1155. deň: Trump karhá Zelenského pre „provokatívny“ postoj ku Krymu. Škodí to mierovým rokovaniam s Ruskom, tvrdí

Čítajte viac 1 154. deň: Putin údajne ponúkol Američanom zastavenie bojov pozdĺž súčasného frontu

23:14 Dnešok sprevádzali emócie, je ale dobré, že sa účastníci zišli, aby priblížili mier. Po rokovaní v Londýne medzi zástupcami Ukrajiny, Spojených štátov, Británie, Francúzska a Nemecka to na sieti X napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Strany vyjadrili svoje názory a s rešpektom prijali stanoviská druhej strany. Dôležité je, že každá strana nebola len účastníkom, ale zmysluplne prispela. Americká strana sa podelila o svoju víziu. Ukrajina a ďalší Európania predstavili svoje príspevky. A my dúfame, že práve takáto spoločná práca povedie k trvalému mieru,“ uvádza sa v Zelenského príspevku.

Ukrajinský prezident k textu pripojil snímku takzvanej Krymskej deklarácie z roku 2018, za ktorou stojí niekdajší americký minister zahraničia Mike Pompeo. Deklarácia potvrdzuje neuznanie anexie polostrova Krym, ktorú Rusko vykonalo v roku 2014, poznamenal portál Ukrajinská pravda. Rusko následne vo februári 2022 začalo inváziu na Ukrajinu a okupuje asi pätinu ukrajinského územia vrátane Krymu.

22:50 Osobitný vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa pre Ukrajinu Keith Kellogg označil rozhovory so šéfom kancelárie ukrajinského prezidenta Andrijom Jermakom za pozitívne. Podľa britskej vlády sa na rokovaniach v Londýne dosiahol významný pokrok smerom k spoločnej pozícii. Biely dom však v stredu večer uviedol, že Trump je frustrovaný z pomalého tempa rokovaní, informuje o tom TASR podľa agentúry Reuters.

„Je čas pokročiť v plnení požiadaviek prezidenta Trumpa ohľadom rusko-ukrajinskej vojny: zastaviť zabíjanie, dosiahnuť mier a postaviť Ameriku na prvé miesto,“ uviedol Kellogg vo vyhlásení na X.

Podľa hovorcu britského ministerstva zahraničných vecí boli rozhovory „produktívne a úspešné a dosiahol sa významný pokrok pri dosahovaní spoločného stanoviska k ďalším krokom.“

Nespokojnosť Trumpa s tempom rokovaní však v utorok večer vyjadrila Trumpova hovorkyňa Karoline Leavittová. „Prezident je frustrovaný. Dochádza mu trpezlivosť. Chce urobiť to, čo je správne pre svet. Chce dosiahnuť mier. Chce, aby sa prestalo zabíjať, ale na to potrebujete ochotu oboch strán vojny. A bohužiaľ, zdá sa, že prezident Zelenskyj sa uberá nesprávnym smerom," vyhlásila.

21:55 Ukrajinská armáda v stredu oznámila, že zasiahla ruskú továreň na výrobu dronov dlhého doletu v Tatárskej republike, kde poškodila finálnu montážnu linku, píše Reuters.

Armáda podľa vyhlásenia zasiahla továreň v meste Jelabuga viac ako 1000 kilometrov od rusko-ukrajinskej hranice. Výrobné kapacity zariadenia sú podľa ukrajinskej armády približne 300 dronov denne.

„V tejto chvíli je známe, že došlo k poškodeniu finálnej montážnej linky UAV (bezpilotných lietadiel),“ uviedol generálny štáb Kyjeva na sociálnej sieti Telegram. Útok vykonali ukrajinské dronové sily v spolupráci s ďalšími jednotkami a v oblasti cieľa boli potvrdené výbuchy. Následky útoku sa ešte upresňujú.

Agentúra Reuters bezprostredne nemohla nezávisle overiť tieto tvrdenia. Miestne úrady v Jelabuge informovali o zostrelení jedného dronu v meste.

21:14 Ukrajina je naďalej odhodlaná spolupracovať so Spojenými štátmi na ukončení trojročnej vojny s Ruskom. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha to uviedol v stredu po rozhovoroch s európskymi a americkými predstaviteľmi v Londýne, informuje TASR na základe správ agentúr Reuters a AFP.

„Ukrajina si želá, aby sa táto vojna skončila, viac než ktokoľvek iný na svete. Sme oddaní spolupráci na dosiahnutie tohto cieľa,“ uviedol Sybiha na sociálnej sieti krátko po tom, ako americký prezident Donald Trump znovu kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Zdôraznili sme, že sme odhodlaní podporovať mierové úsilie prezidenta USA Donalda Trumpa," povedal po rokovaniach v Londýne poradca ukrajinského prezidenta Andrij Kermak. „Sme vďační našim partnerom za ich pevnú podporu a spoločnú túžbu ukončiť túto vojnu čo najskôr.“

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov priblížil, že delegácia Kyjeva mala v britskej metropole produktívne rozhovory s osobitným vyslancom USA pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. „Hovorili sme o našom dôsledkom postoji týkajúcom sa prímeria a tiež o bezpečnostných zárukách. Pokiaľ ide o mňa, myslím si, že stretnutie bolo veľmi produktívne a úspešné,“ vyhlásil Umerov.

Rozhovory v Londýne sa mali konať na úrovni ministrov zahraničných vecí. Po tom, ako americký minister Marco Rubio svoju účasť odvolal, ich zastúpili vysokopostavení diplomati z USA, Francúzska, Británie a Nemecka.

21:10 Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta po dnešných rokovaniach v Londýne uviedol, že Ukrajina je oddaná mierovému úsiliu amerického prezidenta Donalda Trumpa a účastníci stretnutia sa dohodli na ďalších pravidelných konzultáciách s cieľom zabezpečiť spravodlivý mier. Rokovania sa pôvodne mali odohrať na úrovni ministrov zahraničia piatich krajín, ale po ohlásenej absencii šéfa americkej diplomacie, rokovali podľa médií činitelia na nižšej úrovni, hoci Ukrajinu stále zastupovali šéfovia rezortov zahraničia a obrany.

Jadrom dnešných rokovaní v Londýne bol pokus zistiť, čo môže Kyjev akceptovať po tom, ako Američania minulý týždeň predložili návrh na podobnom zasadnutí v Paríži, napísala agentúra Reuters. Traja diplomati podľa nej uviedli, že návrh podľa všetkého požaduje od Ukrajiny viac ústupkov ako od Ruska.

20:36 Ukrajinská protivzdušná obrana zničila najdrahšie ruské prieskumné bezpilotné lietadlo Merlin-VR. Uviedli to príslušníci ukrajinskej 63. samostatnej mechanizovanej brigády, informuje web United 24 media.

Podľa veliteľstva ukrajinskej operačnej a strategickej skupiny Chortycia je Merlin-VR experimentálny ruský prieskumný dron v hodnote viac ako 300-tisíc dolárov. Dokáže lietať vo výške až päť kilometrov, zostať vo vzduchu desať hodín a prejsť vzdialenosť až 600 kilometrov.

„Dron za 500 dolárov zničil stroj za 300-tisíc dolárov,“ napísali vo svojom príspevku ukrajinskí vojaci.

Ukrajinské ozbrojené sily už skôr vo výške štyri kilometre zostrelili ruský prieskumný a útočný dron Forpost, drahý dron izraelskej konštrukcie, ktorého hodnota sa odhaduje na sedem miliónov dolárov.

20:00 Americký prezident Donald Trump sa podľa českej hlavy štátu Petra Pavla snaží uzavrieť akúkoľvek mierovú dohodu bez ohľadu na to, či bude výhodná pre Ukrajinu a aké následky bude mať pre Európu. Počas návštevy Královohradeckého kraja tak v stredu reagoval na zverejnené detaily návrhu Spojených štátov na prímerie medzi Moskvou a Washingtonom, informuje spravodajkyňa TASR.

„Keď Spojené štáty prišli s heslom mier prostredníctvom sily, inými slovami – budeme tlačiť na obe strany, aby prijali nejaké ústupky a tým bola dosiahnutá mierová dohoda – tak som to považoval za postup, ktorý môže viesť k cieľu. To, čo vidíme dnes, je oveľa viac tlaku na Ukrajinu a oveľa menej tlaku na Rusko a skôr ústupky Rusku,“ komentoval americký návrh Pavel.

Obsah návrhu podľa neho naznačuje, že americká strana sa snaží uzavrieť dohodu, nech už je akákoľvek, aby mohol Donald Trump oznámiť, že sa mu ju podarilo uzavrieť. „Nás by, samozrejme, malo zaujímať, ako bude mierová dohoda vyzerať, pretože ak z tejto vojny a z rokovaní vyjde Rusko posilnené a presvedčené o tom, že postup, ktorý zvolilo, sa vypláca, môžeme si tým veľmi pravdepodobne predplatiť podobné problémy do budúcnosti,“ dodal český prezident.

19:29 Americký prezident Donald Trump v stredu ostro skritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za odmietnutie uznať ruskú okupáciu polostrova Krym. Takýto postoj podľa jeho slov škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí, informuje TASR.

Trump v príspevku na sociálnej sieti Truth Social narážal na Zelenského vyhlásenie pre denník Wall Street Journal. Ukrajinský prezident uviedol, že odstúpenie Krymu je v rozpore s ukrajinskou ústavou. „Ukrajina právne neuzná okupáciu Krymu. Tu nie je o čom hovoriť,“ citoval denník Zelenského.

Podľa Trumpa bol však Krym stratený už pred rokmi a v súčasnosti ani nie je predmetom diskusie. „Sme veľmi blízko dohody, ale muž bez žiadnych kariet v rukách by to mal konečne dotiahnuť,“ reagoval americký prezident. „Teším sa, že budem môcť pomôcť Ukrajine aj Rusku dostať sa z tohto úplného a totálneho chaosu, ktorý by nikdy nezačal, keby som bol prezidentom,“ uviedol.

Čítajte viac Zelenskyj odmietol nadiktovaný mier, rokovanie ministrov v Londýne nebude. Toto je Trumpových 9 bodov na urovnanie konfliktu

Trump zdôraznil, že nemá „nič spoločné s Ruskom“, no podľa vlastných slov chce zastaviť bezdôvodné umieranie tisícov ruských a ukrajinských vojakov týždenne. „Dnešné vyhlásenie Zelenského neprinesie nič iné, len predĺženie vražedného poľa, a to nikto nechce,“ doplnil americký prezident.

Server Axios prišiel s informáciami, že predložený návrh Washingtonu na prímerie medzi Kyjevom a Moskvou údajne predpokladá de iure uznanie ruskej kontroly nad Krymom, ktorý Moskva nezákonne anektovala v roku 2014, a de facto uznanie ruskej okupácie takmer celej Luhanskej oblasti a okupovaných častí Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rusko by tiež získalo prísľub, že sa Ukrajina nestane členom NATO, ale bude môcť vstúpiť do EÚ. Spojené štáty by takisto zrušili sankcie uvalené na Rusko od roku 2014.

18:27 V Kirgizsku na príkaz súdu zatkli niekoľkých ľudí podozrivých z náboru žoldnierov pre ruskú armádu do vojny na Ukrajine. Medzi zadržanými bola údajne aj zamestnankyňa ruskej vládnej agentúry. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a TASS.

Okresný súd v Biškeku oznámil, že na vyžiadanie kirgizských spravodajských služieb 19. apríla nariadil štyrom ľuďom predbežnú väzbu trvajúcu najmenej do 17. júna. Zadržaní sú podozriví z porušenia zákonov proti náboru, financovaniu, materiálnej pomoci a výcviku žoldnierov s cieľom ich účasti v zahraničných konfliktoch.

Podľa agentúry AFP sú zverejnené iniciály podozrivých totožné s iniciálami skupiny zatknutých v kirgizskom meste Oš. Medzi nimi by sa mala údajne nachádzať aj Natalja Sekerinová, kirgizská občianka, ktorá ale pracuje pre miestnu pobočku Ruského domu. Ten spadá do kompetencií ruskej Federálnej agentúry pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov.

Čítajte viac Tri postsovieske štáty podpísali dohodu o vymedzení hraníc v spornej kotline. Sľúbili si „večné priateľstvo“

Agentúra Sekerinovej zatknutie potvrdila ešte 17. apríla. „Bohužiaľ nemáme všetky informácie o tom, z čoho bola obvinená, ale máme o našu zamestnankyňu a kolegyňu obavy,“ uviedol vtedy Ruský dom vo vyhlásení, pričom poznamenal, že sa zameriava „vyslovene“ na vzdelávanie a kultúru.

Podľa ruskej tlačovej agentúry Interfax je medzi zatknutými aj hovorca kancelárie starostu mesta Oš Sergej Lapuškin. Agentúra AFP tvrdí, že Rusko ponúka nemalé peniaze za zapojenie sa do jeho vojnového úsilia na Ukrajine. Zameriava sa pritom údajne často aj na komunity migrantov zo Strednej Ázie.

18:01 Estónska armáda plánuje vybudovať novú vojenskú základňu v meste Narva, ktoré leží pri hraniciach s Ruskom. Hostiť má vyše 200 vojakov z radov estónskych ozbrojených síl a tiež spojeneckých jednotiek, informovala dnes verejnoprávna stanica ERR na svojom webe.

"Veliteľ ozbrojených síl to dal najavo po diskusiách s rôznymi parlamentnými stranami.. 2000. Ľudia sa pýtali, prečo už estónske ozbrojené sily v Narve nie sú, "uviedol jeden z vysokopostavených veliteľov estónskej armády Vahur Karus.

Vojsko podľa neho plánuje vybudovať v pohraničnom meste základňu, kde sa budú striedať rôzne jednotky a bude podľa neho plniť tiež symbolickú funkciu.

Čítajte viac Poľsko a Pobaltie sú prví na rane, vyhlásil šéf ruskej rozviedky

"Estónski vojaci budú umiestnení v meste, ktoré leží priamo na hranici, v jednej z našich najväčších mestských oblastí. Je to spôsob, ako vyslať bezpečnostný signál, "uviedol Karus.

Estónsko zdieľa s Ruskom zhruba 300 kilometrov dlhú hranicu, jeho tretie najväčšie mesto Narva leží priamo na nej, od Ruska ho oddeľuje rovnomenná rieka.

17:24 Nemecko nedávno vyhostilo viacerých ruských agentov v reakcii na rastúcu hrozbu sabotáží zo strany Moskvy. V stredu to oznámila hovorkyňa ministerstva vnútra Sonja Kocková, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Nemecké úrady podľa jej slov robia všetko, čo je v ich silách, aby zabránili ruskej špionáži, sabotážam a kybernetickým útokom. Ruské spravodajské služby pôsobiace na území Nemecka boli „nedávno oslabené vyhostením viacerých agentov“, spresnila hovorkyňa. Počet vyhostených osôb ani konkrétny časový rámec však nešpecifikovala.

Nemecké médiá v stredu informovali o podozrení, že agenti naverbovaní ruskou vojenskou rozviedkou GRU stoja za minuloročnými požiarmi balíčkov na európskych letiskách. Odvolávajú sa pritom na zdroje európskych tajných služieb.

Podľa médií Süddeutsche Zeitung, WDR a NDR boli do podozrivých operácií zapojení „jednorazoví“ agenti – osoby bez väzieb na oficiálne bezpečnostné štruktúry, ktoré boli zvyčajne verbované prostredníctvom komunikačných aplikácií za finančnú odmenu.

„Nebezpečenstvo sabotáží v Nemecku sa od začiatku ruskej agresie proti Ukrajine výrazne zvýšilo,“ poznamenala Kocková. Zároveň dodala, že vyšetrovanie podozrivých prípadov „potenciálnych sabotáží s použitím zápalných zariadení v balíkoch (spoločnosti) DHL“ pokračuje s maximálnou intenzitou. Odmietla uviesť ďalšie podrobnosti.

16:37 Je na Ukrajine, aby rozhodla o svojej budúcnosti, Británia ju neopustí. Podľa agentúry AFP to dnes povedal hovorca britského premiéra, ktorý sa tak vyjadril po vyhlásení amerického viceprezidenta J.D. Vanceho. Ten podľa agentúry Bloomberg počas svojej návštevy Indie povedal, že Spojené štáty opustia rokovací proces, ak sa Rusko a Ukrajina nedohodnú.

Spojené štáty sú podľa skorších informácií agentúry Bloomberg v rámci budúcich dohôd o prímerí a mieri pripravené zmierniť sankcie uvalené na Moskvu a uznať ruskú kontrolu nad okupovaným polostrovom Krym, ktorý je podľa medzinárodného práva súčasťou Ukrajiny. Americké uznanie ruskej anexie Krymu a zamrazenie súčasnej frontovej línie spomína ako súčasť amerického návrhu aj denník The Washington Post s odvolaním sa na svoje zdroje.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že Kyjev ruskú zvrchovanosť nad Krymom právne neuzná, bolo by to podľa neho proti ukrajinskej ústave. Rubio následne oznámil, že sa nezúčastní na dnešných rokovaniach šéfov diplomacie piatich krajín v Londýne o situácii na Ukrajine. Tá sa už štvrtým rokom bráni ruskej vojenskej agresii, Krym Moskva anektovala v rozpore s medzinárodným právom v roku 2014.

„V konečnom dôsledku to musí byť na Ukrajine, aby rozhodla o svojej budúcnosti. My nikdy Ukrajinu neopustíme,“ povedal dnes hovorca britského premiéra Keira Starmera podľa AFP.

Britské ministerstvo zahraničia medzitým oznámilo, že sa na dnešok plánované rokovania šéfov diplomacie USA, Británie, Nemecka, Francúzska a Ukrajiny odkladajú. K rozhovorom sa podľa neho stretávajú iba nižší exekutívni činitelia, výsledky ich schôdzky nemajú byť zverejnené. USA podľa médií v Londýne zastupuje zvláštny vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg.

15:50 Litovské hlavné mesto Vilnius v stredu zverejnilo svoj nový evakuačný plán v prípade vojny s Ruskom. Baltská krajina sa obáva, že po ruskej invázii na Ukrajinu by mohla byť ďalším cieľom Moskvy.

„Nechceme vyvolávať paniku. Náš cieľ je jasný – mať plán, zabezpečiť koordináciu medzi inštitúciami, vedieť kto je za čo zodpovedný a veriť v naše obranné sily… dúfame, že tento plán nikdy nebude potreba aktivovať,“ uviedol primátor Vilniusu Valdas Benkunskas na tlačovej konferencii.

„Tri hlavné evakuačné trasy smerujú na západ, keďže nepriateľ historicky prichádzal z východu,“ pokračoval. Úrady tvrdia, že metropolu s približne 600.000 obyvateľmi dokážu vyprázdniť do 48 hodín. Mesto navyše plánuje na jeseň uskutočniť cvičnú evakuáciu.

Nový evakuačný plán dokáže byť využitý taktiež v prípade prírodných katastrof alebo nehody v bieloruskej jadrovej elektrárni Ostrovec približne 50 kilometrov od mesta. Vilnius už v minulosti organizoval dekontaminačné cvičenia a miestnym obyvateľom rozdával jódové tablety. Litva elektráreň považuje za nebezpečnú, čo Minsk i Moskva opakovane odmietli.

Litva je členom Severoatlantickej aliancie i Európskej únie a od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu ako napadnutú krajinu podporuje. Vilnius leží len 30 kilometrov od hraníc s Bieloruskom, ktorého územie Rusko využilo už pri napadnutí Ukrajiny.

Moskva bude v septembri spoločne s Bieloruskom organizovať vojenské cvičenia, pre ktoré v minulých rokoch tieto krajiny k hraniciam s Poľskom a baltskými krajinami nasadili desiatky tisícov vojakov.

15:40 Bývalý hokejista Dominik Hašek berie situáciu po vyhrážkach niekdajšieho ruského prezidenta a premiéra Dmitrija Medvedeva veľmi vážne a je v spojení s ministerstvami zahraničia, vnútra i políciou. Slávny brankár ocenil podporu premiéra Petra Fialu (ODS), ministrov zahraničných vecí Jana Lipavského (nestr.) a vnútra Víta Rakúšana (STAN), ktorí Medvedevove výroky odsúdili. Medvedev podľa agentúry TASS slávnemu brankárovi odporučil opatrnosť pri prechádzaní cez cestu a to, aby nepil pivo na neoverených miestach. Rakúšan uviedol, že štát v prípade potreby môže poskytnúť Haškovi nevyhnutnú ochranu.

Čítajte viac Hašek na zozname Kremľa? Daj si pozor pri prechádzaní cez cestu, vyhráža sa mu Medvedev. Český minister ponúka brankárovi ochranu

15:35 Za vlaňajšou sériou požiarov balíkov na európskych letiskách stoja agenti naverbovaní ruskou vojenskou tajnou službou GRU. Vyplýva to zo zistení, ktoré dnes zverejnili nemecké weby WDR, NDR a Süddeutsche Zeitung. Odvolávajú sa pritom na informácie európskych tajných služieb. Podozrivých podľa médií zadržali bezpečnostné služby v Litve, Poľsku, Bosne a Hercegovine a Británii. Úrady informácie nepotvrdili.

Na letiskách Lipsko/Halle v Nemecku, v Birminghame v Anglicku a neďaleko poľskej metropoly Varšavy vlani v júli začali horieť balíčky, ktoré predtým prepravili lietadlá. Podľa západných tajných služieb, na ktoré sa odvolávajú nemecké médiá, výbušniny do balíkov úmyselne umiestnili agenti naverbovaní GRU. Len náhodou podľa nich pritom začali horieť ešte na zemi, a nie pri preprave lietadlom.

Výbušniny na báze horčíka odoslal v balíkoch s masážnymi vankúšmi, kozmetickými tubami a sexuálnymi pomôckami jeden z agentov naverbovaných GRU z Vilniusu, píšu nemecké médiá. Bezpečnostné kontroly prepravných spoločností nič nezvyčajné neodhalili. Dva balíky smerovali do Poľska, dva do Británie. Jeden z balíkov smerujúcich na britské ostrovy pritom vzplanul pri prekládke v Lipsku na východe Nemecka.

Vyšetrovatelia sa zaoberajú tiež dvoma ďalšími balíkmi, ktoré niekto odoslal z Varšavy do Spojených štátov a do Kanady, tentoraz však bez výbušniny. Podľa poľských úradov však išlo o skúšobnú zásielku.

Podľa vyšetrovateľov možno sledovať stopu sabotáží k vysokopostaveným predstaviteľom vojenskej tajnej služby GRU. Jeden z nich, plukovník Denis Smoljaninov, je od vlaňajšieho decembra na sankčnom zozname Európskej únie. Podľa zdôvodnenia verboval „agentov pre sabotážne činy v únii“ na sociálnych sieťach. Do operácie bolo zapojených podľa nemeckých médií zhruba desať agentov, niektorých z nich už úrady zadržali. Nejde pritom priamo o členov GRU, ale o ľudí naverbovaných na splnenie určitých úloh.

Podľa nemeckých médií, ktoré sa podieľali na rešerši, ukončila GRU operáciu už v minulom roku. Urobila tak údajne po tom, čo Spojené štáty upozornili Rusko, že vedia, kto za požiarmi stojí, a že nebudú ohrozenie leteckej prevádzky tolerovať. „Rusko však v tom čase už asi rovnako dosiahlo to, čo bolo jeho cieľom: s minimálnymi prostriedkami Západu ukázať, aký je zraniteľný,“ napísal web tagesschau.de.

15:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v stredu na okamžité, úplné a bezpodmienečné prímerie. Vyjadril sa v deň, keď v Londýne prebiehajú rokovania o ukončení vojny za účasti popredných predstaviteľov Kyjeva.

„Na Ukrajine trváme na okamžitom, úplnom a bezpodmienečnom prímerí,“ uviedol Zelenskyj v príspevku sociálnej sieti X. Podotkol, že takýto návrh predniesli 11. marca Spojené štáty, pričom bol „absolútne rozumný“. Dosiahnutie je však podľa Zelenského možné len v prípade, že Rusko s tým bude súhlasiť „a zastaví zabíjanie“. Dodal, že zastavenie zabíjania je úlohou číslo jeden.

Zelenskyj sa v príspevku vrátil k rannému ruskému dronovému útoku na autobus v meste Marhanec v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti, pri ktorom podľa jeho slov zahynulo deväť robotníkov a ďalších 40 ďalších ľudí, prevažne žien, utrpelo zranenia. Kondoloval rodinám a blízkym obetí, pričom útok označil za „neslýchane brutálny“ a „absolútne úmyselný vojnový zločin“.

Poukázal na to, že Rusi takto v podstate na dennej báze útočia aj v iných ukrajinských oblastiach. Ich pokračujúca agresia je podľa Zelenského globálnou hrozbou. „Sme pripravení aj na okamžité prímerie – aspoň pre civilné ciele,“ dodal.

Stredajšie rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sa mali pôvodne konať v Londýne na úrovni ministrov zahraničných vecí, napokon však prebiehajú na nižšej úrovni, pričom by sa na nich mali zúčastňovať diplomati z Británie, USA, Francúzska a Nemecka. Ukrajinskú stranu zastupujú šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, minister zahraničných vecí Andrij Sybiha a minister obrany Rustem Umerov.

Londýnske rozhovory prichádzajú po minulotýždňovom stretnutí vysokých predstaviteľov USA, Ukrajiny a Európy v Paríži. Jeho cieľom bolo podľa európskych diplomatov zblíženie názorov Washingtonu s postojmi Ukrajiny a Európy.

15:10 Ruské ozbrojené sily majú stále nedostatok určitých typov zbraní vrátane bezpilotných lietadiel, a to aj napriek značnému zvýšeniu produkcie, povedal v stredu ruský prezident Vladimir Putin.

Čítajte viac Ruská mašinéria ide naplno. Napriek tomu Putin priznal, že mu chýbajú zbrane

15:00 Dnešné rokovanie ministrov zahraničných vecí Spojených štátov, Británie, Francúzska, Nemecka a Ukrajiny o mieri na Ukrajine bolo odložené, oznámilo dopoludnia britské ministerstvo zahraničia. K rozhovorom sa tak podľa britskej diplomacie stretávajú iba nižší exekutívni činitelia, výsledky ich schôdzky nemajú byť zverejnené. Portál Axios pôvodne informoval, že Spojené štáty v stredu od Kyjeva očakávajú odpoveď na mierový rámec, podľa ktorého by USA uznali Krym za súčasť Ruska a neoficiálne tiež ruskú kontrolu nad takmer všetkými okupovanými časťami Ukrajiny. Konečná ponuka amerického prezidenta Donalda Trumpa, ako ju Axios označil, tak vyžaduje, aby Ukrajina prijala ruskú okupáciu.

Čítajte viac Zelenskyj odmietol nadiktovaný mier, rokovanie ministrov v Londýne nebude. Toto je Trumpových 9 bodov na urovnanie konfliktu

14:41 Ukrajina je pripravená vyjednávať, ale nie kapitulovať, napísala dnes na sociálnej sieti podpredsedníčka ukrajinskej vlády Julija Svyrydenková a zdôraznila, že ide aj o principiálny postoj ukrajinskej delegácie na dnešnom rokovaní v Londýne so západnými partnermi. Prezident Volodymyr Zelenskyj v súvislosti s dnešným útokom ruského dronu na ukrajinský autobus s deviatimi obeťami a štyrmi desiatkami zranených, prevažne žien, zdôraznil, že zastaviť zabíjanie je úloha číslo jedna a že práve o tom rokuje aj ukrajinská delegácia v Londýne.

„Znovu potvrdzujeme principiálny postoj na dnešné stretnutie ukrajinskej delegácie s partnermi v Londýne: Ukrajina je pripravená vyjednávať, ale nie kapitulovať,“ napísala Svyrydenková a uistila, že Kyjev nepristúpi na žiadnu dohodu, ktorá by Rusku umožnila preskupiť sily a potom znova a ešte silnejšie zaútočiť.

Za nevyhnutný prvý krok označila úplné prímerie. „Naši ľudia neprijmú zmrazený konflikt maskovaný ako mier. Nikdy neuznáme okupáciu Krymu. A pokiaľ nezískame členstvo v NATO, bude Ukrajina vyžadovať záväzné bezpečnostné záruky, a to dostatočne silné, aby odradili budúcu agresiu v budúcnosti, a dostatočne jasné, aby zabezpečili trvalý mier,“ vysvetlila.

„My na Ukrajine trváme na okamžitom, úplnom a bezpodmienečnom prímerí,“ napísal ukrajinský prezident, ktorý pripomenul, že tento „úplne správny návrh“ predložili USA už 11. marca.

14:04 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačil, že Rusko mohlo získať technológiu na výrobu dronov od Číny bez toho, aby o tom Peking skutočne vedel. Čínski občania podľa Zelenského pracujú v zariadení na výrobu bezpilotných lietadiel v Rusku a s Moskvou uzavreli dohodu bez vedomia Číny. TASR o tom informuje podľa stanice Sky News.

Zelenskyj minulý týždeň povedal, že Kyjev má informácie o tom, že Čína dodáva zbrane Rusku, ktoré už viac ako tri roky vedie vojnu proti Ukrajine a je si vedomá, že Rusko verbuje jej občanov do do bojov. Kyjev podľa jeho slov vie o najmenej 155 čínskych občanoch na fronte. Dvoch z nich ukrajinské sily zajali v Doneckej oblasti.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si v utorok predvolalo čínskeho veľvyslanca, aby vyjadrilo „vážne znepokojenie“ v súvislosti so správami, že čínski vojaci bojujú v ruskej armáde a čínske spoločnosti pomáhajú vyrábať vojenský materiál pre Moskvu. Peking tieto tvrdenia následne poprel.

Ukrajina sa teraz podľa Zelenského domnieva, že Rusko mohlo ukradnúť technológiu dronov od Číny bez jej vedomia – uzavretím dohody s čínskymi občanmi pracujúcimi v ruskej výrobni nezávisle od súhlasu čínskeho vedenia. Ukrajinských predstaviteľov poveril, aby oficiálnou cestou zaslali čínskej vláde informácie o týchto zisteniach.

Čítajte viac Nepriateľ bol v úplnej panike: Ukrajinská robotická armáda diktuje budúcnosť vojny. NATO má záujem

„Osobitne som požiadal ukrajinskú bezpečnostnú službu, aby čínskej strane odovzdala informácie širšieho charakteru týkajúce sa čínskych občanov, ktorí pracujú v továrni na drony,“ dodal Zelenskyj.

13:28 Moskva a Kyjev sa musia dohodnúť na výmene územia, ak chcú dosiahnuť prímerie na Ukrajine, povedal počas návštevy Indie americký viceprezident J. D. Vance. „Myslím si, že je teraz čas urobiť, ak nie posledný krok, tak jeden z posledných krokov, ktorý, na širokej úrovni, znamená, že strana povie, že zastavíme zabíjanie, zmrazíme línie na úrovni blízkej dnešnej,“ povedal Vance novinárom.

„Teraz to samozrejme znamená, že Ukrajinci aj Rusi sa budú musieť vzdať časti územia, ktoré v súčasnosti kontrolujú,“ dodal viceprezident USA. Zároveň v stredu povedal, že Moskva a Kyjev musia dosiahnuť dohodu, inak Washington ukončí svoje úsilie o zastavenie paľby.

Čítajte viac USA ukončia mierové snahy, pokiaľ nebude jasná cesta k zastaveniu bojov na Ukrajine. Trump má aj iné priority, odkázal Rubio

„Predložili sme veľmi explicitný návrh Rusom aj Ukrajincom a je čas, aby povedali áno, inak Spojené štáty od tohto procesu odstúpia,“ vyjadril sa Vance.

12:47 Rusko pokračuje v kontaktoch so Spojenými štátmi a je ochotné v záujme ukončenia vojny nadviazať kontakty tiež s Európou a Ukrajinou, vyhlásil hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov podľa agentúr. Hovorca Kremľa opäť zdôraznil, že Rusko je kategoricky proti rozmiestneniu európskych vojakov na Ukrajine, pretože by fakticky išlo o prítomnosť Severoatlantickej aliancie. Práve pre obavy z prítomnosti NATO na Ukrajine vojna vypukla, dodal.

"Pokračujeme v kontaktoch s Američanmi. Kontakty s Európanmi nemáme, ani s Ukrajincami, hoci prezident Putin je naďalej ochotný pristúpiť na takéto kontakty v záujme urovnania (konfliktu). Takýto je súčasný stav, "povedal Peskov podľa agentúry Interfax.

Na žiadosť o vyjadrenie ohľadom londýnskych rokovaní, z ktorých odpovedal účasť americký minister zahraničia Marco Rubio, Peskov poznamenal, že ak dobre chápe, tak sa doteraz nepodarilo zblížiť stanoviská, a tak sa stretnutie neuskutoční na ministerskej úrovni. Moskva podľa hovorcu víta úsilie USA o sprostredkovanie a pokračuje v kontaktoch s Američanmi, ale okolo urovnania konfliktu nepochybne pretrváva mnoho nuancií, ktoré je nutné prerokovať. Na dosiahnutí podobných stanovísk sa ďalej pracuje, ubezpečil.

12:28 Sikorski zopakoval, že Poľsko nevyšle na Ukrajinu vojakov, ale podporí prípadnú mierovú misiu iných krajín.

Čítajte viac Sikorski: Európa stojí pred existenčným rozhodnutím. Prezident Duda ministra skritizoval

9:11 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 944 270 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas utorka prišli Rusi o 1 210 vojakov, osem tankov, 11 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 138 dronov, 85 delostreleckých systémov a 163 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 691 tankov, 22 307 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 45 621 vozidiel a autocisterien, 26 774 delostreleckých systémov, 1 368 odpaľovacích raketových systémov, 1 141 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 33 526 dronov, 3 148 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 860 kusov špeciálnej techniky.

8:03 Pri ruskom dronovom útoku na mesto Marhanec v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti zahynulo deväť ľudí a najmenej 30 ďalší utrpeli zranenia. Oznámil to v stredu podľa agentúry Reuters oblastný gubernátor Serhij Lysak. Predbežné informácie hovorili o siedmich obetiach a šiestich zranených, ich počet sa medzičasom zvýšil, píše TASR.

Terčom samovražedného dronu sa podľa Lysaka stal autobus so zamestnancami podniku. Fotografiu poškodeného vozidla s vybitými oknami a prerazenou strechou zverejnil na sieti X. Počet zranených sa podľa neho neustále zvyšuje.

Marhanec sa nachádza neďaleko Nikopolu na ľavom (západnom) brehu rieky Dneper. Opačný breh, na ktorom sa nachádza aj Záporožská jadrová elektráreň (ZAES), okupuje Rusko, napísal server stanice BBC s tým, že Nikopol i Marhanec sa takmer denne dostávajú pod paľbu.

7:05 Pri ruských nočných útokoch na Ukrajinu utrpelo zranenia najmenej päť ľudí a došlo k poškodeniu civilnej infraštruktúry a podnikov, uviedli v stredu ukrajinskí predstavitelia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

„(Rusko uskutočnilo) masívny dronový útok na Poltavskú oblasť, traja ľudia sú zranení,“ oznámila ukrajinská pohotovostná služba v príspevku na platforme Telegram. „Nepriateľský útok zasiahol výlučne civilnú infraštruktúru mesta,“ tvrdila. V dôsledku toho vypuklo niekoľko požiarov a došlo k poškodeniu obytných budov, podnikov, skladov a garáží, doplnila záchranná služba.

Dve osoby utrpeli zranenia aj pri útoku bezpilotných lietadiel na predmestie Odesy. Vypuklo tam tiež niekoľko požiarov, uviedol na Telegrame gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper. Rozsiahle požiare hlásili i po útokoch v Charkove, napísal na Telegrame starosta mesta Ihor Terechov. Ukrajinská protivzdušná obrana odrážala tiež útoky na Kyjevskú oblasť, no doposiaľ neboli hlásené žiadne škody.

Celkový rozsah útokov nie je bezprostredne známy.

6:35 Spojené štáty v stredu od Kyjeva očakávajú odpoveď na mierový rámec, podľa ktorého by USA uznali Krym za súčasť Ruska a neoficiálne tiež ruskú kontrolu nad takmer všetkými okupovanými časťami Ukrajiny.

Čítajte viac Axios: Trumpov mierový plán znamená pre Ukrajinu prijať ruskú okupáciu. Vstup do NATO nie, do EÚ áno

6:00 Ukrajinské ministerstvo zahraničia si v utorok predvolalo čínskeho veľvyslanca, ktorému oznámilo vážne znepokojenie z účasti čínskych občanov na vojenských akciách proti Ukrajine. V noci na stredu o tom informovala agentúra Reuters. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok povedal, že čínski občania v Rusku pracujú na výrobe dronov a že Moskva ukradla čínsku technológiu bezpilotných prostriedkov.

Námestník ukrajinského ministra zahraničia Jevhen Perebyjnis vyzval čínskeho veľvyslanca, aby jeho krajina urobila opatrenia, ktoré by zastavili podporu Ruska v agresii proti Ukrajine.

Zelenskyj už pred pár dňami uviedol, že Ukrajina má informácie, že Čína dodáva zbrane do Ruska a že zástupcovia Číny sú v Rusku zapojení do výroby niektorých zbraní. Podľa neho Čína dodáva Rusku tiež strelný prach a delostrelectvo.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí toto Zelenského tvrdenie označilo za nepodložené. Peking tvrdí, že nikdy neposkytol zbrane ani jednej zo strán konfliktu na Ukrajine. Čína sa počas vyše troch rokov trvajúcej ruskej invázie na Ukrajinu stavia do úlohy neutrálnej strany, západné krajiny ale upozorňujú, že úzke vzťahy medzi Pekingom a Moskvou pre Rusko znamenajú dôležitú ekonomickú a diplomatickú podporu.

Zelenskyj tiež predtým obvinil Moskvu, že zaťahuje Čínu do ruskej invázie. Povedal, že podľa jeho informácií bojuje na frontovej línii na Ukrajine niekoľko stoviek čínskych občanov. Rusko umožňuje cudzincom narukovať do svojej armády, čo umožňuje aj Ukrajina.

5:55 V Londýne sa v stredu uskutoční rokovanie o Ukrajine. Tie majú nadväzovať na štvrtkové rozhovory v Paríži, kde Spojené štáty s Ukrajinou, Britániou, Francúzskom a Nemeckom zdieľali svoje návrhy týkajúce sa ukončenia vojny na Ukrajine. Americkú delegáciu povedie osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg. Ukrajinská delegácia bude mať podľa prezidenta Volodymyra Zelenského mandát na rokovanie o úplnom alebo čiastočnom prímerí.

O prímerie a mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou sa usiluje Biely dom. Americký prezident Donald Trump minulý týždeň pohrozil, že USA ukončia svoje snahy o urovnanie konfliktu, ak Moskva a Kyjev čoskoro nedosiahnu pokrok v rozhovoroch.

Spojené štáty sú podľa agentúry Bloomberg v rámci budúcich dohôd o prímerí a mieri pripravené zmierniť sankcie uvalené na Moskvu a uznať ruskú kontrolu nad okupovaným polostrovom Krym, ktorý je podľa medzinárodného práva súčasťou Ukrajiny. Americké uznanie ruskej anexie Krymu a zamrazenie súčasnej frontovej línie spomína ako súčasť amerického návrhu aj denník The Washington Post s odvolaním sa na svoje zdroje.

Podľa zdrojov denníka Financial Times ponúkol zastavenie ruskej invázie na súčasnej frontovej línii ruský prezident Vladimir Putin zvláštnemu vyslancovi Bieleho domu Steveovi Witkoffovi na ich nedávnej schôdzke v Petrohrade. Denník pripomenul, že by to znamenalo, že sa Rusko vzdáva nároku na celé územie štyroch ukrajinských oblastí (Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej), ktoré v roku 2022 anektovalo po referende, ktoré neuznáva Kyjev ani väčšina krajín sveta. Rusko by si nárokovalo len ruskou armádou už obsadené časti týchto oblastí, podotýkajú FT.

Rusko začalo inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022, napadnutá krajina sa odvtedy so západnou pomocou bráni.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio sa v stredu nezúčastní na mierových rokovaniach. Hovorkyňa diplomacie USA Tammy Bruceová na brífingu pre médiá ozrejmila, že Rubio „je zaneprázdnený muž“ a na stretnutie z „logistických dôvodov“ nepríde, píše DPA. Bruceová zároveň uviedla, že sa na schôdzke zúčastní Kellogg. „Tešíme sa na správy (od Kellogga) o tom, či sme v Londýne dosiahli nejaký úspech,“ vyhlásila hovorkyňa.