské úrady pravidelne informujú o zásahoch civilných oblastí a zabitých civilistov. Aj z Ruska občas prichádzajú správy o civilných obetiach. Civilistov zomreli už tisíce, drvivá väčšina z obetí sú Ukrajinci, napísala agentúra Reuters.