To, že útoky prišli práve v čase, keď sa Spojené štáty snažia dosiahnuť mier, kritizoval aj Trump. „Nie som šťastný z ruských úderov na Kyjev. Nie sú potrebné a sú veľmi zle načasované. Vladimir, STOP! Týždenne umiera 5 000 vojakov. Uzavrime mierovú dohodu!“ odkázal Putinovi na svojej platforme Truth Social.
Je pritom zriedkavé, aby takto priamo napadol ruského prezidenta, o ktorom sa väčšinou vyjadruje zhovievavo.
Ústupky nepomôžu
Rusko zaútočilo na Kyjev 145 dronmi a 70 raketami, z čoho bolo 11 balistických striel. Až 112 vzdušných cieľov sa ukrajinskej obrane podarilo zostreliť, zvyšok však napáchal veľké škody. Ide o najväčší úder na ukrajinskú metropolu v tomto roku.
Zelenskyj preto prerušil návštevu Juhoafrickej republiky a vrátil sa do vlasti. Ako pripomenul na sociálnej sieti X, Rusko zaútočilo 44 dní po tom, čo Kyjev súhlasil s úplným prímerím, ktoré navrhli USA.
„Je to už štyridsaťštyri dní, čo Rusko pokračuje v zabíjaní ľudí a vyhýba sa tvrdému tlaku a zodpovednosti za svoje činy,“ napísal.
Podľa ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu je útok dôkazom, že Putin nerešpektuje žiadne mierové snahy a chce len pokračovať vo vojne. „Slabosť a ústupky jeho teror a agresiu nezastavia. Zastaví ich len sila a nátlak,“ zhodnotil Sybiha.
Napriek pokračujúcim útokom z ruskej strany sa však prístup Bieleho domu nemení. Stále trvá na „mierovej dohode“, ktorá je veľmi výhodná pre Kremeľ, no neprijateľná pre Ukrajinu. Rusko by za agresiu proti susednému štátu nijako nepotrestala, ale, naopak, odmenila.
Ako Pravda už informovala, Rusi by si mohli ponechať polostrov Krym, ktorý anektovali v roku 2014, ako aj väčšinu okupovaných území v Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré si protiprávne prisvojili v septembri 2022.
Ukrajina by sa okrem toho mala zaviazať, že nevstúpi do NATO, mohla by sa stať iba členom Európskej únie. Americký viceprezident JD Vance pripustil, že by mohlo prísť k menšej výmene teritórií, Rusi by sa napríklad mali stiahnuť z obsadených častí Charkovskej oblasti.
Spojené štáty by de iure uznali Krym ako súčasť Ruskej federácie a zrušili by tiež všetky sankcie, ktoré na ňu uvalili od roku 2014.
Čítajte viac Zelenskyj odmietol nadiktovaný mier, rokovanie ministrov v Londýne nebude. Toto je Trumpových 9 bodov na urovnanie konfliktu
Krymská deklarácia
Keď Zelenskyj Trumpov návrh odmietol so zdôvodnením, že je proti ukrajinskej ústave a Kyjev sa nevzdá svojho územia, Trump podráždene reagoval vyhlásením, že Ukrajinci Kyjev stratili už pred rokmi a táto otázka ani nie je predmetom mierových rokovaní.
„Ak chce (Zelenskyj) Krym, prečo oň nebojoval pred jedenástimi rokmi, keď ho Rusku odovzdali bez jediného výstrelu?“ uviedol na sociálnej sieti Truth Social. Ukrajinského prezidenta vzápätí obvinil, že sťažuje urovnanie vojnového konfliktu.
„Situácia je pre Ukrajinu strašná. Zelenskyj môže mať mier alebo môže bojovať ďalšie tri roky, kým stratí celú krajinu. Nemám nič s Ruskom, ale chcem zachrániť priemerne päťtisíc ruských a ukrajinských vojakov týždenne, ktorí zomierajú bez akéhokoľvek dôvodu… Sme veľmi blízko k dohode, ale muž, ktorý nemá v rukách "žiadne karty“, by to mal teraz konečne dokončiť,“ zdôraznil Trump.
Čítajte viac Kým Trump karhal Zelenského, Rusi opäť zabíjali. Ústupky Putina nezastavia, prekážkou nie sme my, odkázal Kyjev
Na stretnutí s novinármi v Oválnej pracovni neskôr vyhlásil, že Moskva s dohodou o skončení vojny súhlasila, no zdržuje to Zelenskyj.
„Myslím si, že máme dohodu s Ruskom. Musíme sa dohodnúť so Zelenským,“ zveril sa Trump. „Myslel som si, že by mohlo byť jednoduchšie dohodnúť sa so Zelenským. Zatiaľ je to ťažšie,“ dodal.
Po tom, čo Kyjev nesúhlasil s jeho návrhom, zrušil Biely dom mierové rokovania, na ktorých sa mali v stredu v Londýne zúčastniť ministri zahraničných vecí USA, Ukrajiny, Británie, Francúzska a Nemecka. Namiesto toho sa mali konať iba rozhovory nižšie postavených predstaviteľov.
Ukrajinská delegácia sa však v Londýne napokon predsa len zišla s európskymi partnermi aj americkým vyslancom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. Sybiha na platforme X prezradil, že mali „konštruktívnu výmenu názorov o ceste k mieru“.
Zelenskyj vo štvrtok na Trumpove výroky o Kryme odpovedal tým, že na sociálnej sieti X zverejnil Krymskú deklaráciu z júla 2018, ktorej autorom je Mike Pompeo, minister zahraničných vecí v prvej vláde Donalda Trumpa. V nej sa uvádza, že USA odmietajú ruský pokus o anexiu Krymu a zaväzujú sa zachovať tento postoj, kým sa neobnoví územná celistvosť Ukrajiny.
„Zdá sa, že Trump teraz navrhuje, aby USA formálne uznali ruskú kontrolu nad Krymom, čím porušili Chartu OSN a princípy, ktoré USA presadzovali od druhej svetovej vojny – že hranice sa nesmú meniť silou,“ komentoval dokument ukrajinský prezident.
Kompromis s teroristami
Proti „diktátu“ Bieleho domu, ktorý sa spôsobom „o nás bez nás“ dohodol s Putinom a Kyjev postavil pred hotovú vec, sa ohradili aj viacerí európski politici.
„Keď Spojené štáty prišli s heslom mier prostredníctvom sily, inými slovami – budeme tlačiť na obe strany, aby prijali nejaké ústupky, a tým sa dosiahla mierová dohoda – považoval som to za postup, ktorý môže viesť k cieľu. To, čo vidíme dnes, je oveľa viac tlaku na Ukrajinu a oveľa menej tlaku na Rusko a skôr ústupky Rusku,“ priblížil novinárom český prezident Petr Pavel.
Podľa televízie CNN medzi európskymi politikmi prevláda názor, že Trump sa snaží dospieť k dohode za každú cenu, pretože by chcel vojnu na Ukrajine skončiť do 100 dní od svojho nástupu, teda do 29. apríla. Ešte pred voľbami totiž sľúbil, že to stihne za 24 hodín, a preto by sa voličom rád pochválil historickým úspechom.
Aby to dosiahol, predkladá svoj návrh ako ultimátum – ak sa vraj bojujúce strany čoskoro nedohodnú, USA sa prestanú snažiť o sprostredkovanie mieru. Európski lídri naproti tomu zdôrazňujú, že by bolo lepšie uzavrieť najprv celkové prímerie a až potom trvalý mier. Najmä po zlej skúsenosti s Kremľom, ktorý už dohodnuté prímerie porušil.
Čítajte viac Trump stopol vyšetrovania vojnových zločinov Putinovho režimu na Ukrajine
Taký postup schvaľuje aj Zelenskyj. Podľa neho s prímerím súhlasia všetci okrem Ruska. Ako pripomenul, Kyjev je pre mier ochotný urobiť maximum.
„Napadli nás, obsadili územie, zabili desaťtisíce ľudí, pochovali zaživa veľa detí a dospelých. Skutočnosť, že Ukrajina je po úplnom prímerí pripravená sadnúť si za rokovací stôl s teroristami, ktorí to všetko spôsobili, je veľký kompromis,“ vysvetlil vo štvrtok na tlačovej konferencii v Južnej Afrike.
Zároveň však upozornil, že súčasťou mierovej dohody nemôže byť nič, čo je v rozpore s ukrajinskými hodnotami alebo ústavou.