Účasť na pohrebe zatiaľ prisľúbili napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron či americký prezident Donald Trump. Zúčastniť sa chce tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, oznámil tlačovým agentúram zdroj z jeho kancelárie. Podľa vyhlásenia Kremľa naopak s účasťou na sobotňajšom pohrebe nepočíta ruský prezident Vladimir Putin, uviedla agentúra AFP. Voľba nového pápeža by sa mohla začať medzi 5. až 10. májom. Pápež zomrel v pondelok ráno a Vatikán dnes zverejnil prvé snímky pápeža v rakve.
Do Vatikánu priletí aj prezident Argentíny Javier Milei. Pápež František z Argentíny pochádzal. Z Latinskej Ameriky sa očakáva účasť aj prezidenta Brazílie Luiza Inácia Luly da Silva. Brazília je označovaná za najväčšiu katolícku krajinu. Z Nemecka príde spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier, svoju účasť oznámila aj predsedníčke Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
V piatok sa v Taliansku oslavuje 80. výročie oslobodenia, čo je štátny sviatok. Niekoľko dní pred samotným pohrebom bude pápežova rakva vystavená v bazilike svätého Petra.
Vatikán v utorok zverejnil fotografie a videozábery zosnulého pápeža Františka v otvorenej rakve oblečeného v červenom ornáte s mitrou na hlave a ružencom v založených dlaniach. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Zverejnené zábery boli zhotovené v kaplnke Domu svätej Marty, kde František počas svojho pontifikátu býval.
Pápežovu rakvu následne prenesú do Baziliky svätého Petra, kde si pápeža bude môcť uctiť verejnosť, informuje stanica Sky News. Kardinál Kevin Joseph Farrell, camerlengo Svätej rímskej cirkvi, ktorý predsedal obradu potvrdenia smrti a uloženia pápežovho tela do rakvy, a traja asistenti dohliadnu na zlomenie pápežovho prsteňa a jeho olovenej pečate, aby ich nemohol použiť nikto iný.
„Želám si, aby sa moja posledná pozemská cesta skončila práve v tejto starobylej mariánskej svätyni, kam som sa chodil modliť na začiatku a na konci každej Apoštolskej cesty, aby som s dôverou zveril svoje úmysly Nepoškvrnenej Matke a ďakoval jej za jej nežnú a materinskú starostlivosť,“ uviedol František v testamente. Hrob chce mať umiestnený vo výklenku v bočnej uličke medzi tamojšou Paulínskou kaplnkou a Kaplnkou Sforza. „Hrob musí byť v zemi, jednoduchý, bez špecifickej výzdoby a s jediným nápisom „Franciscus“,“ napísal v závete. Pápež František myslel pred svojou smrťou aj na náklady pohrebu. Tie budú pokryté z daru dobrodinca, s ktorým sa dohodol.
Reakcie, kondolencie i vyjadrenia zármutku v pondelok vyjadrovali čelní politici, náboženskí lídri i veriaci. Očakáva sa, že na pohrebný obrad sa dostavia viacerí štátnici. Kondolenciu dnes vyjadrila Čína, ktorá nemá s Vatikánom oficiálne diplomatické vzťahy, oba štáty ale majú podpísanú dohodu o vymenovaní biskupov. Vatikán uznáva Taiwan.

Vatikán tiež zverejnil zábery zapečatenia dverí na pápežskom apartmáne na treťom poschodí Apoštolského paláca a na apartmáne na druhom poschodí Domu svätej Marty, kde pápež býval.
Odo dňa pápežovho pohrebu nasleduje obdobie deviatich dní, takzvané novendiale, počas ktorých sa slúžia zádušné omše za pápeža. Novendiale začínajú samotnou pohrebnou omšou a ďalšie dni omšami slúženými napríklad v kapitulách patriarchálnych bazilík či v rímskej kúrii. O termíne pohrebu rozhodnú kardináli, ktorí sa v utorok o 9.00 h zišli vo Vatikáne na generálnej kongregácii.
Voľba novej hlavy katolíckej cirkvi by sa mohla začať medzi 5. až 10. májom, píše talianska tlač. Vatikánske pravidlá stanovujú, že konkláve sa začína 15. až 20. deň po úmrtí pápeža. Umožňujú ale aj skorší začiatok, ak sa kardináli – volitelia do Vatikánu dostavia pred uvedenou lehotou.
Vatikánske pravidlá tiež stanovujú, že na rokovaniach po smrti pápeža sa musia zúčastňovať kardináli, ktorí sú mladší ako 80 rokov. Tých je 135 a budú voliť nového pápeža. Starší kardináli, medzi ktorými je aj český kardinál Dominik Duka, sa voľby pápeža nezúčastňujú.
Fiala, Duda a Sulyok prídu na pohreb. V Poľsku bude štátny smútok
Českú republiku bude na pohrebe pápeža Františka v sobotu vo Vatikáne zastupovať premiér Petr Fiala (ODS). O jeho dohode s prezidentom Petrom Pavlom dnes ČTK informovala hovorkyňa kabinetu Lucie Ješátková.
„Predseda vlády a prezident republiky sa dohodli na tom, že Českú republiku bude zastupovať na pohrebe pápeža Františka premiér Petr Fiala. Ten sa s ním v minulosti osobne stretol a vyjadril želanie zúčastniť sa na rozlúčke,“ uviedla Ješátková.
Prezident Poľska Andrzej Duda a jeho manželka Agata Kornhauser-Dudová sa v sobotu zúčastnia na pohrebe pápeža Františka vo Vatikáne. Na sieti X to v utorok oznámil šéf zahraničného odboru Prezidentskej kancelárie Wojciech Kolarski. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.
Prezident Duda zároveň rozhodol, že deň pápežovho pohrebu bude v Poľsku dňom štátneho smútku. Príslušné nariadenie však musí ešte podpísať predseda vlády.
Maďarský prezident Tamás Sulyok sa v sobotu vo Vatikáne zúčastní na pohrebe pápeža Františka. Vyplýva to z vyhlásenia kancelárie prezidenta zverejneného agentúrou MTI, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„Hlava štátu chce svojou osobnou prítomnosťou vyjadriť úctu a lásku maďarského ľudu Svätému Otcovi,“ píše sa v dokumente, v ktorom Sulyok podčiarkol, že pápež František sa ako posol nádeje a pokoja zaviazal presadzovať vieru, ľudskosť a ochranu tých, ktorí žijú v núdzi, pričom osobitnú lásku prejavil maďarskému ľudu.
Prezident SR Peter Pellegrini sa tiež zúčastní na pohrebe pápeža Františka v sobotu (26. 4.) vo Vatikáne. Leteckým špeciálom s ním pôjdu aj predstavitelia katolíckej cirkvi. Uviedol to po podpísaní sa do kondolenčnej knihy v súvislosti s úmrtím pápeža.

Päťdňový štátny smútok v Taliansku
Talianska vláda vyhlásila päťdňový štátny smútok po smrti pápeža Františka, ktorý zomrel na Veľkonočný pondelok. TASR informuje podľa správy agentúry DPA.
Vlajky pred štátnymi budovami boli v krajine spustené na pol žrde. V metropole Rím platia pred rozlúčkovými obradmi a pohrebom, ktorý sa uskutoční v sobotu, prísne bezpečnostné opatrenia.
Švajčiarska garda odložila prísahu nových členov
Švajčiarska garda odložila v súvislosti s úmrtím pápeža Františka slávnostnú prísahu svojich nových členov, ktorá bola plánovaná na 6. mája. Ceremóniu preložili na jeseň tohto roka, uvádza sa vo vyhlásení zboru, ktorého úlohou je chrániť pápeža, píše TASR podľa agentúry APA.
Pápež František zomrel na Veľkonočný pondelok 21. apríla vo veku 88 rokov na mŕtvicu.
„V týchto dňoch trúchlenia a rozjímania po smrti nášho milovaného Svätého Otca Františka sa pápežská Švajčiarska garda plne sústreďuje na svoje poslanie a zjednotila sa v modlitbe za jeho večný pokoj,“ dodáva sa vo vyhlásení. Garda sa zároveň všetkým dotknutým poďakovala za porozumenie s týmto rozhodnutím.
Pápežská švajčiarska garda (Pontificia Cohors Helvetiorum) je najmenšou armádou na svete. Už 510 rokov – s niekoľkými prestávkami – slúži na ochranu hlavy katolíckej cirkvi.
Zbor oficiálne vznikol 22. januára 1506, keď na pozvanie pápeža slávnostne vstúpilo do Ríma 150 švajčiarskych vojakov pod velením Kaspara von Silenena.
Významným dátumom pre Švajčiarsku gardu je 6. máj 1527. V tento deň počas plienenia mesta garda chránila pápeža Klementa VII. Prepravila ho bezpečne do Anjelského hradu, ale pri obrane 147 gardistov padlo. Na pamiatku tejto udalosti noví regrúti Švajčiarskej gardy skladajú každý rok slávnostnú prísahu v tento deň.
V súčasnosti má zbor 135 členov, spresňuje APA. Každý jej nový člen musí byť švajčiarskym občanom s ukončenou povinnou vojenskou službou, katolík vo veku 19 – 30 rokov, bezúhonný a pri vstupe do gardy slobodný. Služba trvá dva roky s možnosťou predĺženia.