„Americký prezident Donald Trump v šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi posilňuje pocit, že je na ceste k víťazstvu a že čas hrá v jeho prospech,“ reagoval odborník na snahy vládcu Oválnej pracovne rýchlo dospieť na Ukrajine k mieru, a to aj za cenu veľkých ústupkov Rusku. Washington vraj Moskve ponúka uznanie anexie Krymu a aj okupácie obsadených častí štyroch oblastí na východe Ukrajiny.
Dánske ozbrojené sily plánujú vyslať neozbrojených vojakov na Ukrajinu na krátkodobý výcvik, aby študovali taktiku boja proti bezpilotným lietadlám. Nakoľko je to dôležité pre obe strany – pre Kodaň a Kyjev? Myslíte si, že by to mohlo byť príkladom aj pre ďalších spojencov Ukrajiny?
Je to veľmi dôležitý krok. Zdá sa, že si konečne uvedomujeme, že dnes už nejde o to, aby sme učili Ukrajincov, ako bojovať, ale v skutočnosti my môžeme čerpať z ich skúseností. Západní vojaci jednoducho nie sú pripravení na to, čo vidíme na Ukrajine. Je to iný typ vojny, než aký poznáme z minulosti. V takomto konflikte sme ešte nikdy nebojovali, najmä ak zohľadníme vplyv dronov na bojisku. Musíme sa z toho poučiť, pretože to mení mnohé veci, ktoré sme doteraz považovali za samozrejmé. Na Západe sme si zvykli na asymetrické konflikty, v ktorých máme v istom zmysle úplnú dominanciu. Teraz však čelíme situácii, keď proti sebe stoja dve relatívne rovnocenné strany. A ak k tomu pripočítame už spomínané drony, ktoré zásadne menia naše predstavy o vojne a veľkých manévroch jednotiek, je jasné, že to zásadne ovplyvňuje naše modely bojových situácií. Musíme sa z toho poučiť. Takže áno, to, čo robí dánska armáda, je veľmi dôležité a určite nie je jediná.
Rusko reagovalo s tým, že dánski vojaci budú na Ukrajine legitímnym cieľom. Mohla by na nich Moskva zaútočiť?
Je to možné. No do veľkej miery vnímam tieto vyjadrenia Ruska ako niečo, čo jednoducho muselo povedať. Ale je to pokrytecké. Rusi spolupracujú so Severokórejčanmi, s Číňanmi či Iráncami, ktorí veľmi pozorne sledujú, čo sa deje na bojisku. Nie je preto nič čudné na tom, že sa aj my učíme z ukrajinských skúseností. Je to úplne normálne.
Predpokladáte, že sa Dánsko zapojí do diskutovanej európskej vojenskej misie na Ukrajine, ktorá by mohla v budúcnosti pomôcť chrániť prímerie alebo mier?
Dánsko sa zvyčajne ochotne zapája do podobných iniciatív, takže očakávam, že by sa tak stalo aj v tomto prípade. Otázne však je, či na to máme dostatočné kapacity, pokiaľ ide o vojakov a techniku. Nemôžeme si totiž dovoliť obmedziť napríklad misie v pobaltských štátoch, v ktorých sa angažujeme. Tie musia fungovať paralelne. Vo všeobecnosti je pozícia Dánska taká, že je ešte priskoro hovoriť o takejto operácii. Vláda v Kodani hovorí, že v tejto chvíli by sme sa mali viac zamerať na to, aby sme skutočne pomohli Ukrajine, aby mohla ďalej bojovať, respektíve, aby mala pri rokovaniach o mierovej dohode silnejšiu pozíciu. Z dánskeho pohľadu je to efektívnejší prístup než diskutovať o niečom, čo sa možno stane. Ale ako som povedal, ak by sme sa rozhodli vyslať na Ukrajinu vojenskú misiu, Kodaň by sa pravdepodobne zapojila.
V jednej zo svojich posledných videoanalýz ste uviedli, že Rusko potrebuje jarnú ofenzívu na Ukrajine. Prečo?
Potrebuje ju ruský prezident Vladimir Putin. Musí ľuďom doma ponúkať stále ten istý vojnový príbeh, že ich krajina vojnu vyhráva. Že to síce nejde tak rýchlo, ako by si priali, ale Rusko stále napreduje. A deje sa to aj napriek podpore, ktorú Ukrajine poskytuje Západ. Bez tejto podpory by už Kyjev nebojoval, no aj tak to vraj bude len otázka času, kedy Rusko zvíťazí. Toto je Putinov príbeh. Každý deň ruské médiá hlásia, že vojaci dobyli nejaké mesto či dedinu. Putin to potrebuje, lebo v opačnom prípade by sa jeho konštrukcia zrútila. Rusi teraz postupujú tak, že proti ukrajinským pozíciám posielajú pechotu. Je to jediný spôsob, ale na takéto útoky Moskva potrebuje neustály prísun mužov.
Čítajte viac V rozdelenom svete by trpelo aj Slovensko. Exšéf britskej tajnej služby: Trump, Putin a Si chcú sféry vplyvu
Má ich k dispozícii?
Putin je ochotný v tomto prístupe pokračovať, pretože verí, že Rusko nakoniec zvíťazí. Myslím si, že momentálne si iný scenár ani nepripúšťa. Je presvedčený o tom, že Rusko predsa musí nad Ukrajinou vyhrať. Preto tlačí armádu do neustálej ofenzívy, no nie som si istý, či je to dlhodobo udržateľné. Ruské ozbrojené sily aj ekonomika sú pod obrovským tlakom. Je veľmi nákladné platiť ľuďom vysoké sumy za to, aby išli do vojny. Podľa mňa Putin čoskoro narazí na bod, keď bude musieť buď boje ukončiť, alebo nariadiť rozsiahlejšiu mobilizáciu. A myslím si, že si zvolí druhú možnosť. Je to v podstate ďalší logický míľnik vo vojne. Uvidíme, čo to spraví s ruskou spoločnosťou, ak Ukrajina dokáže dotlačiť Kremeľ do bodu, že sa režim bude musieť spoľahnúť na rozsiahlejšiu mobilizáciu. Potom zistíme, či to vo vnútri Ruska povedie k nejakým protestom.
Vravíte, že Putin verí vo víťazstvo a tlačí armádu do ofenzívy. Čo to znamená pre mierový proces? Uťahuje si z Američanov?
Áno. Z pohľadu Moskvy majú všetky rokovania s Američanmi viesť k jedinému cieľu – aby Washington prestal podporovať Kyjev. Rusko verí, že ide o zástupnú vojnu medzi ním a Spojenými štátmi. Kremeľ si nemyslí, že Ukrajina má vlastnú agendu, a Európu považuje za amerického vazala. Preto chcú Rusi rokovať výlučne s Američanmi, a ich cieľom je dosiahnuť kapituláciu Ukrajiny. To je všetko, čo ich zaujíma.
Keď si Rusi myslia, že je to zástupná vojna s Amerikou, veria aj tomu, že prezident USA Donald Trump už pred nimi minimálne do istej miery kapituloval?
Áno. No aj Američania si postupne uvedomujú, že ich moc má limity. Stačí sa pozrieť na to, čo Trump hovoril v posledných mesiacoch. Zjavne si myslel, že Ukrajine môže nadiktovať podmienky a vojnu ukončiť. No vo Washingtone postupne prichádzajú na to, že realita je zložitejšia, a týka sa to aj Ruska. Napríklad sme videli, že Trump a Putin sa dohodli na námornom prímerí. Potom sme však zistili, že to v skutočnosti záviselo od toho, či Európska únia zmierni sankcie proti Rusku, no tá povedala, že to neurobí. Ukázalo sa teda, že vplyv americkej vlády je obmedzený. Moskva zároveň tieto rokovania využíva na to, aby vrazila klin medzi krajiny NATO a oslabovala západnú alianciu. Bohužiaľ sa zdá, že jej tento prístup funguje celkom dobre. Medzi Spojenými štátmi a Európou sa vytvorila jasná priepasť, čo je pre Rusko skvelé. Lebo snaha oslabiť NATO bol jeden z dôvodov, pre ktorý Putin začal vojnu proti Ukrajine. Ak by sme ju teraz chceli ukončiť, v skutočnosti by sme sa mali zamerať na presný opak toho, čo robí Trump.
Čítajte viac Expertka z Ukrajiny: Trump dal Putinovi čas, aby Rusko mohlo útočiť
Čo teda odporúčate?
Mali by sme zvýšiť vojenskú pomoc Ukrajine a naozaj jej poskytnúť zbraňové systémy, ktoré potrebuje, aby dostala Rusov pod veľký tlak. Nie je to ani také zložité. Ukrajina sa zatiaľ s ruskou inváziou vyrovnala celkom dobre, hoci mala takpovediac jednu ruku zaviazanú za chrbtom. Kyjev nikdy nedostal dostatočný počet zbraní, a aj tie, ktoré získal, musel neraz nasadiť len s nejakými čudnými obmedzeniami. Napríklad ich Ukrajinci nemohli použiť na ruskom území. Stále im ale môžeme dodať ďalšie zbrane a poslať Putinovi signál, že túto vojnu nedokáže vyhrať. Trump však robí presný opak. V šéfovi Kremľa posilňuje pocit, že je na ceste k víťazstvu a že čas hrá v jeho prospech. Môžeme hovoriť o rokovaniach, ale faktom je, že vojnové ciele Kyjeva a Moskvy nie sú kompatibilné. Boje sa naozaj skončia len vtedy, keď jedna zo strán bude veľmi blízko prehry a kolapsu. Nemyslím si, že je to prípad Ukrajiny. Dokonca ani vtedy, keby ju Američania úplne prestali podporovať a stiahli by sa zo starého kontinentu. Pravdou je, že tom prípade by bolo pre európske krajiny ešte dôležitejšie, aby Ukrajina vyšla z vojny čo najlepšie. Mali by sme nad Kyjevom držať ochrannú ruku a neustále ho podporovať. Musíme spraviť to, čo sme mali urobiť už roku 2022. Keby bol vtedy najmä americký prezident Joe Biden ešte oveľa výraznejšie reagoval na inváziu, Putin by bol videl, že z vojny musí vycúvať.