1 156. deň: Ruský útok zabil v Kyjeve 12 ľudí, zranil 90. Mierili sme na zbrojovky, tvrdí Moskva

Čítajte viac 1155. deň: Trump karhá Zelenského pre „provokatívny“ postoj ku Krymu. Škodí to mierovým rokovaniam s Ruskom, tvrdí

23:08 Európska únia oznámila, že Moldavsku poskytne pomoc vo výške 20 miliónov eur na modernizáciu jeho protivzdušnej obrany. Ide o reakciu na opakované sťažnosti Kišiňova na narušenie vzdušného priestoru ruskými dronmi, informuje TASR.

Z poskytnutých prostriedkov budú financované odpaľovacie zariadenia a rakety protivzdušnej obrany krátkeho dosahu, spresnila vo vyhlásení Rada.

„EÚ je pre Moldavsko hlavným bezpečnostným partnerom… Tento rok poskytneme 60 miliónov eur na vybavenie v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF), čím sa náš celkový príspevok od roku 2021 zvýši na takmer 200 miliónov eur," spresnila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová počas návštevy tejto východoeurópskej krajiny. Podpora podľa jej slov pomôže zabrániť pádom ruských rakiet a dronov na moldavské územie.

Moldavské úrady dlhodobo upozorňujú na narušenie svojho vzdušného priestoru ruskými dronmi, ktorých úlomky niekedy dopadajú na územie krajiny. „Sme mierumilovná krajina, nechceme vojnu, ale musíme chrániť bezpečnosť našich občanov,“ zdôraznila tamojšia prezidentka Maia Sanduová na spoločnej tlačovej konferencii.

22:15 Rusko pri nočnom útoku na Kyjev použilo balistickú raketu vyrobenú v Severnej Kórei. Napísal večer na sieti X ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého predbežné zistenia teraz tajné služby preverujú. Úder, pri ktorom zahynulo najmenej 12 ľudí a ďalších asi 90 utrpelo zranenia, odsúdili európski predstavitelia a tiež americký prezident Donald Trump. Zelenskyj v minulosti opakovane upozornil na zbrojársku spoluprácu Ruska a KĽDR. Severná Kórea poskytla Rusku tiež vojakov.

„Ak sa potvrdí informácia, že strela bola vyrobená v Severnej Kórei, bude to ďalší dôkaz zločinnej povahy spojenectva medzi Ruskom a Pchjongjangom. Spoločne zabíjajú ľudí a ničia životy – to je jediný zmysel ich spolupráce,“ uviedol Zelenskyj. Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej vojenskej invázii.

Agentúra Reuters v nedávnom článku informovala, že KĽDR síce poskytla Moskve vojakov, aby pomohli vytlačiť ukrajinské vojská z Kurskej oblasti na západe Ruska, ale že oveľa významnejší je prísun severokórejskej výzbroje a munície prúdiacej na východný front. Do popredných línií sa tak za posledných 20 mesiacov dostali milióny severokórejských delostreleckých granátov.

21:53 Ukrajinský minister financií Serhij Marčenko uviedol, že Kyjev a Washington pokročili v rokovaniach týkajúcich sa dohody o ťažbe ukrajinských nerastných surovín. Tento týždeň však k finalizácii dohody nedôjde. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Dosiahli sme pokrok a naše tímy teraz veľmi úzko spolupracujú,“ povedal Marčenko po podujatí, ktoré zorganizovalo ukrajinské veľvyslanectvo vo Washingtone. „Stále existujú niektoré otázky, o ktorých diskutujeme,“ ozrejmil bez uvedenia podrobností. Informoval však, že americký minister financií Scott Bessent chce, aby súčasťou širších diskusií bola aj otázka zmrazených ruských aktív.

Ukrajinská vláda minulý týždeň zverejnila memorandum, na základe ktorého je cieľom Washingtonu a Kyjeva ukončiť rokovania o spomínanej dohode do soboty 26. apríla.

21:21 Spojené štáty vyvíjajú silný tlak na Rusko k uzavretiu dohody o prímerí, ktorá je veľmi blízko, ale tiež Ukrajina musí chcieť dosiahnuť dohodu. Po stretnutí s nórskym premiérom Jonasom Gahrem to v Bielom dome povedal americký prezident Donald Trump. Rozhodujúcich bude niekoľko najbližších dní, uviedol podľa médií Trump s tým, že Ukrajina aj Rusko si podľa neho želajú mier.

Moskva už urobila „dosť veľký ústupok“, keď ponúkla, že zastaví vojnu na Ukrajine tým, že sa prestane snažiť získať kontrolu nad celou krajinou, povedal Trump na otázku novinára, aký ústupok Moskva ponúkla. Ukrajina a jej európski spojenci však môžu iba zastavenie záberu zvrchovaného územia susednej krajiny ťažko považovať za ústupok, podotkla agentúra AP.

„Nemáte poňatie, aký tlak vyvíjame… Vyvíjame veľký tlak. Vyvíjame na Rusko veľký tlak, a Rusko to vie,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. Vzápätí dodal, že Washington vyvíja tlak aj na Ukrajinu, aby pristúpila na mierovú dohodu. „Boli veľmi tvrdo zasiahnutí a ja naozaj verím, že sa chcú dohodnúť,“ povedal americký prezident na adresu krajiny, ktorá sa už vyše troch rokov bráni ruskej agresii rozpútanej na priamy rozkaz prezidenta Vladimira Putina.

Čítajte viac Sme pripravení rokovať aj s teroristami, odkázal Zelenskyj Putinovi. Trump chce mier dohodnúť už do konca apríla

20:11 Dosiahnutie mieru medzi Ruskom a Ukrajinou si bude vyžadovať kompromisy a teda istú nespokojnosť s výsledkom vojny na oboch stranách, uviedol poľský prezident Andrzej Duda v rozhovore pre spravodajský web Euronews, zverejnenom vo štvrtok. Dodal, že iba Spojené štáty majú potrebný vplyv na zastavenie ruskej agresie a ukončenie vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry PAP.

„Len tento americký tlak môže skutočne ukončiť túto vojnu a pomôcť vytvoriť mier, ktorý nebude pohodlný ani pre jednu stranu… Ale možno práve vďaka tomu vydrží,“ povedal v rozhovore Duda.

Poľský prezident naznačil, že je nevyhnutné, aby Kyjev, rovnako ako Moskva, urobil isté ústupky. „Musí to byť kompromis. Teda de facto by tento mier mal podľa môjho osobného názoru dospieť k tomu, že ani jedna strana nebude môcť povedať, že túto vojnu vyhrala, pretože obe budú musieť v istom zmysle ustúpiť,“ vysvetlil Duda.

Líder Poľska v rozhovore dodal, že nateraz nie je možné odhadnúť, „do akej miery… bude Ukrajina musieť“ takéto kompromisy urobiť.

18:48 Nočný útok Ruska na Kyjev je podľa českého prezidenta Petra Pavla ďalším dôkazom o cynickom prístupe Ruska k mierovým rokovaniam. Ak by ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi skutočne záležalo na uzavretí mierovej dohody, mal by podľa Pavla súhlasiť s 30-dňovým pokojom zbraní. Povedal to vo štvrtok počas návštevy Královohradeckého kraja, informuje spravodajkyňa TASR.

„To, čo počujeme z ruskej strany a vidíme na konkrétnych činoch, skutočne svedčí skôr o tom, že majú snahu celú situáciu naťahovať, vytvárať ďalšie a ďalšie podmienky a tlak na to, aby nakoniec presadili všetko to, čo od rokovania očakávajú na úkor nielen Ukrajiny, ale aj Európy,“ povedal Pavel.

Takzvané prímerie, ktoré Putin vyhlásil na časť veľkonočných sviatkov, bol podľa neho skôr výsmechom. Po takej dlhej dobe intenzívnej vojny nie je možné efektívne zastaviť boje na tak dlhom úseku frontu, podotkol český prezident. Zmysel by preto podľa neho dávalo 30-dňové prímerie. „V rámci 30-dňového prímeria sa dá po prvé monitorovať, ako to ktorá strana myslí vážne, a po druhé je to relatívne dostatočná doba na to, aby sme sa mohli niekde posunúť v mierových rokovaniach,“ vysvetlil.

**17:57 Nočné ruské útoky na ukrajinskú metropolu Kyjev si podľa novej bilancie záchranárov vyžiadali najmenej 12 mŕtvych a 90 zranených. Dnes popoludní o tom informoval portál Ukrajinska pravda. Záchranári naďalej prehľadávajú trosky a pátrajú po preživších.

Hovorca kyjevských záchranárov Pavlo Petrov povedal, že neskoro popoludní našli záchranári v troskách tela dvoch ľudí a predtým ešte telo 27-ročnej ženy, čím pôvodne oznámená bilancia vzrástla na 12 mŕtvych. Zo zhruba 90 zranených ich je polovica v nemocnici.

Ruský úder zasiahol Svjatošynskú štvrť na západe metropoly, odkiaľ Petrov ohlásil všetkých mŕtvych.

Útok, ktorý Moskva označila za úder proti vojensko-priemyselnému komplexu, kritizovali európski predstavitelia a tiež americký prezident Donald Trump. Ten na svojej sociálnej sieti Truth Social vyzval ruského prezidenta Vladimíra Putina, aby s údermi skončil a pristúpil na prímerie.

17:42 Británia ohlásila vo štvrtok nový balík 150 ekonomických postihov voči Rusku. Zahŕňajú úplný zákaz vývozu herných ovládačov, ktoré by mohli prerobiť tak, aby sa s nimi dali ovládať drony nasadzované do bojov na Ukrajine.** Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

„Herné ovládače sa už nebudú prerábať tak, aby slúžili na zabíjanie na Ukrajine,“ ohlásil štátny tajomník britského rezortu diplomacie Stephen Doughty.

Nové britské sankcie zakazujú aj vývoz softvéru a technológií využívaných v ruskom obrannom a energetickom sektore, vrátane softvéru určeného na vyhľadávanie nových ložísk ropy a plynu.

Zákaz sa týka tiež exportu chemikálií, elektroniky – napríklad elektrovodov, kovov a strojov. Ide o komponenty, ktoré sa dajú využiť v zbraňových systémoch a cieľom zákazu ich vývozu je obmedziť „priemyselné a vojenské schopnosti Ruska“.

17:15 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že šéf Kremľa Vladimir Putin musí „prestať klamať“ o tom, že chce mier vo vojne na Ukrajine, zatiaľ čo pokračuje v útokoch na ňu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Jediné, čo treba urobiť, je, aby prezident Putin konečne prestal klamať,“ povedal Macron počas návštevy Madagaskaru. Ruský líder americkým vyjednávačom hovoril, že „chce mier“, no potom pokračoval v bombardovaní Ukrajiny, zdôraznil Macron.

Pri ruskom raketovom útoku na Kyjev vo štvrtok zahynulo 12 ľudí a 90 ďalších utrpelo zranenia, vyplýva z najnovších údajov pohotovostnej služby. Išlo o jeden z najsmrteľnejších úderov na ukrajinské hlavné mesto od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

„Na Ukrajine chcú len odpoveď (na otázku): Súhlasí prezident Putin s bezpodmienečným prímerím?“ uviedol francúzsky prezident. Zároveň zdôraznil, že Putin je jedinou osobou brzdiacou návrh USA, ktorý má aj podporu Európy. „Ak prezident Putin povie áno, zbrane zajtra stíchnu, životy budú zachránené,“ skonštatoval. „Hnev USA by sa mal zamerať len na jednu osobu, na prezidenta Putina,“ zdôraznil Macron podľa AFP.

16:38 Ukrajinská tajná služba (SBU) a polícia v spolupráci s kolegami z Česka odhalili medzinárodnú hackerskú skupinu, ktorá sa zameriavala na bankové kontá a kryptomeny ľudí v EÚ a v Spojených štátoch. Informujú o tom ukrajinské médiá s odvolaním sa na pobočku SBU vo Ľvovskej oblasti.

Policajti na Ukrajine odhalili dvoch organizátorov a kľúčových členov skupiny. Vyvinuli vlastné malware (škodlivý program), ktorý vkladali do phishingových e-mailov s cieľom získať prístup do počítačov svojich obetí. Kradli osobné údaje uložené v počítačoch, ktoré následne použili, aby odcudzili peniaze z účtov a peňaženiek s virtuálnymi menami. Softvér, ktorý títo ľudia vyvinuli, predávali na hackerských fórach, vrátane tých, ktoré kontrolujú ruské tajné služby, uvádza SBU.

Počas domových prehliadok na Ukrajine a v krajinách EÚ polícia u podozrivých zaistila počítače, telefóny, kryptomeny a ďalšie nosiče dát, na ktorých sú dôkazy o ich činoch.

Pokračuje vyšetrovanie, ktorého cieľom je dopadnúť všetkých ľudí zapojených do tejto skupiny. V prípade odsúdenia týmto páchateľom hrozí väzenie.

16:15 Na Ukrajinu sa vrátilo telo novinárky Viktórije Roščynovej, ktorá za nejasných okolností zomrela vlani v septembri v ruskom zajatí. V rozhovore s ukrajinským serverom cenzor.net to povedal námestník ukrajinského ministra vnútra Leonid Tkačenko.

Uviedol, že Rusi novinárkino telo odovzdali ukrajinskej strane koncom februára a že jej identita bola zistená na základe DNA. Ďalšie podrobnosti k jej prípadu Tkačenko nezverejnil.

Čítajte viac Výmeny sa nedožila. Po roku v ruskom zajatí zomrela za nejasných okolností ukrajinská novinárka

Roščynová zmizla v auguste 2023 na Rusmi obsadenom území Ukrajiny, odkiaľ pripravovala reportáž. Až vlani v máji ruské úrady priznali, že ju zadržiavajú v Rusku. V októbri potom hovorca ukrajinského koordinačného štábu pre otázky zaobchádzania s vojnovými zajatcami potvrdil informácie, že novinárka je po smrti. Figurovala na zozname zajatcov určených na výmenu, podľa ukrajinských médií však zomrela pri prevoze z Taganrogu do Moskvy.

Roščynová pracovala pre Rádio Sloboda, spravodajský web Ukrajinska pravda alebo televíznu stanicu Hromadske.

15:45 Ukrajina podľa prezidenta Volodymyra Zelenského momentálne nevidí silný tlak na Rusko či nové sankcie voči nemu, a to ani napriek neochote Moskvy pokročiť v rokovaniach o ukončení vojny. Zelenskyj to povedal vo štvrtok na tlačovej konferencii počas návštevy Juhoafrickej republiky (JAR).

Zelenskyj opäť zdôraznil, že Ukrajina na rozdiel od Ruska súhlasila s návrhom amerického prezidenta Donalda Trumpa na bezpodmienečné prímerie. Takisto podľa jeho slov urobila maximum pre pokrok v rozhovoroch s USA, keď podpísala memorandum o nerastných surovinách.

„Robíme všetko, čo naši partneri navrhli, len to, čo je v rozpore s našou legislatívou a ústavou, robiť nemôžeme,“ uviedol ukrajinský líder v narážke na otázku uznania ruskej anexie Krymského polostrova, ktoré je podľa médií jednou z podmienkou Trumpovho mierového rámca.

„Nevidím žiadny silný tlak na Rusko ani žiadne nové balíky sankcií proti ruskej agresii,“ povedal Zelenskyj, pričom pripomenul, že Trump už predtým varoval pred dôsledkami, ak Moskva nebude súhlasiť s prímerím.

„Domnievame sa, že väčším tlakom na Ruskú federáciu sa nám podarí zblížiť naše strany,“ dodala ukrajinská hlava štátu. O prípadných ďalších kompromisoch bude podľa jeho slov možné diskutovať po dohode o prímerí, no podotkol, že po viac než troch rokoch vojny s tisíckami mŕtvych je ochota rokovať s agresorom už kompromisom.

15:40 Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová vo štvrtok uviedla, že nočný ruský útok na ukrajinskú metropolu Kyjev ukazuje, že Moskva blokuje mierové úsilie. Rusko medzičasom vyhlásilo, že jeho sily sa zamerali na ukrajinský obranný priemysel vrátane závodov na výrobu „raketového paliva a strelného prachu“.

„Zatiaľ čo tvrdí, že usiluje o mier, Rusko podniklo smrtiaci letecký útok na Kyjev. Toto nie je snaha o mier, je to jeho výsmech,“ napísala Kallasová na sieti X. Predstaviteľka EÚ dodala, že skutočnou prekážkou nie je Ukrajina, ale Rusko, ktorého vojnové ciele sa podľa nej nezmenili.

15:30 Dve švédske stíhačky patriace pod misiu NATO vzlietli vo štvrtok k ruskému prieskumnému lietadlu, ktoré sa ponad Baltské more blížilo k poľskému vzdušnému priestoru. Oznámili to švédske ozbrojené sily.

„Lietadlo bolo blízko poľského vzdušného priestoru, takže sme vzlietli, aby sme signalizovali našu prítomnosť, vykonali vizuálnu identifikáciu a eskortovali ho z tejto oblasti,“ povedala AFP hovorkyňa švédskych vzdušných síl Therese Akerstedtová.

Švédske stíhačky, ktoré sú dislokované na základni v poľskom Malborku v rámci misie NATO, identifikovali stroj ako ruské prieskumné lietadlo typu Iliušin Il-20. K zásahu došlo podľa vyhlásenia švédskej armády v medzinárodnom vzdušnom priestore.

Nad Baltským morom sa stupňuje napätie od vtedy, ako Rusko vo februári 2022 napadlo susednú Ukrajinu. Práve v dôsledku ruskej invázie vstúpilo do NATO aj zmienené Švédsko – členom tejto obrannej aliancie je od marca 2024.

15:15 Americký prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth kritizoval nočné raketové a dronové útoky na ukrajinskú metropolu Kyjev zo strany Ruska, pri ktorých zomrelo deväť ľudí a ďalších 70 utrpelo zranenia.

Čítajte viac Vladimir, prestaň! Trump kritizuje Putina: Nie som šťastný z ruských útokov na Kyjev

14:30 Vedúci Akademickej siete pre východnú Európu (AKNO) Philipp Schmädeke tvrdí, že ruské spravodajské služby sa v Nemecku čoraz viac zameriavajú na akademické organizácie, ktoré sa pri výskume zaoberajú východnou Európou.

Tento posun predstavuje významnú zmenu, keďže predtým sa takéto represie zameriavali najmä na exilových predstaviteľov opozície a novinárov, informovala vo štvrtok agentúra DPA. Ako dôkaz toho, že tieto hrozby stupňujú, AKNO napr. uviedla viacero vlámaní do jedného zo svojich partnerských subjektov a dva počítačové útoky, ktorým bola vystavená a ktoré bola schopná odraziť vlastnými silami. Pripisuje ich ruským agentom, hoci priznáva, že dokazovanie takýchto spojení je vo svojej podstate náročné.

AKNO sa ocitla v pozornosti ruských tajných služieb pravdepodobne pre to, že posledné štyri roky bola nápomocná pri poskytovaní finančnej pomoci viac ako 1200 jednotlivcom z Ruska, Bieloruska a Ukrajiny. Mnohí z nich opustili svoju vlasť kvôli politickému prenasledovaniu alebo ušli z konfliktných zón, najmä z Ukrajiny v čase prebiehajúcej vojny rozpútanej Ruskom.

Vo svojom vyhlásení AKNO dodala, že koncom marca sa odohral počítačový útok, ktorého aktéri sa zamerali na Nemeckú spoločnosť pre východoeurópske štúdie (DGO). Nemecké úrady vrátane Spolkového úradu pre informačnú bezpečnosť (BSI) a Spolkového úradu na ochranu ústavy v súčasnosti tento incident vyšetrujú. Aj v súvislosti s ním je predpoklad, že útok bol podporovaný Ruskom.

Spoločnosť DGO bola v Rusku klasifikovaná ako „extrémistická organizácia“, čo vyvolalo protesty nemeckého ministerstva zahraničných. Sieť AKNO je zasa od decembra 2023 v Rusku označovaná ako „nežiaduca zahraničná organizácia“, v dôsledku čoho sú jej aktivity v krajine nezákonné.

13:57 Peterburský súd zamietol odvolanie rakúskej banky Raiffeisen Bank International (RBI) proti nariadeniu, podľa ktorého má firma zaplatiť odškodné vo výške dve miliardy eur ruskej investičnej spoločnosti Rasperia. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na právnikov banky. RBI podľa Reuters uviedla, že plánuje podať ďalšie odvolanie.

Ruský súd rakúskej banke uhradenie odškodného nariadil tento rok v januári. Dnes zverejnený súdny dokument uvádza, že odvolanie nebolo vyhovené a že januárové rozhodnutie sa nemení. Spor je dôsledkom krachu dohody, podľa ktorej mala RBI kúpiť podiel spoločnosti Rasperia v rakúskej stavebnej skupine Strabag, píše Reuters.

Čítajte viac Ruský oligarcha sa obul do režimu: Skoncujte s otrokárskym zatváraním podnikateľov, je to ako z doby kamennej

RBI chcela prostredníctvom tejto transakcie previesť do Rakúska časť ziskov ruskej divízie, ktoré sa jej kvôli reštrikciám pre pohyb kapitálu hromadia v Rusku. Z transakcie ale vycúvala kvôli tlaku zo strany Washingtonu. Americkí predstavitelia totiž mali podľa zdrojov Reuters podozrenie, že z transakcie by profitoval ruský oligarcha Oleg Děripaska, ktorý sa v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu stal terčom západných sankcií.

13:05 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že súhlasí s tvrdením amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na svojej sociálnej sieti vyhlásil, že Ukrajina už pred rokmi „stratila“ Krymský polostrov, ktorý v roku 2014 anektovalo Rusko.

„Úplne to zodpovedá nášmu chápaniu, o ktorom už dlho hovoríme,“ povedal Peskov. Ukrajina opakovane uviedla, že neuzná ruskú okupáciu Krymu.

Trump v stredu ostro skritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za odmietnutie uznať ruskú okupáciu Krymu. Takýto postoj podľa jeho slov škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí.

V príspevku na sociálnej sieti Truth Social Trump narážal na Zelenského vyhlásenie pre denník Wall Street Journal, že odstúpenie Krymu je v rozpore s ukrajinskou ústavou. „Ukrajina právne neuzná okupáciu Krymu. Tu nie je o čom hovoriť,“ citoval denník Zelenského.

Šéf Bieleho domu však uviedol, že Krym bol stratený už dávno a v súčasnosti nie je predmetom diskusie.

Čítajte viac 1155. deň: Trump karhá Zelenského pre „provokatívny“ postoj ku Krymu. Škodí to mierovým rokovaniam s Ruskom, tvrdí

12:26 Rusko v noci proti Ukrajine vyslalo 215 dronov, striel s plochou dráhou letu a rakiet, z ktorých sa 112 podarilo zostreliť, ďalších 68 dronov nedoletelo do cieľa, tvrdí ukrajinské letectvo, ktoré na zmätenie nepriateľských dronov používa rušenie s pomocou prostriedkov rádioelektronického boja. Na odrazení nočného útoku sa podieľali ukrajinské stíhačky, vrátane strojov F-16 a Mirage-2000. Ukrajinskí piloti zostrelili desiatky vzdušných cieľov. Hlavným terčom ruského útoku bolo ukrajinské hlavné mesto, dodalo.

V Kyjeve pokračuje odpratávanie trosiek zasiahnutého domu. Z ruín záchranári vyslobodili živého človeka, uviedol ich hovorca Pavlo Petrov podľa serveru Ukrajinska pravda. Tridsiatnik prežil pod troskami približne šesť hodín, bol pri vedomí, a hlavne preto ho našli, dodal. Minister vnútra Ihor Klymenko odhadol, že pod troskami by mohlo byť až desať ľudí, presný počet ale nie je známy, napísal RBK-Ukrajina. Klymenko neskôr uviedol, že momentálne úrady môžu potvrdiť smrť ôsmich ľudí. Podľa starostu metropoly Vitalija Klička ošetriť potrebovalo 77 ranených. Piatok bude v Kyjeve dňom smútku za obete, dodal.

Stanica BBC označila nočný útok na Kyjev za najhoršie od vlaňajšieho júla, kedy Rusi zasiahli v ukrajinskej metropole aj detskú nemocnicu Ochmatdyt a úder si vyžiadal 34 obetí a 121 zranených. Vysoký počet civilných obetí si tento mesiac vyžiadali aj ruské útoky na Kryvyj Rih (4. apríla, 21 mŕtvych), Sumy (13. apríla, 35 mŕtvych) a Marhanec (23. apríla, deväť mŕtvych), pripomenula. Zatiaľ čo mierové rokovania o Ukrajine viaznu a americký prezident Donald Trump vyvíja tlak na Zelenského, aby dohodu prijal, ruské útoky nevykazujú žiadne známky, že poľavovali, konštatovala britská stanica.

12:05 Ruská protivzdušná obrana počas noci zničila 87 ukrajinských dronov, z toho 45 nad anektovaným Krymom, tvrdí ruské ministerstvo obrany. Dva drony boli podľa neho zostrelené v okolí ruskej metropoly Moskvy.

O nočnom útoku na Kyjev s minimálne ôsmimi civilnými obeťami a 77 zranenými uviedlo, že ruské sily v noci podnikli vysoko presnými zbraňami rozsiahly útok na ukrajinské podniky zbrojného, leteckého a raketového priemyslu. "Ciele útoku sa podarilo dosiahnuť. Všetky objekty boli zasiahnuté, "napísalo ministerstvo.

11:41 Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa upustila od množstva iniciatív, ktorých cieľom je dohnať Rusko k zodpovednosti za vojnové zločiny na Ukrajine.

Čítajte viac Trump stopol vyšetrovania vojnových zločinov Putinovho režimu na Ukrajine

11:08 Jediná cesta k mieru v Európe vedie podľa českého premiéra Petra Fialu cez silnú vojenskú podporu Ukrajiny. Napísal to vo štvrtok na sociálnej sieti X v reakcii na ruský nočný útok na Kyjev a Charkov. Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi podľa neho o mier nejde, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Zatiaľ čo Ukrajina prijala už na začiatku apríla americký návrh na prímerie, Rusko dnes opäť útočilo na ukrajinské mestá, na civilistov, na deti. Putinovi o mier nejde a nikdy nešlo, jediná cesta k mieru v Európe vedie cez silnú vojenskú podporu Ukrajiny,“ uviedol Fiala.

Na ruský útok reagoval aj český minister zahraničných vecí Jan Lipavský; ani podľa neho Rusko nechce dohodu. „Rusi vo svojich zverstvách nepoľavia, naopak, demokratický svet musí pridať v pomoci Ukrajine. Je to Rusko, kto nechce dohodu. A kto nechce mier, ten porozumie len sile,“ zdôraznil šéf českej diplomacie.

11:00 Nočný vzdušný útok na Kyjev, ktorý si vyžiadal mŕtvych a desiatky zranených, podľa vodcu slovenskej opozície Michala Šimečku potvrdzuje, že Rusko nemá záujem o mier. Plánovaná májová cesta premiéra Roberta Fica do Moskvy by bola arogantným výsmechom obetiam ruskej agresie, uviedol predseda opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS) Šimečka. Fica vyzval, aby zrušil návštevu ruskej metropoly, kde sa premiér chce zúčastniť na oslavách výročia konca druhej svetovej vojny. Rusko vojensky napadlo Ukrajinu pred viac ako tromi rokmi.

Čítajte viac Facka obetiam vojny: Šimečka sa ostro pustil do Fica. Zabíjanie civilistov dokazuje, že Rusko nemá záujem o mier, uviedol

10:55 Americký minister financií Scott Bessent v stredu počas stretnutia s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom vo Washingtone povedal, že Spojené štáty a Ukrajina by čo najskôr mali uzavrieť dohodu o nerastných surovinách.

Ukrajinská vláda v piatok zverejnila memorandum, na základe ktorého je cieľom Washingtonu a Kyjeva ukončiť rokovania o spomínanej dohode do 26. apríla.

Americký prezident Donald Trump chce dohodu, ktorá by Washingtonu poskytla licenčné poplatky zo ziskov z ukrajinskej ťažby surovín a vzácnych nerastov ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Ukrajine v boji proti ruskej invázii poslal jeho predchodca Joe Biden.

Čítajte viac Americké drancovanie ukrajinského bohatstva? Kyjev vidí prízrak kolonializmu, Medvedev čaká šibenicu pre Zelenského na Majdane

Bessent označil stredajšie rozhovory za vysoko produktívne a Šmyhaľovi podľa ministerstva financií povedal, že je „potrebné čo najskôr ukončiť technické rozhovory a podpísať hospodárske partnerstvo medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou“.

Ukrajina a USA koncom februára plánovali podpísať dohodu o strategických surovinách, zmarila ju však roztržka medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom.

AFP píše, že USA taktiež tlačia na Ukrajinu, aby prijala dohodu o prímerí, na základe ktorej by Kyjev odstúpil časť území okupovaných Ruskom. Zelenskyj však odmieta uznať ruskú okupáciu polostrova Krym, na čo v stredu reagoval šéf Bieleho domu, podľa ktorého takýto postoj škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí.

Čítajte viac Zelenskyj odmietol nadiktovaný mier, rokovanie ministrov v Londýne nebude. Toto je Trumpových 9 bodov na urovnanie konfliktu

Server Axios prišiel s informáciami, že predložený návrh Washingtonu na prímerie medzi Kyjevom a Moskvou údajne predpokladá de iure uznanie ruskej kontroly nad Krymom, ktorý Moskva nezákonne anektovala v roku 2014, a de facto uznanie ruskej okupácie takmer celej Luhanskej oblasti a okupovaných častí Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rusko by tiež získalo prísľub, že sa Ukrajina nestane členom NATO, ale bude môcť vstúpiť do EÚ. Spojené štáty by takisto zrušili sankcie uvalené na Rusko od roku 2014.

Ukrajina presadzuje úplné, okamžité a bezpodmienečné prímerie, pričom rokovania by mali pokračovať až po jeho nastolení.

Washington tiež pohrozil, že USA sa prestanú usilovať sprostredkovať mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou, ak sa neobjavia jasné známky toho, že ju možno dosiahnuť.

10:30 Masívny ruský úder na Kyjev, pri ktorom zahynulo deväť ľudí, dokazuje, že Rusko nemá záujem o zastavenie svojej invázie na Ukrajinu, vyhlásil vo štvrtok ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Rusko podľa ukrajinských vzdušných síl v noci na Ukrajinu vypálilo 70 rakiet a 145 dronov, pričom väčšina z nich mierila na hlavné mesto. Tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj medzičasom oznámil, že ruší časť svojho programu na návšteve Juhoafrickej republiky (JAR) a po stretnutí s tamojšou hlavou štátu sa vráti na Ukrajinu.

Útok na ukrajinskú metropolu sa odohral približne o 01.00 h miestneho času (00.00 h SELČ). Ďalšie explózie bolo v Kyjeve počuť aj približne o tri hodiny neskôr. V meste vznikli požiare, ktoré zasiahli obytné aj kancelárske budovy. Šéf vojenskej správy Kyjeva Tymur Tkačenko útok opísal ako „ruský mier v celej jeho kráse“.

„Hlavné mesto Ukrajiny zažilo mimoriadne strašnú a hlučnú noc,“ napísal na sieti X Sybiha. Obeťami sa podľa neho stalo deväť civilistov a zranenia utrpelo viac než 70 ľudí vrátane šiestich detí.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že zaznamenalo 215 nepriateľských objektov vrátane balistických a riadených striel vypálených na Ukrajinu. Z toho 112 sa podarilo zostreliť.

Rusko masívny útok podniklo približne v čase, keď americký prezident Donald Trump vyjadril domnienku, že sa s Ruskom dohodol na ukončení vojny na Ukrajine, ale že sa ešte treba dohodnúť so Zelenským.

„(Ruský prezident Vladimir) Putin svojimi činmi, nie slovami, dokazuje, že nerešpektuje žiadne mierové snahy a chce len pokračovať vo vojne. Slabosť a ústupky jeho teror a agresiu nezastavia. Zastaví ich len sila a nátlak,“ zdôraznil Sybiha.

Rovnako odsúdil „maximalistické požiadavky“ Moskvy, aby sa Ukrajina stiahla z väčšej časti svojho územia ako podmienku mieru. „Rusko, nie Ukrajina, je prekážkou mieru. Tlak by sa mal vyvíjať na Moskvu, nie na Kyjev,“ dodal.

Čítajte viac Kým Trump karhal Zelenského, Rusi opäť zabíjali. Ústupky Putina nezastavia, prekážkou nie sme my, odkázal Kyjev

Zelenskyj vo svojom príspevku na X napísal, že už uplynulo 44 dní, odkedy Ukrajina súhlasila s úplným prímerím a zastavením útokov na návrh Spojených štátov. „A už 44 dní Rusko pokračuje v zabíjaní našich ľudí a vyhýba sa tvrdému tlaku a zodpovednosti za svoje činy,“ napísal ukrajinský prezident.

V Kyjeve sú po ruskom údere podľa Zelenského značné škody. V tejto súvislosti opätovne vyzval na okamžité a bezpodmienečné zastavenie útokov a na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany. Rovnako oznámil, že po stretnutí s prezidentom Cyrilom Ramaphosom v JAR, kam pricestoval len pred niekoľkými hodinami, sa okamžite vráti na Ukrajinu.

8:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu pripomenul Washingtonu jeho vyhlásenie z roku 2018, v ktorom odmietol ruskú anexiu ukrajinského polostrova Krym, a reagoval tak na predošlú kritiku amerického prezidenta Donalda Trumpa. Šéf Bieleho domu v stredu vyhlásil, že Moskva je na rozdiel od Kyjeva pripravená rokovať o ukončení vojny na Ukrajine.

„Ukrajina bude vždy konať v súlade so svojou ústavou a sme si absolútne istí, že naši partneri, najmä USA, budú konať v súlade s ich rozhodnutiami,“ napísal Zelenskyj na platformách Telegram a X.

K príspevku priložil aj vyjadrenie USA z roku 2018 ohľadom ruskej anexie Krymu. „Spojené štáty odmietajú pokus Ruska o okupáciu Krymu a zaväzujú sa zachovať túto politiku, kým nebude obnovená územná celistvosť Ukrajiny,“ uvádza sa vo vyhlásení. Počas Trumpovho prvého funkčného obdobia ho vydal vtedajší štátny tajomník Mike Pompeo.

Čítajte viac Trump: S Putinom máme dohodu o ukončení vojny, ešte treba so Zelenským

Ukrajinský prezident pre denník Wall Street Journal už skôr uviedol, že odstúpenie Krymu je v rozpore s ukrajinskou ústavou. Toto vyjadrenie Trump v stredu ostro kritizoval. Zelenského postoj podľa jeho slov škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí.

Trump v stredu v Bielom dome novinárom povedal, že Moskva je pripravená podpísať mierovú dohodu. „Myslím si, že máme dohodu s Ruskom, musíme sa dohodnúť so Zelenským… Myslel som si, že bude jednoduchšie dohodnúť sa so Zelenským. Zatiaľ to bolo ťažšie, ale to je v poriadku,“ vyhlásil Trump.

Novinárom neobjasnil, či sa s ukrajinským prezidentom stretne v sobotu v Ríme na pohrebe pápeža Františka, kam by obaja lídri mali pricestovať.

8:00 Dánske ministerstvo obrany v stredu oznámilo, že v nasledujúcich ôsmich rokoch posilní personál svojich ozbrojených síl o 5000 osôb a vytvorí nový peší prápor. Minister obrany to krok odôvodnil „zhoršujúcou sa“ bezpečnostnou situáciou Dánska.

Personál dánskych ozbrojených síl, teda vojakov a civilných zamestnancov, sa zvýši z 23.000 na 28.000. Dánske médiá uviedli, že časť z dodatočných 5000 členov nového personálu bude civilná.

Rezort obrany informoval, že novým peším práporom zabezpečí „stálu vojenskú prítomnosť“ na strategickom ostrove Bornholm v Baltskom mori. Okolo ostrova južne od švédskeho pobrežia sa plavia všetky plavidlá smerujúce von z Baltského mora.

„Žijeme v neistej dobe, keď je dôležité, aby sme boli schopní brániť Dánsko v čase zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie, a týmto krokom venujeme Bornholmu osobitnú pozornosť,“ vyhlásil minister obrany Troels Lund Poulsen.

Dánska vláda vo februári oznámila, že v nasledujúcich dvoch rokoch zvýši výdavky na obranu o 50 miliárd dánskych korún (6,7 miliardy eur) pre bezpečnostné hrozby Ruska. Dodatočné prostriedky zvýšia výdavky Dánska na obranu na tri percentá hrubého domáceho produktu.

Začiatkom tohto týždňa dánska vláda oznámila dohodu s opozičnými stranami o posilnení námorníctva. Poulsen v utorok oznámil nákup 26 plavidiel určených na hliadkovanie, riešenie únikov ropy a dohľad nad podmorskými káblami za 4 miliardy dánskych korún (536 miliónov eur).

7:01 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 060 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 945 330, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o tri tanky, päť obrnených bojových vozidiel pechoty, 49 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 694 tankov, 22 312 obrnených bojových vozidiel pechoty, 26 823 delostreleckých systémov a 1 369 raketometov.

6:20 Tajomník Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Sergej Šojgu v rozhovore pre ruskú agentúru TASS varoval, že zavedenie mierových síl na „historické ruské územia“ môže viesť k tretej svetovej vojne.

Šojgu upozornil na plány „koalície ochotných“ priviesť na Ukrajinu vojenský kontingent pod „rúškom mierových síl. "Rozumní politici v Európe chápu, že realizácia takéhoto scenára by mohla viesť k priamemu stretu medzi NATO a Ruskom a následne k tretej svetovej vojne,“ povedal Šojgu.

Je si istý, že slovo „mierotvorcovia“ sa tu používa na zakrytie skutočných cieľov – kontroly nad územím Ukrajiny a jej zdrojmi. „Správnejšie by bolo nazvať takýto kontingent útočníkmi alebo okupantmi,“ tvrdí tajomník ruskej bezpečnostnej rady.

„Odkiaľ budú títo ‚mierotvorcovia‘ pochádzať? Pôjde o jednotky tých istých krajín NATO, proti ktorých prítomnosti sa Rusko postavilo ešte pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie, ktorá sa začala z veľkej časti práve pre túto hrozbu – rozmiestnenie vojenskej infraštruktúry NATO na Ukrajine, na našom historickom území,“ povedal Šojgu. Pripomenul, že „tí istí Angličania ešte pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie veľmi aktívne budovali svoju námornú základňu v Očakove v Nikolajevskej oblasti, kde nielen cvičili špeciálne námorné jednotky ukrajinského námorníctva, ale vykonávali aj svoje operácie proti nám“.

„Ukazuje sa, že sa tam budú môcť opäť vrátiť, ale pod vlajkou mierových síl?“ pýta sa Šojgu. Podľa jeho názoru "presne na to myslí francúzsky prezident Emmanuel Macron, keď hovorí, že Ukrajina má právo požiadať o zavedenie kontingentov NATO bez súhlasu Ruska“.

Šojgu hovorí o špeciálnej vojenskej operácii – tento názov používa Rusko pre inváziu na Ukrajinu.

6:15 Pri vzdušných úderoch na Kyjev zo štvrtkovej noci zahynulo najmenej deväť ľudí a ďalších 63 bolo zranených. Uviedla to vo štvrtok ráno pred 6:00 SELČ agentúra AFP s odvolaním sa na záchranárov. Predchádzajúce informácie uvádzali, že ruský útok na ukrajinské hlavné mesto zabil dvoch ľudí. Úderom dnes v noci čelil aj Charkov.

„Podľa predbežných údajov bolo zabitých deväť ľudí, 63 bolo zranených,“ uviedla podľa agentúry AFP ukrajinská záchranná služba. Podľa nej údery zasiahli obytné budovy. „Hľadanie ľudí v sutinách pokračuje,“ uviedla služba. Vojenská správa predtým oznámila, že ukrajinské hlavné mesto čelilo „nepriateľskému raketovému útoku“. Podľa zdrojov agentúry Reuters bolo v meste počuť niekoľko silných výbuchov.

Taktiež Charkov podľa miestnych úradov čelil vo štvrtok v noci raketovému útoku. Starosta mesta Ihor Terechov uviedol na sociálnych sieťach, že v meste bolo počuť niekoľko výbuchov. Neskôr dodal, že mesto čelilo aj úderu za použitia bezpilotných lietadiel. Charkov, ktorý leží blízko ruských hraníc, je terčom častých úderov zo strany Ruska od začiatku jeho invázie proti Ukrajine vo februári 2022.

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak uviedol, že útoky ruských rakiet a bezpilotných lietadiel sa v noci na štvrtok týkajú popri Kyjeve a Charkove aj ďalších ukrajinských miest.