Zvíťazila by tak pred konzervatívnou úniou CDU/CSU, ktorej prieskum prisudzuje 25-percentnú podporu. Volebný potenciál AfD, ktorý zahŕňa aj ľudí, ktorí o voľbe strany uvažujú, pritom presahuje 30 percent. Teraz vznikajúca koalícia CDU/CSU a sociálna demokracia (SPD) by podľa prieskumu v Spolkovom sneme nezískala väčšinu.
Už pred dvoma týždňami AfD prvýkrát v jednom z celonemeckých prieskumov predčila CDU/CSU. Agentúra Ipsos jej prisúdila 25-percentnú podporu, zatiaľ čo konzervatívna únia mala 24 percent. Oproti minulému týždňu AfD posilnila o dva percentuálne body a je teraz na najvyššej hodnote, aká kedy bola tejto strane nameraná.
Hodnoty podpory u CDU/CSU (25 percent) a SPD (15 percent) sa oproti Trendbarometru z minulého týždňa nezmenili. Zelení a krajne ľavicová Ľavica stratili po jednom percentuálnom bode a sú teraz na 11 a desiatich percentách.
Vlani založené populistické Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW) zostáva na štyroch percentách, rovnaký podiel na voličských hlasoch by teraz získali aj liberálni slobodní demokrati (FDP). BSW a FDP sa ani vo voľbách z konca februára do Spolkového snemu nedostali.
Čítajte viac Wagenknechtová pripomenula osud PS či KDH. Parlament jej unikol o vlások
Vznikajúca „čierno-červená“ koalícia oproti voľbám z 24. februára prišla spolu o 4,9 percentuálneho bodu a teraz už by na väčšinu nedosiahla.
V prieskumoch ďalších inštitútov z posledných týždňov mala únia CDU/CSU medzi 25 a 27 percentami deklarované voličské podpory, AfD od 23,5 do 25 percent, SPD 15 až 16 percent, Zelení 11 alebo 12 percent, Ľavica desať percent, BSW medzi tromi a piatimi percentami a FDP medzi tromi a štyrmi percentami.
Čítajte viac Merz chce stlačiť počet žiadostí o azyl v Nemecku pod 100 000 ročne
V ďalšom aktuálnom prieskume sa Forsa pýtala tých, ktorí v posledných voľbách hlasovali za AfD, na ich motívy. Päťdesiattri percent z nich uviedlo ako hlavný dôvod to, že súhlasí s politickými predstavami strany. Devätnásť percent uviedlo ako hlavný dôvod jej „odmietania celého politického systému“. Zhruba 40 percent opýtaných uviedlo, že AfD volilo skôr na protest proti vládnucim stranám. Štyridsaťdva percent z nich pritom uviedlo ako dôvod svojej voľby nespokojnosť s doterajšou vládou Olafa Scholze (SPD), zatiaľ čo 15 percent označilo za hlavný dôvod výhrady voči pravdepodobnému budúcemu kancelárovi Friedrichovi Merzovi (CDU).
Čítajte viac Dočká sa Ukrajina nemeckých býkov proti ruskej armáde? Zelenskyj čaká na strely dlho, v Moskve už zúria
Volebný potenciál AfD je nad 30 percentami. Kým vo februárových voľbách strana získala 20,8 percenta hlasov, teraz si dokáže ďalších 12 percent opýtaných predstaviť, že by jej dalo svoj hlas. Na východe Nemecka uviedlo 18 percent tých, ktorí AfD nevolili, že by si to teraz vedelo predstaviť, zatiaľ čo v pôvodných spolkových krajinách je to 11 percent.
Najväčší rezervoár potenciálnych hlasov má AfD medzi priaznivcami CDU a CSU, z ktorých 13 percent si vie predstaviť, že nabudúce už by volili Alternatívu pre Nemecko.
Čítajte viac Obľuba krajnej pravice stále rastie. Stane sa AfD najsilnejšou stranou v Nemecku?