Budeme sa rozprávať hlavne o Rusku, ale odpichnime sa od šéfa Bieleho domu, cez ktorého sa dostaneme až ku Kremľu. Môže byť Donald Trump spokojný v oblasti zahraničnej politiky po jeho štvrťroku vo funkcii prezidenta?
Zjavne nie. Vrútil sa ako uragán, ale dôležité veci mu nevychádzajú. Dynamika vývoja je nepochybne opačná, ako si predstavoval, lebo mu čoraz viac tečie do topánok.
Prečo?
Narazil na veľký odpor celého sveta. Takmer úplne sa vytratila Kanada ako téma. Kanaďania tak tvrdo odpovedali na Trumpovu vidinu, aby sa ich krajina stala 51. štátom USA, že Trump fakticky prestal o Kanade hovoriť. Keď uvalil vysoké clá na mnohé štáty sveta, Čína dôrazne reagovala a on sa vlastne stiahol. Protiúder Pekingu je veľmi silný, premyslený a cielený. Číňania sa nehrajú so zvyšovaním percent, ich odveta sú clá vo výške 125 percent a tie sú už likvidačné pre obchod. Je očividné, že očakávali vyhlásenie obchodnej vojny v Bielom dome a dôkladne sa na to v predstihu nachystali. Trump bol nútený odložiť nadobudnutie platnosti amerických ciel o 90 dní. Jeho medzinárodné postavenie je otrasené. A nevyšla mu ani provokácia v Oválnej pracovni Bieleho domu.
Narážate na hádku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským pred kamerami?
Áno. Spojené štáty americké sú dnes najdôležitejším spojencom putinského Ruska. Trump a jeho viceprezident JD Vance sa snažili takpovediac fackovať Zelenského ako malého chlapca, ale on to ustál. Neustúpil, nezlomili ho. Na druhej strane treba priznať, že Ukrajinci sa nachádzajú v zložitej situácii, pretože od Američanov potrebujú zbrane. Zvlášť protivzdušný raketový systém Patriot a nemenej spravodajské informácie, čo ich stavia pozície, aby boli voči USA ústretovejší. Nič to však nemení na tom, že vývoj sa neuberá smerom, ako by si želal Trump.
Ako hodnotíte politické vzťahy medzi Bielym domom a Kremľom?
Ako vzťahy spojencov. Ruský prezident môže byť spokojný, Trump robí všetko, aby Putina a Rusko zachránil pred porážkou a kolapsom. Vladimir Putin však nemôže z vojny proti Ukrajine vycúvať. Pokračovanie agresie proti susednému štátu je preňho vecou politického prežitia, možno aj fyzického… Ekonomicky nemôže z vojny vycúvať a preto Trumpov tlak na dosiahnutie prímeria je odsúdený na neúspech. Nakoniec to môže skončiť tak,že prezident USA sa stiahne, povie, že sa usiloval, aby sa Ukrajinci a Rusi dohodli, ale ochota chýba na ich strane. Predovšetkým samozrejme obviní Ukrajinu.
Trump sa správa ako politický obchodník. Od Zelenského očakáva podpis dohody o ťažbe vzácnych kovov na Ukrajine, čo mu môže ponúknuť Putin?
Američania v podstate nepotrebujú nič od Rusov. USA majú dosť vlastnej ropy aj zemného plynu a Rusko nemá nijaké technológie, ktoré by Trumpa mohli zaujať. Skrátka z amerického pohľadu Rusko ekonomicky neexistuje. Jediná jedna výnimka je ešte palivo pre jadrové reaktory, inak nič.
Čo znamená pre Putina pokles cien ropy po tom, čo Trump rozhodol o uvalení ciel? Iba poznamenám, že podľa odhadov až 30 percent príjmov ruského štátneho rozpočtu pochádza z ropy a zo zemného plynu.
Najprv poukážem na dôležité fakty. Keď vo februári 2022 Rusi vtrhli na Ukrajinu, jeden barel ropy stál 110 až 120 amerických dolárov (USD). Teraz cena kolíše okolo 60 USD. Hovorím o najpredávanejších typoch ropy, ktorými sú Brent a West Texas. Urals, čo je ruská ropa, je vždy o niečo lacnejšia. Po tom, čo Trump vyhlásil takmer celému svetu obchodnú vojnu, cena ropy Brent a West Texas spadla na zmienených 60 USD z 70 USD. Urals stojí aktuálne 50 USD. Pritom aj dolár sám stratil od Trumpovho nástupu oproti svetovým menám okolo 10% hodnoty. A čo sa týka podielu ropy na príjmoch ruskej štátnej kasy, je vyšší, ako ste povedali.
Z čoho to usudzujete?
Reálne to to môže byť až polovica celkových príjmov štátu. Tých 30 percent je len objem poplatkov za export, ktoré odvádzajú ruskí producenti ropy. K tomu však treba ešte pripočítať príjem z palivových daní na domácom trhu, z daní zamestnancov ropného a celého pridruženého palivovo-energetického a petrochemického priemyslu atď. Rusi možno dúfajú, že ceny ropy sa vrátia na nedávnu úroveň, ale to je iba vidina. Nič totiž nenasvedčuje, že obchodná vojna sa v plnom rozsahu čoskoro ukončí. Zvlášť nie medzi USA a Čínou, čo bude mať negatívne následky pre globálnu ekonomiku. A je tu ešte jedno veľké riziko z pohľadu Ruska. Ide o vývoj v Organizácii krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Je to kartel štátov určujúci objem a spotrebu ropy najmä prostredníctvom ťažobných kvót.
Aká je súvislosť medzi OPEC a Ruskom?
Pokles cien ropy trápi viaceré členské štáty OPEC, ako je napríklad Saudská Arábia. Potrebujú peniaze z jej predaja, lebo s nimi počítajú na financovanie svojich rozpočtov. Nemôžu si dovoliť príliš veľký pokles týchto príjmov. Majú však dostatočné kapacity, aby ťažili oveľa viac ropy, čím by kompenzovali jej nižšie ceny na trhoch. Jednoducho povedané zvýšia svoje príjmy zvýšením vývozu ropy.
Nie sú s tým spojené väčšie náklady na ťažbu?
Vôbec nie, čo sa týka ropy v oblasti Perzského zálivu. Výrobné náklady sú tam nízke, rovnako to platí o dopravných nákladoch, pretože majú prístavy s tankermi. Viac tejto ropy na medzinárodných trhoch automaticky povedie k zníženiu ceny ruskej ropy. A tým sa to nekončí.
O čo ide?
Na trh prichádzajú noví producenti, ktorí nie sú zviazaní kvótami, OPEC. Medzi nových patrí juhoamerický štát Guyana, ktorá sa nachádza pri Venezuele, čo je regionálna ropná mocnosť. Kazachstan výrazne zvyšuje ťažbu ropy. Podobne Brazília a Argentína potrebujú peniaze, lebo sú v zložitej hospodárskej situácii. Určite sa z tohto dôvodu nemienia obmedzovať v objeme exportu ropy. Toto všetko hrá proti ruskej rope.
Môžete ozrejmiť detaily?
Ťažba ruskej ropy je veľmi drahá, pričom dopravné možnosti sú veľmi problematické. Veľa tejto suroviny sa ťaží v extrémnych podmienkach v Sibíri. Ďalšia vec je tá, že Rusko už niekoľko rokov neinvestuje do ropného priemyslu. Samozrejme, že najviac sa to prejavilo po invázii na Ukrajinu, keď štát žmýka ropné spoločnosti, aby mu poskytovali čo najviac peňazí potrebných na vedenie vojny. A to nie je všetko. Veľa ruských ložísk je už tak vyťažených, že z nich pumpujú len minimum ropy. Voda tvorí až 95 – 98 percent vypumpovanej tekutiny. Vtláčajú ju do ropných vrtov, aby aspoň nejakú ropu získali. Pochopiteľne, že v kombinácii aj s týmto faktom je ťažba ropy v Rusku málo finančne výnosná. Naopak, napríklad v krajinách Perzského zálivu existujú ložiská, plné kvalitnej ropy. Rusi v ostatných rokoch ťažili denne 10 miliónov barelov ropy, čo je objem, ktorí ropné monarchie a noví producenti dokážu ponúknuť na trh za konkurenčné ceny.
Existujú odhady, ako by pokles cien ropy mohol uškodiť príjmom ruského štátu?
Názorne to ilustruje porovnanie predpokladu so skutočnosťou. Ruský štátny rozpočet zostavili tak, že v tomto roku počíta s príjmami z predaja ropy na úrovni okolo 70 USD za barel. Ako som už upozornil, realitou je 50 USD za Urals a dokonca niektoré uplynulé dni bola cena pod touto úrovňou. V takom prípade príjem za jeden barel ruskej ropy už viac-menej iba pokrýva náklady na ťažbu a dopravu k odberateľom.
Niektorí experti nevylučujú, že cena za barel ropy by mohla spadnúť na 40 USD.
Nikto nevie predvídať, akým smerom sa bude uberať obchodná vojna, preto sa táto špekulácia nedá zhodiť zo stola. Nebolo by to nič výnimočné. Stačí si spomenúť na pandémiu koronavírusu, keď sa určité obdobie ropa predávala aj za nižšiu sumu. Doplním, že ak nastane celosvetová hospodárska recesia, tak návrat k pôvodným cenám ropy nebude rýchly.
Pristavme si pri konkrétnych rizikách z pohľadu Ruska. Ide nielen o veľké náklady na vojnu, ale aj o zámer pumpovať do zbrojenia obrovské peniaze v najbližších dvoch-troch rokoch.
Na papier si môžete napísať čokoľvek, ale ak vám chýbajú finančné zdroje, tak plány neuskutočníte. Už teraz sa ruský štátny rozpočet nachádza v hlbokom deficite. Za prvý štvrťrok 2025 predstavoval 6,5 trilióna rubľov, čo v dnešnom prepočte vychádza na približne 65 miliárd eur. Zodpovedá to zhruba dvojnásobku toho, čo Rusom zostalo v likvidnej časti Fondu národného blahobytu , ktorý zriadili dávnejšie v období, keď ceny ropy dosahovali vo svete svoje maximá. Veľkú časť vo fonde majú uloženú v juanoch, zvyšok predstavuje zlato.
Čítajte viac Zelenskyj odmietol nadiktovaný mier, rokovanie ministrov v Londýne nebude. Toto je Trumpových 9 bodov na urovnanie konfliktu
Prečo v čínske mene?
Iba jedna poznámka o zlate: jeho cena stúpa. Na druhej strane Čína takmer určite bude devalvovať juan. Bola by to ďalšia logická reakcia Pekingu na Trumpovu obchodnú vojnu. Devalvácia juanu povedie k zlacneniu čínskych výrobkov vyvážaných do zahraničia. Čínski komunisti nemajú žiadny problém devalvovať menu napríklad o 10 percent. Pre Rusov by to znamenalo citeľné znehodnotenie zvyškov Fondu národného blahobytu.. Ale ešte späť k samotnej otázke. Rusi stavili na juan po zavedení západných sankcií. Bola to politicko-emočná reakcia s výrazným prihliadnutím na ekonomický vývoj. Po tom, čo stratili veľa trhov na Západe, oveľa viac sa začali orientovať na Čínu. Čiže išlo o kombináciu politických dôvodov s hospodárskou realitou.
V takzvanej tvrdej mene nemajú nič uložené vo fonde?
Majú, ale nemôžu s tými peniazmi nakladať. Ide zhruba o 300 miliárd eur, ktoré im po invázii na Ukrajinu zmrazili západné štáty. Špekuluje sa pritom, že tieto peniaze by mala dostať Ukrajina. Ako vojnové reparácie, pričom celkové škody spôsobené ruskou inváziou budú niekoľkonásobne vyššie. Nateraz Ukrajinci aspoň dostávajú výnosy z ruských investícií.
Po rope sa nedá obísť téma zemného plynu.
Európania sa už presvedčili, že dokážu existovať bez dovozu tejto suroviny z Ruska. Američanov to nepochybne potešilo, pretože sa im naskytajú príležitosti exportovať do Európy ich skvapalnený plyn. Trump určite nemá záujem o návrat Rusov na európsky trh s plynom. Plyn pritom býval ďalšia významná položka príjmov ruského štátu.
Ako sa Rusku darí s vývozom zbraní?
Čoraz horšie. Ešte pred pár rokmi Rusi boli druhý najväčší exportér zbraní na celom svete, predbehlo ich však Francúzsko, ktoré je v rebríčku hneď za prvými Spojenými štátmi americkými. Čísla za minulý rok ešte nie sú k dispozícii, ale je prakticky isté, že dnes sú už oveľa väčším exportérom zbraní ako Rusko aj Čína, Nemecko, možno i Taliansko. Hlavné príčiny sú dve. Rusi potrebujú veľa zbraní pre svoju armádu na vojnu v Ukrajine a na bojisku sa ukazuje, že ruské zbrane nie sú zďaleka tak kvalitné, ako ich prezentovali výrobcovia. Potenciálni odberatelia si to veľmi pozorne všímajú a vyhodnocujú, takže s tým súvisí pokles zahraničného dopytu po ruských zbraniach. Zvlášť to platí o Indii, ktorá bola najväčším nákupcom ruských zbraní, ale teraz vidí, že veľa z nich neobstojí vo vojne proti západným zbraniam, ktoré používajú Ukrajinci. Mimochodom, Rusi nestíhajú vyrábať ani pre vlastnú armádu, odhaduje sa, že až polovica delostreleckej munície proti Ukrajine je zo severokórejskej produkcie. Priznám sa však, že ma pád ruského zbrojárstva vôbec neprekvapuje.
Čítajte viac Expertka z Ukrajiny: Trump dal Putinovi čas, aby Rusko mohlo útočiť
Čo môžu Rusi ponúkať na export do zahraničia okrem nerastných surovín?
Aké výrobky z Ruska poznáme v Európe? Priamo na Slovensku, aby sme nechodili do zahraničia. Ani oblečenie, ani automobily, ani elektroniku. Nič.Vlani sa stalo vôbec prvýkrát za sto rokov, že v Rusku nevyrobili ani jedno civilné lietadlo. Dôvodom je nedostatok komponentov po uvalení západných sankcií, ktoré Rusi sami nie sú schopní produkovať. Putin dal ponuku Trumpovi, že by Rusko byodkúpilo od USA stroje typu Boeing, ktorých plánovaný dovoz zrušili Číňania pre obchodnú vojnu. Len ich nemá čím zaplatiť. Šéf Kremľa by ich rád kúpil za zmrazené peniaze, o ktorých bola pred chvíľou reč. Stav ruského civilného letectva je žalostný.
Príčiny sú aké?
Pre sankcie chýba normálna údržba strojov typu Boeing aj Airbus.. To sú kľúčové typy lietadiel pre diaľkovú leteckú dopravu. V Rusku nemajú náhradné diely a tak udržiavajú prevádzku kanibalizáciou zostávajúcich lietadiel – jedno lietadlo rozoberú, takpovediac ho vypitvú na náhradné súčiastky, s ktorými udržiavajú iné v prevádzke. Zaraďte si to ako kúsok do ekonomickej mozaiky o Rusku, ktoré určite nečaká hospodársky rozmach. Naopak…
A čo bankový sektor?
Peniaze sú krvou každej ekonomiky, banky sú srdcom, ktoré túto krv pumpuje. Silu prúdenia určujú úrokové sadzby bánk, pričom tú hlavnú sadzbu stanovuje v každej krajine centrálna banka. Úroková sadzba ruskej centrálnej banky je dnes 21 %! To znamená, že komerčné banky dávajú firmám a klientom najlacnejšie pôžičky úročené 25 % i viac. Takto úročené pôžičky nedokáže nikto splácať. Rozkrúca sa tak vír v bludnom kruhu: podniky nie sú schopné splácať úvery, čím sa do krízy dostávajú banky. Dobrou ukážkou je napríklad druhá najväčšia banka v Rusku VTB (Vnešnetorgovyj bank). Tá v decembri dostala od centrálnej banky záchrannú kreditnú linku vo výške 2 trilióny rubľov (20 miliárd eur a pred niekoľkými týždňami ďalších 400 miliárd rubľov „na výstavbu rýchlostnej železnice z Moskvy to Petrohradu“. Samozrejme, že každý zasvätený vie, že je to rovnaká fikcia, akou bolo kedysi budovanie komunizmu a žiadna rýchlostná trať nebude. Ale peniaze sa minú.
Čo spôsobujú vysoké úrokové sadzby v Rusku?
Výsledkom drahých úverov je zrýchľujúci sa pád celého civilného priemyslu, ale aj dopravy, poľnohospodárstva, obchodu. Do krachu smerujú celé odvetvia, napríklad uhoľné bane na Kuzbase, civilná priemyselná výroba, bytová a iná výstavba, nákladná doprava, ktorej chýbajú peniaze na údržbu a obnovu vozového parku. Chovatelia dobytka začali vybíjať stáda, lebo nemajú financie na udržanie chovov, klesá rozloha obrábanej pôdy, lebo niet peňazí na údržbu a na nové traktory. Pre tých podnikateľov, ktorí peniaze majú, je oveľa výhodnejšie zavrieť svoje firmy, držať peniaze na účtoch a žiť z výnosov vkladov. Iní zdržujú platby svojim dodávateľom, aby im pozdržané peniaze v banke produkovali zisk bez práce a bez rizika. Rýchlo sa šíri choroba dobre známa z Ruska deväťdesiatych rokov: firmy meškajú s platbami výplat svojim zamestnancom. Klesá dokonca aj predaj vodky. Niežeby Rusi menej pili, ale chudoba ich vracia späť k samohonke. Rýchlo rastie inflácia, osobitne rýchlo rastú najmä ceny toho, čo je pre masy Rusov po vodke to najdôležitejšie – potravín. Výrobcovia a predajcovia prenášajú drahé úvery do cien tovarov.
Čítajte viac V rozdelenom svete by trpelo aj Slovensko. Exšéf britskej tajnej služby: Trump, Putin a Si chcú sféry vplyvu
Čo z toho všetkého vyplýva?
Tieto problémy sa nabaľujú ako snehová guľa. Ruská ekonomika rýchlo degraduje a prekročila bod, odkiaľ niet návratu. Bez masívnych zahraničných pôžičiek a investícií sú tieto problémy neriešiteľné a tak jediná nádej, ktorú dnes Putin má, sa volá Donald Trump. Ten robí pre záchranu svojho „priateľa Vladimíra“ čo môže, ale možnosti Bieleho domu sú veľmi obmedzené. Osobitne v obchodnej vojne proti Číne a celému svetu, ktorá ekonomické možnosti a politickú váhu Spojených štátov vo svete znižuje tempom, ktoré bolo ešte pred pár mesiacmi nepredstaviteľné.