Kohl bol kancelárom Spolkovej republiky Nemecko v rokoch 1982 až 1998. Do dejín sa zapísal predovšetkým svojím podielom na znovuzjednotení Nemecka v roku 1990, ktorému predchádzalo zrútenie komunistických režimov vo východnej Európe vrátane niekdajšej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a Československa.
Čítajte viac Európsky dom nemožno upratať bez zabudnutej balkánskej izby
Pred parlamentnými voľbami v roku 1998 nechal Kohl zverejniť dokumenty z rokovaní o znovuzjednotení Nemecka. Nezvyčajný krok vtedy vyvolal svetovú pozornosť. Podľa magazínu Der Spiegel zo záznamov však nechal kancelár odstrániť niektoré svoje výroky, ktoré sa neskôr ukázali byť chybné alebo príliš ostré. Zmizli aj niektoré ďalšie pasáže.
O československom prezidentovi Havlovi napríklad podľa originálnych dokumentov z nemeckého Spolkového archívu Kohl povedal, že „má k profesionálovi dosť ďaleko“, „v detaile politike nerozumie“ a mal by ako hlava štátu pôsobiť len po „prechodnú dobu“. Vo zverejnenej edícii pritom Kohlovo hodnotenie situácie v Československu v rozhovore s niekdajším francúzskym prezidentom Françoisom Mitterrandom vyznieva inak: Kancelár podľa nej nové vedenie krajiny považuje za „veľmi sympatické“.
Disident Havel bol zvolený za československého prezidenta v decembri 1989. Po rozpade federácie sa stal aj českým prezidentom, ktorým bol až do roku 2003. Kohl pritom už v roku 1998 prehral parlamentné voľby, po nich zostal len poslancom a po roku 2002 sa stiahol z aktívnej politiky.
Čítajte viac Exporadca Havla: Nepripravili sme sa. V Európe z návratu Trumpa vypukla panika
Podľa rešerší magazínu Der Spiegel zmizli z dokumentov pred zverejnením tiež Kohlove výroky o Ukrajine, ktorá bola v roku 1990 ešte súčasťou Sovietskeho zväzu. V rozhovore s Mitterrandom napríklad kancelár vylučoval, že by mohla byť ako krajina nezávislá, pretože je „srdcom“ Sovietskeho zväzu. Ukrajina však získala nezávislosť už v roku 1991.
Čítajte viac Axios: Trumpov mierový plán znamená pre Ukrajinu prijať ruskú okupáciu. Vstup do NATO nie, do EÚ áno
V ďalšom z odstránených citátov kritizoval Kohl údajnú „nedobrú úlohu“ poľskej katolíckej cirkvi a jej prímasa Józefa Glempa v nemeckej snahe o znovuzjednotenie.
Vo zverejnených dokumentoch sa neobjavili ani niektoré pasáže, ktoré sa týkali členstva zjednoteného Nemecka v NATO. Kohlov blízky spolupracovník Peter Hartmann podľa dokumentov označil za „nerealistické“, že by sa územie NDR mohlo stať „politicky alebo dokonca vojensky“ súčasťou Severoatlantickej aliancie. Američania, ktorí podmieňovali podporu zjednoteniu práve členstvom oboch doterajších nemeckých štátov v NATO, tak podľa Hartmanna proces „de facto“ blokovali.
Zo zverejnených dokumentov vypadla tiež zmienka o iniciatíve vtedajšieho ministra zahraničia Hansa-Dietricha Genschera, ktorý navrhol Sovietskemu zväzu kompromis, a síce aby sa zjednotené Nemecko stalo súčasťou NATO výmenou za prísľub, že sa aliancia nebude rozširovať ďalej na východ. Pre východné Nemecko navrhoval Genscher osobitný status. Podľa magazínu Der Spiegel hovoril Kohl o Genscherovom nápade aj s Mitterrandom. V protokole z 15. februára 1990 podľa časopisu stojí: „Prezident Mitterrand je toho názoru, že treba slávnostne vyhlásiť, že NATO sa neposunie na východ. "Kohl podľa protokolu uviedol, že "to považuje za správne“. NATO však Sovietskemu zväzu nikdy podobný prísľub nedalo. V roku 1999 sa členmi NATO stali Česko, Poľsko a Maďarsko.
Dokumenty, z ktorých podľa rešerše magazínu Der Spiegel zmizli niektoré pre Kohla nepríjemné citáty, boli zverejnené v roku 1998 v rámci zvláštnej edície nemeckej vlády. Stovky dokumentov – záznamov z rokovaní, prepisov telefonátov či listov – sa týkali rokovaní o znovuzjednotení Nemecka, ktoré sa podarilo dosiahnuť po viac ako 40 rokoch rozdelenia krajiny 3. októbra 1990. Podľa magazínu chcel Kohl odtajnením dokumentov získať v predvolebnej kampani politické body. Voľby však napokon prehral.