Turizmus je významným odvetvím americkej ekonomiky, poskytuje prácu jedenástim percentám zamestnancov a v roku 2023 dosiahli jeho tržby 2,36 bilióna dolárov.
Spojené štáty sú atraktívnou destináciou pre dovolenkárov, v rebríčku najnavštevovanejších krajín sveta sa udržujú na treťom mieste – hneď za Francúzskom a Španielskom. Pred dvoma rokmi pricestovalo do USA vyše 66 miliónov turistov.
Úbytok dovolenkárov
Uvedené čísla môžu byť už čoskoro minulosťou, lebo kroky, ktoré prijala Trumpova vláda, cestovnému ruchu škodia. Namiesto toho, aby zvýšili záujem o dovolenku v USA, od nej odrádzajú.
Mnohí cudzinci majú strach, že ich už pri vstupnej kontrole na hraniciach vyhostia alebo posadia do väzby. Je totiž len na rozhodnutí amerických úradníkov, komu dovolia vstúpiť do krajiny.
„Povedal by som, že ak neprichádzate do Spojených štátov preto, aby ste sa pridali k protestu na podporu Hamasu (palestínska teroristická organizácia, pozn. red.), alebo aby ste nám povedali, že má Hamas pravdu, alebo aby ste podnecovali konflikty na našich vysokých školách, vyvolávali nepokoje na našich uliciach a ničili naše univerzity, tak sa nemáte čoho obávať,“ vyhlásil nedávno americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, keď sa ho novinári pýtali, čo odkazuje cudzincom, ktorí sa boja navštíviť USA.
Čítajte viac Trumpova štvanica na migrantov postihla aj Indiánov. Mýlia si ich s Mexičanmi
Ako však zhodnotil denník New York Post, jeho snaha o upokojenie situácie nezabrala. V posledných mesiacoch výrazne ubudlo najmä turistov z Európy, ale aj z ďalších kútov sveta.
Podľa amerického ministerstva obchodu sa v marci pri medziročnom porovnaní znížil počet dovolenkárov zo západnej Európy o 17 percent, zo Strednej Ameriky o 24 a z Číny o 11 percent.
Veľký pokles – až o 28 percent – zaznamenali pri turistoch z Nemecka, teda z krajiny, ktorej občania obsadili piatu priečku medzi najčastejšími návštevníkmi USA.
Najviac však klesol záujem medzi Kanaďanmi. Ešte vlani boli s viac ako 20 miliónmi návštev najväčšími cestovateľmi do Spojených štátov, no po tom, čo Trump na ich krajinu uvalil clá, mnohí USA bojkotujú – počet turistov z krajiny javorového listu sa prepadol až o 36 percent.
Ako pre nemecký denník Bild uviedol profesor Newyorskej univerzity Jukka M. Laitamäki, celkové straty cestovného ruchu v USA môžu tohto roku dosiahnuť až 120 miliárd dolárov.
Dôvodom je podľa neho strach zo zlého zaobchádzania a deportácií. „A také obavy nezmiznú zo dňa na deň, má to dlhodobé následky!“ upozornil odborník.
V cele s vrahom
Príkladov, keď sa dovolenka snov zmenila na nočnú moru, pribúda. Nemecko pobúril prípad dvoch maturantiek z Rostocku, ktoré 18. marca prileteli do amerického mesta Honolulu.
Devätnásťročná Charlotte Pohlová a jej o rok mladšia kamarátka Maria Lepèreová chceli päť týždňov cestovať po Havajských ostrovoch, potom sa vydať do Kalifornie a odtiaľ do Kostariky.
Brali to ako dobrodružstvo, a keďže nemali presný plán, nerezervovali si ani ubytovanie na celý čas svojho pobytu. „Chceli sme cestovať spontánne. Tak, ako sme to robili v Thajsku a na Novom Zélande,“ vysvetlila Pohlová pre nemecké noviny Ostsee Zeitung.
Imigračným a colným úradom v USA (ICE) sa to však zdalo podozrivé, a to napriek tomu, že Nemky mali všetky potrebné doklady – aj ESTA (elektronický systém pre cestovnú autorizáciu), ktorý občanom vybraných krajín umožňuje cestovať na krátky čas do Spojených štátov bez víza.
Foto: X/Mario Nawfal
Ako informovali nemecké noviny, americká stráž dievčatá zadržala už na letisku, kde ich niekoľko hodín vypočúvali. Potom im detektorom kovov skontrolovali celé telo, museli sa vyzliecť donaha, aby ich policajtky prehliadli, a nakoniec ich vo väzenskej rovnošate umiestnili do cely, v ktorej im robili spoločnosť aj ťažkí kriminálnici vrátane jedného vraha. Noc prebdeli na plesnivých matracoch.
Na druhý deň ráno im oznámili, že ich z USA deportujú. Lietadlo, do ktorého ich posadili, však nesmerovalo do ich vlasti, ale do Tokia.
Prípadom sa už zaoberá nemecké ministerstvo zahraničných vecí, ktoré maturantkám poskytlo pomoc. Rezort zároveň zdôraznil, že to, čo sa im prihodilo, je varovaním pre ostatných, že ESTA, no ani víza ešte nezaručujú vstup do Spojených štátov.
Čítajte viac Trump chce migrantov poslať do Guantanáma. Je tam miesto pre 30-tisíc ľudí, tvrdí
„Bolo to neskutočné, ako blúznenie počas horúčky,“ zaspomínala si pre Ostsee Zeitung Lepèreová. „Boli sme v šoku. Vedeli sme trochu, ako to v USA chodí, ale naivne sme verili, že ako Nemkám sa nám to nestane. Cítili sme sa ponížené a bezmocné,“ opísala.
Podľa Pohlovej ich americké úrady obvinili, že chcú v USA nelegálne pracovať, čo nebola pravda.
Výstraha pred cestou
Ako poznamenal denník New York Post, taký postup amerických orgánov nie je ničím výnimočným. Podobne dopadla i bývalá kanadská herečka Jasmine Mooneyová.
Začiatkom marca ju zadržali na hraničnom priechode, keď sa z Mexika pokúšala dostať do Kalifornie. Mala síce v rukách novú pracovnú ponuku s vízovými dokladmi, ale pohraničnú stráž nepresvedčila.
„Dali ma do cely na dva a pol dňa. Musela som spať na podložke bez prikrývky, bez vankúša, s hliníkovou fóliou, do ktorej som si zabalila telo, akoby som bola mŕtvola,“ citoval Mooneyovú New York Post.
Čítajte viac Rakúsko dopláca na migráciu. Prváci neovládajú nemčinu, školy trápi segregácia
Neľudské podmienky vraj zažila i v záchytnom stredisku pre imigrantov v San Diegu, kde ju držali dvanásť dní.
Podľa denníka Bild postihol rovnaký osud tiež 29-ročnú nemeckú tetovačku Jessicu Bröscheovú, ktorú na sociálnej sieti Instagram sleduje 25-tisíc ľudí.
Aj ju koncom januára zadržali na mexicko-amerických hraniciach pre podozrenie, že sa chce v USA živiť nelegálnou prácou, a vo väzbe v San Diegu strávila šesť týždňov.
Britský denník The Guardian zase informoval o anglickej turistke Rebecce Burkeovej. Šesť týždňov voľne, len tak s batohom, cestovala po USA, no keď chcela vo februári pokračovať do Kanady, tamojší úradníci jej povedali, že nemá správne víza.
Poslali ju naspäť do USA, aby si ich tam vybavila. Na americkej strane hraníc ju však okamžite zadržali ako nelegálnu migrantku.
Foto: Facebook/Paul Burke
Po výsluchu ju na 19 dní zavreli do záchytného centra, kde skončila vo veľkej hale s vyše stovkou žien. Väčšina pochádzala z Latinskej Ameriky, no boli tam aj imigrantky z Indie, Číny, Iránu či Afganistanu. Hoci Rebecca žiadala, aby jej dovolili na vlastné náklady odletieť domov, nepochodila.
Vyhostili ju až vtedy, keď jej rodina kauzu zverejnila v médiách, čím vyvolala medzinárodný tlak. Ľuďom, ktorí plánujú cestovať do USA, Burkeová radí, aby si to rozmysleli.
„Po prvé, pre nebezpečenstvo toho, čo sa vám môže stať. A po druhé, naozaj chcete dať teraz svoje peniaze tejto krajine?“ tlmočil jej odkaz The Guardian.