„Prvý raz po desaťročiach vidíme vo svetovej cirkvi organizované skupiny, ktoré pracovali proti pápežovi,“ povedal pre nemecký portál t-online uznávaný taliansky publicista Marco Politi, ktorý je odborníkom na Vatikán.
Ako dodal, už dlhší čas tam zúri taký tvrdý boj o moc, že to rozdeľuje celý katolícky svet – geograficky, teologicky aj ideologicky. Pápež František sa vraj v takom prostredí musel cítiť ako „medzi vlkmi“. A aj keď zmenil cirkev, nie je isté, či jeho odkaz prežije.
„Tu nenávidí každý každého,“ prezradil Politimu zdroj z Vatikánu. Ako expert upozornil, na záver svojho pontifikátu chcel František zreformovať cirkev, ktorá ustrnula v stáročných tradíciách a hierarchii, ale svoje dielo – aj pre silný odpor – nestihol dotiahnuť do konca. Po pápežovom skone tak vo Svätej stolici údajne prevláda nedôvera, rezignácia a napäté očakávanie.
Mocenský aparát cirkvi však pracuje ďalej, podľa Politiho sa začal reorganizovať už pred Františkovou smrťou. Boj o budúcnosť katolíckej cirkvi stále prebieha a rozhodnúť ho môže len konkláve, kde si kardináli zvolia nového pápeža.
Veľkou otázkou zostáva, či naberie odvahu a bude pokračovať v cirkevných reformách, alebo sa povezie na konzervatívnej vlne.
Čítajte viac Kto sa stane hlavou cirkvi po Františkovi - kandidát z Ázie, Afriky alebo Maďar? Pozrite si favoritov
Zomknutí odporcovia
František podľa Politiho nebol naivný, a keď ho zvolili za hlavu katolíckej cirkvi, vedel, do čoho ide. Odpor proti nemu sa začal už na synode o rodine v októbri 2014, teda len rok a pol po nástupe do funkcie.
Pontifik vtedy spochybnil starú cirkevnú doktrínu, ktorá rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom zakazovala sväté prijímanie. František im to chcel povoliť, čo vyvolalo ostrú kritiku.
„Keď ultrakonzervatívci postrehli, že by tam František mohol podnietiť zmenu – a potom to aj spravil – zorganizovali sa,“ priblížil odborník.
„Urobili z pápeža nepriateľa, lebo sa vraj odchyľuje od ‚pravej doktríny’,“ vysvetlil Politi, ktorý napísal knihy o viacerých pápežoch vrátane Jána Pavla II. aj Františka.
Čítajte viac Vatikán má po škandále nového šéfa Úradu pre finančné operácie
Protivníci sa potom údajne snažili podryť jeho morálnu autoritu. „A to sa nestalo v nejakých temných kútoch, ale prišlo to z najvyšších kruhov cirkvi,“ opísal expert.
Tí, čo poťahovali za nitky, boli významní cirkevní hodnostári ako Raymond Leo Burke, americký kardinál s výrazným vplyvom na bohatých sponzorov a konzervatívne médiá v USA, Joachim Meisner, dnes už zosnulý kardinál z Kolína nad Rýnom, ktorý sa otvorene postavil proti Františkovi, Walter Brandmüller, nemecký cirkevný historik a zástanca starého poriadku, či Gerhard Ludwig Müller, bývalý šéf Kongregácie pre náuku viery, ktorého pápež nakoniec osobne odvolal.
Ako tvrdí Politi, vo Františkovi videli nebezpečenstvo, že ohrozí stáročia platné dogmy, disciplínu aj mocenskú štruktúru celej cirkvi. Taliansky odborník to prirovnáva k „občianskej vojne“ medzi veriacimi na rôznych svetadieloch.
V Severnej Amerike sú biskupi rozdelení – časť z nich nabrala reformný kurz, iní brojili proti Františkovi, v Afrike boli takmer jednotní, ale proti nemu, a zatiaľ čo v západnej Európe sa ticho a váhavo ozývajú progresívne sily, v jej východnej časti stále prevláda tradičný konzervativizmus.
Čítajte viac Vatikánsky prelát sa priznal k úniku dokumentov v škandále Vatileaks II
Keď však Františkovi odporcovia spojili sily, v rozhodujúcich chvíľach mu dokázali prekaziť jeho pokusy o presadenie niektorých reforiem. Politi uviedol ako príklad amazonskú synodu v októbri 2019.
Pápež tam chcel uvoľniť celibát a umožniť, aby sa mohli ženiť aj kňazi, dokonca sa začalo diskutovať o povolení kňazskej vysviacky pre ženy.
Hlava cirkvi sa zároveň zamýšľala nad ústretovým krokom voči domorodým kmeňom a zvažovala povoliť ich zvyky a tradície v rámci kresťanstva. Pre strážcov dogmatickej náuky to však bolo takmer kacírstvo.
„Konzervatívne sily, medzi nimi aj Benedikt XVI., zasiahli a František musel nakoniec ustúpiť,“ objasnil pre t-online Politi.
Konzervatívci verzus liberáli
V opozícii proti Františkovi zohral významnú úlohu práve Benedikt XVI. (vlastným menom Joseph Ratzinger), ktorý sa vo februári 2013 dobrovoľne vzdal úradu, no ako emeritný pápež si zachoval vplyv.
Už len to, že dlhší čas popri sebe existovali dvaja pontifikovia (Benedikt XVI. skonal až v decembri 2022), veľmi sťažilo Františkovu pozíciu. Aby si zachoval dobré vzťahy s predchodcom, spočiatku nechal vo funkciách i kardinálov, ktorých vymenoval Benedikt XVI.
Keď Ratzinger odchádzal z pápežského stolca, nástupcovi sľúbil „bezpodmienečnú úctu a poslušnosť“. Podľa Politiho to však nedodržal a ako konzervatívny teológ sa pridal k táboru jeho odporcov. Až po Ratzingerovej smrti bol tak František schopný vrátiť sa k veciam, ktoré chcel zmeniť.
Čítajte viac Pápež sa ospravedlnil za 'škandály' v Ríme a Vatikáne
Vtedy odvolal aj bývalého Benediktovho tajomníka Georga Gänsweina a potrestal kardinála Burkeho. Po skončení jeho funkčného obdobia ako patróna Maltézskeho rádu mu pozastavil plat a musel opustiť služobný byt. Pápež to zdôvodnil tým, že Burke pracoval „proti cirkvi a pápežstvu“.
V decembri 2023 si František trúfol na ďalší odvážny krok. Dikastérium pre náuku viery (centrálna inštitúcia rímskokatolíckej cirkvi na ochranu pred kacírstvom) zverejnilo list, v ktorom povoľovalo požehnanie homosexuálnych párov.
Kým reakcie v Nemecku boli väčšinou pozitívne, z mnohých iných krajín sa ozvala kritika a jednotlivé biskupské konferencie, napríklad v Afrike, dokonca oznámili, že dekrét neuznajú.
Čo bude ďalej? Niektorí odborníci vyjadrujú obavy, že „druhý František“ už nepríde, lebo vnútorne rozpoltená cirkev by sa ďalej trieštila. Predsedníčka Ústredného výboru nemeckých katolíkov (ZdK) Irme Stetterová-Karpová naproti tomu dúfa, že nový pontifik bude pokračovať v posolstve svojho predchodcu.
Ako pripomenula pre agentúru DPA, cirkev potrebuje vedenie schopné splniť požiadavky 21. storočia. Zvolenie konzervatívneho pápeža by vraj pre nemeckú cirkev bolo výzvou.
Čítajte viac Pápežské konkláve: ako sa volí nová hlava Svätej Stolice a čo sa deje za zatvorenými dverami Sixtínskej kaplnky
Tamojší predstavitelia totiž podporujú reformy ako zavádzanie laického kázania na omšiach, podávanie eucharistie osobám žijúcim v neregulárnych zväzkoch či požehnávanie párov rovnakého pohlavia.
Kto napokon zo Sixtínskej kaplnky vyjde ako pápež, sa podľa Politiho nedá odhadnúť. František síce sám vymenoval väčšinu súčasných kardinálov, ale to neznamená, že sa stotožňovali s jeho postojmi.
„Môžu sa vytvoriť nečakané koalície,“ varoval Politi. „Kardináli a biskupi na celom svete zápasia o to, akým smerom by sa mala cirkev uberať… Tá je uprostred štrukturálnych zmien, v ktorých sa znova dohadujú mocenské pomery,“ uzavrel odborník.