V rozhovore s magazínom Time ďalej Trump povedal, že Rusku zostane polostrov Krym, ktorý v roku 2014 nelegálne anektovalo, alebo že by mu neprekážalo, keby sa naň spomínalo ako na prezidenta, ktorý zväčšil územie Spojených štátov.
„Nemyslím si, že niekedy budú môcť vstúpiť do NATO. Myslím, že od prvého dňa to bolo práve toto, myslím, že práve to spôsobilo začiatok vojny, keď sa začalo hovoriť o vstupe do NATO. Keby sa to vtedy nespomínalo, bola by oveľa väčšia šanca, že by vojna ani nezačala,“ vyjadril svoje presvedčenie Trump, ktorý v minulosti opakovane z rozpútania vojny obvinil Ukrajinu, hoci to bolo Rusko, kto susednú krajinu pred viac ako troma rokmi napadol.
78-ročný politik dal tiež znovu najavo presvedčenie, že on je jediný, kto môže vyrokovať mier. Dohodu, ktorá je vraj blízko, je podľa neho možné uzavrieť ako s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, tak s ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským.
Ukrajinský prezident podľa Trumpa rozumie tomu, že Krym zostane ruský. Zelenskyj pritom ešte v utorok povedal, že Ukrajina právne okupáciu Krymu neuzná, pretože to je jej územie. Rusku polostrov podľa Trumpa „dal“ vtedajší americký prezident Barack Obama. Na poznámku, že sľuboval ukončenie vojny na Ukrajine v prvý deň v úrade, Trump odpovedal, že tak hovoril zveličene.
V obsiahlom rozhovore sa americký prezident vyjadril aj k ďalším zahraničnopolitickým témam. Uviedol, že netrollí, keď hovorí o tom, že by sa Grónsko či Kanada mali stať súčasťou USA, a tiež, že by mu naprekážalo, ak by zostal v pamäti ako prezident, ktorý rozšíril americké teritórium.
Pokiaľ ide o Irán, poznamenal Trump, že by nemal problém stretnúť sa s iránskym vodcom ajatolláhom Alím Chameneím. Verí, že sa podarí dospieť k dohode s Teheránom o jeho jadrovom programe, zároveň ale nevylúčil silové riešenie. „Je možné, že budeme musieť zaútočiť, pretože Irán nebude mať jadrovú zbraň,“ uviedol.
Čítajte aj Ukrajina predložila USA päť kľúčových požiadaviek pre mier. Média zistili, čoho sa týkajú