„Veľmi, veľmi seriózne to zvažujem. Na taký typ diskusie ešte príde čas,“ uviedol počas návštevy Washingtonu 64-ročný Argentínčan. Podľa zvyklostí by sa na čelo OSN mal po súčasnom Európanovi Antóniovi Guterresovi postaviť diplomat z Latinskej Ameriky. S jeho kandidatúrou by však museli súhlasiť aj všetky štáty s právom veta v Bezpečnostnej rade OSN, teda Británia, Francúzsko, Čína, Rusko a Spojené štáty.
Grossi od roku 2019 zastáva funkciu generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Verejnosti je známy napríklad zapojením do pozorovania iránskeho jadrového programu alebo cestou do Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú vo vojne na Ukrajine obsadili v roku 2022 ruské jednotky.
Ďalšou potenciálnou kandidátkou na pozíciu generálneho tajomníka OSN je Michelle Bacheletová, niekdajšia prezidentka Čile a bývalá vysoká komisárka OSN pre ľudské práva. Bacheletová by v prípade úspechu riadila OSN ako prvá žena. V roku 2022 navštívila čínsku autonómnu oblasť Sin-ťiang, čím si vyslúžila kritiku od ľudskoprávnych aktivistov.
Čítajte viac Šéf MAAE: Irán už nie je ďaleko od získania atómovej bomby