Byčok teraz bude vyberať novú hlavu katolíckej cirkvi a možno aj on sám má šancu zasadnúť na svätopeterský stolec. Britský magazín The Week o ňom dokonca napísal, že počas konkláve môže zohrať úlohu „divokej karty“.
Ukrajinského kardinála pôsobiaceho v Austrálii médiá sledujú už dlhšie. Samozrejme, jedným z dôvodov je pokračujúca ruská agresia proti jeho rodnej krajine. Kardinál snahy šéfa Kremľa Vladimira Putina odsúdil jednoznačnejšie ako viacerí iní predstavitelia cirkvi.
„Je to skutočne genocída našich ľudí, pretože Rusko je vo vojnovom režime, s armádou, s vojakmi – a oni zabíjajú našich ľudí,“ vyhlásil Byčok pre televíziu ABC.
Čítajte viac Stretol sa aj s JD Vanceom. Pápež František ponúkal ľuďom tolerantnejšiu cirkev, tvrdí expert
Cirkev a Ukrajina
Pápež František viackrát čelil kritike, že pri výzvach na nastolenie mieru na Ukrajine akoby niekedy zabúdal, kto je vo vojne obeť a kto útočník. Vatikán sa však pokúšal zmierniť utrpenie ľudí zasiahnutých bojmi a Byčok za to hlave katolíckej cirkvi jednoznačne poďakoval.
„Pápež František bol pápežom mieru. Vo svete, ktorý ničí vojna, volal po mieri a spravodlivosti. Som vďačný za časté výzvy zosnulého Svätého Otca na spravodlivý mier na Ukrajine a za verejné aj utajené úsilie Svätej stolice, ktorým sa snažila pomôcť väzneným a trpiacim,“ uviedol Byčok po Františkovej smrti.
Čítajte viac Talianski analytici: Pápež František nie vždy uspel, ale záležalo mu na ľuďoch, nie na dogmách
Nového pápeža bude vyberať 135 kardinálov v mimoriadne utajenom procese. Každému, kto by z konkláve vyniesol nejaké informácie, hrozí exkomunikácia z cirkvi. Neistotu znásobuje fakt, že viac ako 80 percent kardinálov, ktorí môžu voliť, vymenoval František. Zosnulý pápež ich hľadal takpovediac v každom kúte sveta. Až 27 krajín takýchto cirkevných hodnostárov pred Františkom nikdy nemalo. Výsledkom je menej homogénny kardinálsky zbor, v ktorom nie sú také viditeľné mocenské skupiny.
Jednoducho povedané, počas konkláve sa môže zrodiť veľké prekvapenie. A platí, že favoriti na pápeža zvyčajne pri voľbe pohoria. No aj tak si experti myslia, že niekto ako Byčok s najväčšou pravdepodobnosťou nemá šancu nahradiť Františka.
Odborník na dejiny katolíckej cirkvi z Oxfordskej univerzity Miles Pattenden vraví, že ukrajinský kardinál je príliš mladý na to, aby viedol katolícku cirkev.
„Je dosť nepravdepodobné, že by sa Byčok mohol stať vážnym kandidátom. Kardináli sú vo všeobecnosti dosť opatrní pri výbere, najmä, čo sa týka veku hlavy katolíckej cirkvi. Človek, ktorý je teraz vhodným kandidátom, ním o 10 či 20 rokov už nemusí byť. Znamená to, že vybrať niekoho, kto by mohol zostať v úrade aj polstoročie, je veľké riziko. Neexistuje na to skutočný precedens,“ vysvetlil pre Pravdu Pattenden.
Okrem veku hrá proti Byčkovi aj fakt, že pochádza z Ukrajiny. Myslí si to sociológ Gëzim Alpion z Birminghamskej univerzity, ktorý sa zaoberá vplyvom cirkvi na spoločnosť.
Čítajte viac Kto bude Svätý Otec? Hovorí sa o kandidátoch z Afriky aj Ázie. Rektor: Tí, ktorí vchádzajú do konkláve ako pápeži, vychádzajú ako kardináli
„Žijeme v neistých časoch, ale nepredpokladám, že zvolenie Byčka prichádza do úvahy. Dôvodom je to, že hoci invázia na Ukrajinu otriasla demokratickým svetom, už nie sme v studenej vojne – aj keď sa v určitom zmysle zdá, že tá sa nikdy neskončila. Inými slovami, nie je priestor na zvolenie politického pápeža, ako to bolo v prípade Jána Pavla II. v roku 1978. Vtedy bolo podkopanie komunizmu hlavným strategickým cieľom Západu aj Vatikánu. Keďže americký exprezident Donald Trump flirtuje s Putinom a Vatikán nechce zhoršiť už aj tak problematické vzťahy s pravoslávnou cirkvou, nevidím chuť vybrať niekoho ako Byčok,“ skonštatoval pre Pravdu Alpion.
Kvality pápeža
V skutočnosti sa pápežom môže stať akýkoľvek pokrstený muž. Realita je však taká, že to na sto percent bude niekto zo súčasných kardinálov. Keď sa začiatkom mája začne v uzavretej Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne konkláve, volitelia budú hlasovať každý deň dvakrát – ráno a večer. Víťaz potrebuje dvojtretinovú väčšinu.
Čítajte viac Pápež medzi vlkmi? Vo Vatikáne už vypukol mocenský boj o smerovanie cirkvi
Hoci celý proces si pravdepodobne vyžiada niekoľko dní, kardináli ho určite nechcú zbytočne predlžovať. Okamžite by to totiž vyvolalo úvahy o tom, ako je katolícka cirkev rozdelená. Podľa denníka Guardian sa za posledných približne sto rokov najdlhšie konkláve konalo v roku 1922. Výber pápeža vtedy trval päť dní.
„Aké vlastnosti budú kardináli hľadať u možných kandidátov? Západné médiá majú tendenciu vykresľovať cirkev ako inštitúciu, ktorá je v neustálom konflikte medzi liberálmi a konzervatívcami. No toto ideologické rozdelenie je len jednou z osí, na ktorých sa kardináli budú rozhodovať. Budú tiež premýšľať o skúsenostiach, charizme, zbožnosti, administratívnych schopnostiach a geografickom pôvode potenciálnych lídrov. Každý kardinál bude mať iný názor na to, ktorý z týchto faktorov je najdôležitejší, a preto je výsledok konkláve taký nepredvídateľný,“ pripomenul Pattenden.
„Voľba pápeža má, samozrejme, obrovský politický, ale aj náboženský význam. Je to dôvod, prečo zbor kardinálov hlasuje za zatvorenými dverami. Tentoraz možno volitelia hľadajú kandidáta, ktorý dokáže spojiť tradičnejšie a konzervatívnejšie elementy v cirkvi s progresívnejšími a liberálnejšími skupinami. Určite sa kardináli budú modliť za kandidáta, ktorý dokáže efektívne sprostredkovať kresťanské katolícke posolstvo v 21. storočí – vo veku rýchlych médií a rastúcej polarizácie politických názorov. Najzásadnejšie pre výber nového pápeža bude rozhodnutie kolégia kardinálov o tom, akým smerom chcú, aby sa katolícka cirkev uberala, a akú víziu by pre ňu mal mať ich budúci pápež,“ ozrejmila pre Pravdu Rebecca Ristová, profesorka dejín na Univerzite v Readingu.