Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 157 dní
- Rusko podľa Ukrajiny prišlo o ďalších takmer 1 200 vojakov
- Dronový útok na ukrajinské mesto Pavlohrad si vyžiadal najmenej tri obete, vrátane dieťaťa
- Kličko: Ukrajina sa možno bude musieť dočasne vzdať územia v záujme mieru
- Plánoval operácie proti Ukrajine: Bomba zabila ďalšieho „špičkového“ ruského generála
Čítajte viac 1155. deň: Trump karhá Zelenského pre „provokatívny“ postoj ku Krymu. Škodí to mierovým rokovaniam s Ruskom, tvrdí
22:17 Americký prezident Donald Trump uviedol, že Ukrajina so Spojenými štátmi zatiaľ nepodpísala dohodu o vzácnych nerastoch. Trump však dúfa, že k podpisu dôjde rýchlo. Šéf Bieleho domu nalieha na uzavretie dlho diskutovanej dohody, v dôsledku ktorej by Spojené štáty získali prístup k strategickým surovinám na Ukrajine.
„Ukrajina na čele s Volodymyrom Zelenským nepodpísala finálne dokumenty o veľmi dôležitej dohode o vzácnych nerastoch so Spojenými štátmi. Je minimálne tri týždne oneskorená. Dúfajme, že bude podpísaná urýchlene,“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social. Prezident dodal, že rozhovory o mierovej dohode medzi Ruskom a Ukrajinou inak pokračujú hladko.
Trumpova výzva, aby Ukrajina pristúpila na dohodu o nerastných surovinách, je len posledným príkladom toho, ako sa americký prezident kriticky zameriava na svoj ukrajinský náprotivok Volodymyra Zelenského, podotýkajú agentúry. V stredu Trump ukrajinského prezidenta kritizoval ostrejšie a obvinil ho z provokatívnych vyhlásení, ktoré ohrozujú mierové rozhovory, po tom, ako Zelenskyj povedal, že Ukrajina neuzná ruskú okupáciu Krymu.
Trump myslí, že dohoda by mala kompenzovať pomoc, ktorú brániacej sa Ukrajine poskytli USA za jeho predchodcu Joe Biden. Hoci podmienky prípadnej dohody nie sú dokončené, Washington očakáva zvýhodnený prístup k ukrajinským prírodným zdrojom ako spôsob splátok za americkú vojenskú podporu krajine v posledných troch rokoch, píše agentúra Reuters.
21:16 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že pre dôležité „vojenské stretnutia“ sa možno nezúčastní na sobotňajšom pohrebe pápeža Františka vo Vatikáne. Zopakoval tiež svoj postoj ohľadom polostrova Krym, ktorý podľa neho patrí Ukrajine a nedávne vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa na tom nič nezmenia, píše AFP.
„Ak (tam) nebudem včas, Ukrajina bude zastúpená na patričnej úrovni… Bude tam minister zahraničných vecí a prvá dáma. Pokiaľ ide o mňa, bolo pre mňa dôležité, aby som bol tu. Dnes sa na Ukrajine koná niekoľko dôležitých vojenských stretnutí,“ uviedol Zelenskyj na návšteve miesta ruského útoku v Kyjeve.
Ukrajinský prezident zdôraznil, že na stretnutiach bude okrem iného rokovať aj o štvrtkovom ruskom útoku na Kyjev. „Neviem, koľko to potrvá. Takže ak budem mať čas, určite sa na (pohrebe) zúčastním,“ povedal.
Čítajte viac Krym ostane Rusku, povedal Trump. Vojna na Ukrajine vznikla podľa neho kvôli jednej veci
Zelenskyj predtým svoju účasť na poslednej rozlúčke s hlavou katolíckej cirkvi potvrdil a prejavil záujem o stretnutie sa s Trumpom pri tejto príležitosti.
V piatok ukrajinský prezident novinárom tiež potvrdil svoje stanovisko ohľadom polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. „Náš postoj sa nezmenil: iba ukrajinský ľud má právo rozhodnúť, ktoré územie patrí Ukrajine. Ústava krajiny hovorí, že všetky dočasne okupované oblasti… patria Ukrajine, ukrajinskému ľudu,“ vyhlásil Zelenskyj.
Trump tento týždeň viackrát vyjadril názor, že prípadná mierová dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou bude zahŕňať uznanie Krymu za ruské územie. Toto stanovisko šéf Bieleho domu zopakoval v rozhovore pre časopis TIME, ktorý bol zverejnený v piatok.
„Súhlasím s prezidentom Trumpom, že Ukrajina nemá dostatok zbraní na to, aby opätovne získala kontrolu nad Krymským polostrovom touto cestou,“ povedal Zelenskyj.
20:40 Americký prezident Donald Trump poprel svoje predchádzajúce vyhlásenie, že na dosiahnutie mierového urovnania medzi Ukrajinou a Ruskom má obmedzený čas. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, Trump sa takto vyjadril pred novinármi v piatok pred Bielym domom.
„Pokúsime sa dostať z tejto vojny, aby sme mohli zachrániť 5-tisíc ľudí týždenne,“ povedal Trump s odkazom na obete v radoch ukrajinských a ruských vojakov na fronte. „A to je veľká česť, ak sa mi to podarí. Myslím, že sme dosť blízko,“ dodal.
Na otázku, aký je jeho termín na dosiahnutie tohto cieľa, odpovedal: „Žiadny termín.“ „Chcem to len urobiť čo najrýchlejšie,“ poznamenal Trump.
Čítajte viac Krym ostane Rusku, povedal Trump. Vojna na Ukrajine vznikla podľa neho kvôli jednej veci
17:15 Dnešné trojhodinové rokovanie ruského prezidenta Vladimira Putina s vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa Stevom Witkoffom bolo konštruktívne a užitočné, vyhlásil podľa agentúr Putinov poradca Jurij Ušakov. Podľa ruskej agentúry RIA Novosti doplnil, že diskusia sa týkala aj možného obnovenia priamych rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou.
Administratíva prezidenta Trumpa sa teraz snaží dohodnúť zastavenie vojny, ktorú Rusko rozpútalo vo februári 2022 inváziou na Ukrajinu.
Rokovania podľa Ušakova zblížili postoje Moskvy i Washingtonu nielen v otázke Ukrajiny, ale tiež pri rade ďalších medzinárodných tém.
16:36 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok informoval, že raketa, ktorú deň predtým Rusko odpálilo na Kyjev, pochádzala zo Severnej Kórey a nachádzali sa v nej desiatky súčiastok vyrobených americkými spoločnosťami. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Raketa, ktorá zabila civilistov v Kyjeve, obsahovala najmenej 116 súčiastok pochádzajúcich z iných krajín a väčšinu z nich, bohužiaľ, vyrobili americké spoločnosti,“ napísal Zelenskyj v piatok na X.
Podľa ukrajinského prezidenta nedostatočný tlak na Rusko, Severnú Kóreu a jej spojencov umožňuje výrobu a vývoz takýchto zbraní a ich následné použitie v Európe.
Kryvyj Rih sa rozlúčil s civilnými obeťami ruského raketového útoku.
16:35 Poskytnutie javiska osobnostiam ako Anna Netrebko nie je len zľahčovaním a zamlčiavaním tragédie vojny, ale aj aktívnou pomocou Rusku pri zlepšovaní jeho reputácie, tolerovaním porušovania medzinárodného práva a znehodnocovaním princípu zodpovednosti za nemorálne zločiny proti ľudskosti. Uviedol mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ukrajiny Myroslav Kastran v súvislosti s pripravovaným koncertom ruskej opernej speváčky Anny Netrebko, ktorý bude 30. apríla v Slovenskom národnom divadle (SND).
Čítajte viac Netrebko v SND? Poskytnutím javiska pomáhate Rusku pri zlepšovaní jeho reputácie, kritizuje veľvyslanec
14:05 Ruský prezident Vladimir Putin rokuje s vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa Stevom Witkoffom v Kremli, oznámil dnes Putinov hovorca Dmitrij Peskov podľa tlačových agentúr. Zábery z úvodu stretnutia, ktoré sa podľa agentúry TASS zúčastňuje tiež Putinov poradca Jurij Ušakov a vyjednávač Kirill Dmitrijev, odvysielala ruská televízia.
Putin a Witkoff sa stretávajú vo chvíli, ktorú Trump označil za kľúčovú v diplomatickej snahe ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine. Trumpov kľúčový vyjednávač mal s Putinom už tri dlhé stretnutia. Tentoraz je v Moskve deň po tom, ako Trump kritizoval ruský útok na Kyjev s 12 mŕtvymi. Súčasne ale americký prezident pred novinármi ocenil aj významný pokrok v rokovaniach o mieri, pripomenula agentúra Reuters.
Putin a Witkoff si na úvod podľa TASS vymenili privítacie zdvorilosti v angličtine: „Ako sa darí, pán prezident?“ spýtal sa Witkoff. „Výborne, ďakujem! A ako vám?“ odvetil Putin. „Veľmi rád vás zase vidím,“ dodal americký vyslanec, ktorý sa s Putinom podľa médií stretáva štvrtýkrát.
13:38 Pri výbuchu nálože nastraženej v aute v meste Balašicha pri Moskve zahynul zástupca náčelníka hlavnej operačnej správy ruského generálneho štábu, generálporučík Jaroslav Moskalik. Potvrdila to Svetlana Petrenková, hovorkyňa Vyšetrovacieho výboru Ruska, ktorý zohráva úlohu federálnej kriminálnej ústredne. O generálovej smrti predtým informovali ruské spravodajské kanály pôsobiace na sociálnej sieti. Kriminalisti prípad vyšetrujú ako vraždu.
Čítajte viac VIDEO: Plánoval operácie proti Ukrajine: Bomba zabila ďalšieho „špičkového“ ruského generála
13:23 Poradca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Serhij Leščenko reagoval na vyjadrenia starostu Kyjeva Vitalija Klička. Povedal, že oficiálne stanovisko Ukrajiny je jasné – prvým krokom k mieru by malo byť širšie prímerie, a že rokovania pokračujú týmto smerom.
„Je to kontraproduktívne,“ uviedol Leščenko podľa BBC v reakcii na vyjadrenia Klička. „Ostatní politici by sa mali zjednotiť okolo prezidenta, pretože len on má tento mandát od Ukrajincov,“ je presvedčený poradca. Vzdanie sa územia by podľa jeho slov malo významné právne dôsledky.
„Ukrajina je demokratická krajina a politici môžu urobiť akékoľvek vyhlásenie. Je však veľmi dôležité, aby neporušili ukrajinskú ústavu,“ zdôraznil.
12:05 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v piatok oznámila, že zadržala rumunského občana podozrivého zo špionáže pre Ukrajinu. Podozrivý podľa FSB zbieral a následne podával informácie o súčasných polohách systémov protivzdušnej obrany v meste Soči. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a DPA.
FSB vo vyhlásení uviedla, že zadržala „rumunského občana narodeného v roku 2002, ktorý bol zapojený do spravodajských aktivít v mene ukrajinských špeciálnych služieb“. V prípade uznania viny mu podľa DPA hrozí až 20 rokov väzenia.
10:40 Dronový útok ruskej armády na mesto Pavlohrad na stredovýchode Ukrajiny si v noci na piatok vyžiadal najmenej tri obete na životoch a viac než desať zranených. Medzi obeťami je aj jedno dieťa, uviedol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak podľa britskej stanice BBC.
V susednej Doneckej oblasti ruská bomba, zvrhnutá dnes ráno na dedinu Jarova pri Lymanovi, zabila 61-ročného muža a jeho 78-ročného otca, napísala na telegrame ukrajinská prokuratúra. Ďalších troch mŕtvych a štyroch ranených si podľa náčelníka tohto východoukrajinského regiónu Vadyma Filaškina vyžiadalo ruské ostreľovanie počas uplynulých 24 hodín.
K útoku na Pavlohrad šéf vojenskej správy regiónu Serhij Lysak pôvodne informoval o dvoch mŕtvych a ôsmich ranených. Neskôr tiež oznámil, že počet zranených stúpol na 14, vrátane šesťročného chlapca a dvoch dospievajúcich vo veku 15 a 17 rokov.
Mesto Pavlohrad s vyše 100-tisíc obyvateľmi leží približne 70 kilometrov východne od oblastnej metropoly Dnipro a viac než 110 kilometrov západne od frontovej línie. Pavlohrad bol terčom útoku dronov aj v noci na štvrtok.
Medzičasom v Kyjeve ukončili pátracie a záchranné operácie na mieste ruského raketového a bezpilotného útoku z noci na štvrtok. Ako uviedla záchranná služba, o život pri ňom prišlo 12 ľudí a ďalších 87, vrátane šiestich detí a jednej tehotnej ženy, bolo zranených.
Ukrajinské médiá s odvolaním sa na vojenské veliteľstvo Kyjeva spresnili, že ruská armáda v noci na štvrtok vyslala do útoku na Kyjev drony, ako aj strely s plochou dráhou letu a balistické strely.
UPOZORNENIE: Niektoré zábery nie sú vhodné pre citlivé povahy.
10:02 V Moskve pristálo americké lietadlo, ktorým pravdepodobne priletel zvláštny vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff, informujú ruské médiá. Witkoff sa má podľa serveru Axios stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
„Lietadlo práve pristálo na letisku Vnukovo,“ povedal agentúre Interfax jej zdroj z leteckých služieb. Agentúra dodala, že podľa údajov serveru Flightradar24 lietadlo Bombardier Global 7500 priletelo do Moskvy priamym letom z Miami na Floride v Spojených štátoch.
„Budeme informovať, ak sa uskutočnia nové kontakty prezidenta s Witkoffom,“ povedal skôr novinárom Putinov hovorca Dmitrij Peskov.
Foto: SITA/AP, Gavriil Grigorov
Axios pred dvoma dňami napísal, že americký návrh mierového plánu, podľa ktorého by USA de iure uznali ukrajinský polostrov Krym za súčasť Ruska a de facto tiež okupované časti Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, vznikol po tom, ako Witkoff pred týždňom rokoval s Putinom. Ten ponúkol Witkoffovi podľa informácií denníka Financial Times zastavenie ruskej invázie na súčasnej frontovej línii. Inváziu Rusko začalo 24. februára 2022.
9:40 Starosta Kyjeva Vitalij Kličko pripustil, že Ukrajina sa možno bude musieť vzdať niektorých častí svojho územia v záujme mierovej dohody s Ruskom. V rozhovore pre stanicu BBC odvysielanom v piatok uviedol, že by mohlo ísť o dočasné riešenie, no súčasne zdôraznil, že Ukrajinci by nikdy neprijali okupáciu zo strany Ruska. Informuje o tom TASR.
Ukrajina je podľa BBC pod čoraz väčším tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby prijala územné ústupky. Trump tento týždeň skritizoval svojho ukrajinského náprotivka Volodymyra Zelenského za to, že odmietol uznať ruskú okupáciu Krymského polostrova, pretože to je v rozpore s ukrajinskou ústavou. Takýto postoj podľa slov Trumpa škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí. Ruské ministerstvo zahraničných vecí Zelenského obvinilo, že sa „za každú cenu snaží torpédovať“ tvoriaci sa mierový proces.
„Jedným zo scenárov je… vzdať sa územia. Nie je to fér, ale pre mier – dočasný mier – možno to môže byť riešenie, dočasné,“ povedal Kličko. Kyjevský starosta je tak jedným z najvyššie postavených ukrajinských politikov, ktorí verejne naznačili, že Ukrajina sa možno bude musieť vzdať územia, hoci len dočasne, poznamenal server britskej stanice.
Kličko a Zelenskyj sú politickí súperi. Starosta Kyjeva opakovane obvinil prezidenta a jeho tím zo snahy podkopať jeho autoritu. Na otázku, či s ním Zelenskyj diskutoval o podrobnostiach možného urovnania konfliktu s Ruskom, Kličko bez váhania odpovedal „Nie“.
Povedal, že prezident Volodymyr Zelenskyj bude možno nútený prijať „bolestivé riešenie“ na dosiahnutie mieru. „Prezident Zelenskyj to robí (sám). Nie je to moja funkcia,“ dodal Kličko s tým, že ukrajinská hlava štátu bude možno nútená prijať „bolestivé riešenie“ na dosiahnutie mieru.
Rusko v súčasnosti ovláda približne jednu pätinu ukrajinského územia, no nemá plne pod kontrolou žiadnu zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré nezákonne anektovalo po spustení ofenzívy v septembri 2022 – Záporožskej, Luhanskej, Doneckej a Chersonskej. Plne ovláda iba ukrajinský Krymský polostrov, ktorý násilne zabralo ešte v roku 2014. Tomu predchádzala krátka vojenská operácia a referendum, ktoré Kyjev a západné mocnosti označujú za nelegitímne.
Čítajte aj Kličko: Nebojím sa Trumpa, na nastolenie mieru bude asi potrebné referendum
8:29 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 946 500 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas štvrtka prišli Rusi o 1 170 vojakov, deväť tankov, tri bojové obrnené vozidlá a autá na prepravu vojakov, 119 dronov, 72 delostreleckých systémov a 151 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 703 tankov, 22 315 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 45 906 vozidiel a autocisterien, 26 895 delostreleckých systémov, 1 372 odpaľovacích raketových systémov, 1 144 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 33 779 dronov, 3 196 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 860 kusov špeciálnej techniky.
6:29 Prerušenie spravodajskej podpory zo strany Spojených štátov by podľa poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského nebolo dostatočne silnou kartou na to, aby donútilo Ukrajinu ku kapitulácii. Uviedol to vo štvrtkovom rozhovore pre denník The New York Times (NYT), informuje TASR.
Sikorski uznal, že americký prezident Donald Trump má pravdu, keď tvrdí, že Ukrajina je pre Európu dôležitejšia než pre Spojené štáty. Zároveň však zdôraznil, že Európa je pripravená „investovať primerane viac prostriedkov“ na obranu a bezpečnosť – a podľa jeho slov tak už aj robí.
„Hoci je americká podpora vrátane spravodajských informácií dôležitá, nie je to karta, ktorá by mohla diktovať Ukrajine kapituláciu,“ citoval poľského ministra denník.
Podľa odborníkov, na ktorých sa NYT odvoláva, by prijatie podmienok údajne navrhovaných Washingtonom – vrátane uznania anexie Krymu – zo strany Kyjeva predstavovalo takmer úplnú kapituláciu, píše agentúra PAP.
6:00 Spojené štáty a Rusko postupujú správnym smerom k ukončeniu vojny na Ukrajine a Moskva je pripravená uzavrieť dohodu, ale niektoré jej špecifické prvky ešte zostáva dojednať. Povedal to vo štvrtok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore s americkou televíznou stanicou CBS News.
Americký prezident Donald Trump v stredu uviedol, že sa domnieva, že Spojené štáty s Ruskom už majú dohodu o ukončení vojny na Ukrajine a že zostáva uzavrieť dohodu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
„Vyhlásenie prezidenta (Trumpa) spomína dohodu a my sme pripravení dohodu dosiahnuť, ale stále existujú niektoré konkrétne body, prvky tejto dohody, ktoré treba doladiť,“ povedal Lavrov v relácii Face the Nation, z ktorého CBS News v noci na piatok zverejnila úryvok na svojom webe a ktorý v celom rozsahu odvysiela v nedeľu.
"Pokračujeme v kontaktoch s americkou stranou ohľadom situácie na Ukrajine, je niekoľko signálov, že sa uberáme správnym smerom. Predovšetkým preto, že prezident Trump je pravdepodobne jediným lídrom na Zemi, ktorý uznal potrebu riešiť základné príčiny tejto situácie, "vyhlásil Lavrov.
Komentáre šéfa ruskej diplomacie prišli v ten istý deň, keď pri masívnom raketovom útoku na Kyjev zahynulo najmenej 12 ľudí a ďalších 90 bolo zranených. Moskva útok označila za úder proti vojensko-priemyselnému komplexu a Lavrov v rozhovore zopakoval tvrdenia, že Rusko neútočí na civilné objekty. „Zameriavame sa iba na vojenské ciele alebo na civilné objekty využívané armádou,“ povedal Lavrov a dodal, že ruský prezident Vladimir Putin to povedal „už mnohokrát a ani tentoraz tomu nebolo inak. “
Útok na Kyjev, najtvrdší od začiatku roka, kritizovali európski predstavitelia a tiež Trump, ktorý sa nechal počuť, že „ho neteší“, a na svojej sociálnej sieti Truth Social Putinovi odkázal: „Vladimir, prestaň! "Neskôr Trump vyhlásil, že USA vyvíjajú na Rusko silný tlak, aby uzavrelo dohodu o prímerí, ale že o ňu musí mať záujem tiež Ukrajina. Moskva podľa Trumpa už urobila "dosť veľký ústupok“, keď ponúkla, že sa prestane snažiť získať kontrolu nad celým ukrajinským územím.
5:55 Je na Rusku a nie na Ukrajine, aby pokročilo v rokovaniach o ukončení bojov. Vo štvrtok to podľa agentúry AFP po rozhovore s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vyhlásil generálny tajomník NATO Mark Rutte. Ten rovnako uviedol, že Spojené štáty aj európski spojenci zhodne považujú Rusko za dlhodobú hrozbu pre územie Severoatlantickej aliancie.
„Lopta je jasne na strane Ruska,“ povedal Rutte k rokovaniam o zastavení bojov. Afp poznamenala, že Rutteho výrok nasleduje krátko po tom, ako Trump kritizoval ukrajinské postoje. Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej invázii.
Trump za uplynulý deň uviedol, že USA sa podľa neho s Ruskom dohodli a že teraz zostáva dohodnúť sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Myslel som si, že by rokovanie s ním mohlo byť jednoduchšie, ale zatiaľ to bolo ťažšie,“ vyhlásil Trump. Šéf Bieleho domu tiež podľa CNN povedal, že sa nekloní ani na stranu Ruska ani Ukrajiny, ale že chce uzavrieť dohodu a ukončiť vojnu.
Rutte ďalej uviedol, že USA zostávajú oddané záväzkom voči NATO, aj keď sa Washington čoraz viac zameriava na Áziu a Tichomorie.
Rutteho návšteva Washingtonu je spojená okrem iného s rokovaniami s americkým ministrom zahraničia Marekom Rubiem, ministrom obrany Petom Hegsethom a poradcom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom.