Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 160 dní
- Putin vyhlásil medzi 8. a 11. májom prímerie s Ukrajinou
- Rusko by sa malo spojiť s Amerikou a zaútočiť na Europu, zaznelo v ruskej televízii
- Rusko čaká na signál z Ukrajiny ohľadom priamych rokovaní, uviedol Kremeľ
- Ukrajina v reakcii na Putinov návrh žiada 30-dňové prímerie, Trump chce trvalé
Čítajte viac 1 159. deň: Ukrajina by nemala súhlasiť s Trumpovým návrhom, myslí si nemecký minister obrany
17:48 Slovensko a Maďarsko odmietajú pokračovanie bojov na Ukrajine, spoliehajú sa na kroky USA k nastoleniu mieru. Novinárom to dnes povedal premiér Robert Fico po stretnutí so svojím maďarským kolegom Viktorom Orbánom.
Čítajte viac Orbán z Bratislavy: Spoluprácu Maďarska so SR sme pozdvihli do nových výšok, Stretol sa s Ficom i Pellegrinim
16:58 Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v pondelok oznámil, že Ukrajina je pripravená podporiť návrh na „dlhodobé, trvalé a úplné prímerie“ na obdobie najmenej 30 dní.
Sybiha takto – statusom na sociálnej sieti X – komentoval vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko od 8. mája na tri dni pozastaví svoje vojenské operácie na Ukrajine.
„Ak chce Rusko mier, musí okamžite zastaviť paľbu,“ napísal Sybiha a položil otázku, „prečo čakať do 8. mája.“
Na Putinov návrh medzičasom reagoval aj Biely dom. Jeho hovorkyňa Karoline Leavittová pripomenula, že prezident Donald Trump dal jasne najavo, že chce na Ukrajine trvalé, nie dočasné prímerie. Dodala, že Trump je čoraz viac nespokojný s Putinom aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a domnieva sa, že by si obaja mali sadnúť za rokovací stôl.
16:05 Európsku úniu ohrozuje vojna na Ukrajine, ako aj jej vlastní „vystrašení, neistí či dokonca zradikalizovaní občania“, povedal v pondelok dezignovaný nemecký kancelár Friedrich Merz. Práve podpora Ukrajiny je podľa neho nevyhnutná pre zachovanie mieru a slobody v Nemecku. TASR informuje podľa správ agentúr DPA a AFP.
„Najneskôr začiatkom roka sme si uvedomili, že si už nemôžeme byť istí transatlantickým vzťahom v duchu slobody a poriadku založeného na pravidlách,“ povedal Merz na tzv. malom zjazde svojej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v Berlíne.
Podpora pre Ukrajinu bojujúcu proti ruskej vojenskej invázii je podľa Merza súčasťou „boja za zachovanie mieru a slobody v našej krajine“.
13:38 Ruský prezident Vladimir Putin nariadil prekvapivé trojdňové prímerie na Ukrajine od 8. do 10. mája, ktoré sa časovo zhoduje s oslavami Dňa víťazstva v druhej svetovej vojne v Moskve. Oznámil to v pondelok Kremeľ.
Vyhlásenie prišlo po tom, čo americký prezident Donald Trump vyzval Putina, aby „prestal strieľať“ a „podpísal dohodu“ o ukončení trojročného konfliktu, ktorý sa Biely dom snaží ukončiť diplomatickými prostriedkami.
„Na základe humanitárnych posúdení ruská strana vyhlasuje prímerie počas 80. výročia Dňa víťazstva,“ uviedol Kremeľ.
Od 8. do 10. mája tak „budú zastavené všetky nepriateľské akcie“. „Rusko verí, že ukrajinská strana bude nasledovať tento príklad. V prípade porušenia prímeria ukrajinskou stranou, ruské ozbrojené sily poskytnú adekvátnu a efektívnu odpoveď,“ dodal Kremeľ.
13:08 Rusko čaká na signál z Ukrajiny ohľadom obnovenia priamych rokovaní s Moskvou, uviedol dnes podľa tlačových agentúr hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Prezident Vladimir Putin, na ktorého príkaz ruská armáda začala vo februári 2022 inváziu na Ukrajinu, v piatok uviedol, že Moskva je pripravená rokovať s Kyjevom bez predbežných podmienok.
"Kyjev musí aspoň podniknúť nejaké kroky. Majú na to zákonný zákaz (vyjednávať s terajším šéfom Kremľa – pozn. ČTK). Ale zatiaľ sme žiadne kroky nevideli, "reagoval Peskov podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS na otázku, od koho Rusko očakáva signál k vyjednávaniu: či z Washingtonu alebo z Kyjeva. Ukrajina v roku 2022 zakázala viesť rokovania s Putinom a z Moskvy opakovane zaznelo, že rozhovory s Kyjevom sú kvôli tomuto zákazu nemožné, pripomenula stanica BBC.
Kremeľ v piatok uviedol, že možnosť priamych rozhovorov medzi oboma stranami bola nastolená počas stretnutia Putina s americkým zvláštnym vyslancom Stevom Witkoffom. Putin pri piatkovom rozhovore s americkým činiteľom podľa Peskova povedal, že Rusko je pripravené rokovať s Ukrajinou bez predbežných podmienok.
12:35 Popredný ruský propagandista Vladimír Solovjov vyhlásil, že keď sa európski spojenci „novo spojili proti Amerike“, postavili sa za Ukrajinu a za jej teritoriálnu integritu, tak by sa Rusko malo spojiť so Spojenými štátmi a zaútočiť na Európu. Podľa neho by sa tým totiž európski „idioti“ vrátili rýchlo do reality.
Čítajte viac Rusko by sa malo spojiť s Amerikou a zaútočiť na Európu, zaznelo v ruskej televízii
11:26 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok v nadväznosti na výzvu amerického prezidenta Donalda Trumpa zložiť zbrane vyhlásil, že Rusko je pripravené začať mierové rokovania s Ukrajinou bez akýchkoľvek predbežných podmienok. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov však tvrdí, že pre rozhovory je „nevyhnutné“ uznanie anexie piatich ukrajinských regiónov vrátane Krymu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a TASS.
„Ruská strana opakovane potvrdila svoju pripravenosť, ktorú potvrdil aj prezident, začať rokovať s Ukrajinou bez akýchkoľvek predbežných požiadaviek. Signál ukrajinskej pripravenosti pokračovať v priamych rozhovoroch s Ruskom by mal prísť z Kyjeva,“ uviedol Peskov v pondelok pre štátne médiá. Podľa neho však musí rokovania iniciovať Ukrajina a Moskva „doteraz neeviduje žiadne také kroky“.
Počas rozhovoru pre brazílske noviny O Globo však minister zahraničia Sergej Lavrov vyhlásil, že pre začiatok rokovaní o mieri „je nevyhnutné medzinárodné uznanie ruského vlastníctva Krymu, Sevastopola, Doneckej ľudovej republiky, Luhanskej ľudovej republiky, Chersonskej a Záporožskej oblasti“.
9:48 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 949 800 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas nedele prišli Rusi o 1 160 vojakov, štyri tanky, 13 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 72 dronov, 31 delostreleckých systémov a 105 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 723 tankov, 22 338 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 46 292 vozidiel a autocisterien, 27 038 delostreleckých systémov, 1 373 odpaľovacích raketových systémov, 1 145 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 34 083 dronov, 3 196 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 860 kusov špeciálnej techniky.
8:57 Južná Kórea v pondelok ostro odsúdila Severnú Kóreu po jej prvom verejnom priznaní, že vyslala vojakov do Ruska na podporu jeho vojny proti Ukrajine. Soul obvinil Pchjongjang, že sa svojím odôvodnením tohto kroku vysmieva medzinárodnému spoločenstvu, informovala agentúra Jonhap.
Juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie po tom, ako KĽDR prostredníctvom štátnych médií potvrdila, že poslala svojich vojakov do Ruska, aby pomohli Moskve v jej vojne na základe zmluvy o vzájomnej obrane.
Pchjongjang uviedol, že vyslanie prebehlo na pokyn severokórejského vodcu Kim Čong-una, pričom išlo o plne legitímny krok v súlade so zmluvou, ktorou sa obe krajiny zaviazali poskytnúť si vojenskú pomoc v prípade útoku na tú druhú. „Svojím verejným priznaním a tvrdením, že je plne v súlade s medzinárodným právom, sa znova vysmievajú medzinárodnému spoločenstvu. Dôrazne odsudzujeme toto konanie,“ uviedlo ministerstvo.
„Vyslanie severokórejských vojakov spolu so širšou vojenskou spoluprácou medzi Ruskom a Severnou Kóreou predstavuje závažné porušenie medzinárodných noriem vrátane Charty OSN a rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN,“ dodalo vo vyhlásení. Juhokórejská vláda vyzvala Rusko a KĽDR, aby „okamžite zastavili svoju nezákonnú vojenskú spoluprácu“, ktorá podľa Soulu vážne narúša mier a stabilitu v regióne i širšom svete vrátane Európy. (en.yna.co.kr, tasr)
6:30 Severná Kórea v pondelok prvýkrát potvrdila, že vyslala svojich vojakov, aby bojovali na strane Ruska. Boli nasadení v Kurskej oblasti. Pchjongjang tvrdí, že tak významne prispel k vyhnaniu ukrajinských vojsk z ruského územia, píšu agentúry s odvolaním sa na severokórejské štátne médiá. Pomoc z KĽDR ocenili nielen ruské politické špičky, ale aj ruské médiá.
Čítajte viac KĽDR oficiálne potvrdila, že Kim poslal Putinovi svojich vojakov. Rusi vrátane Putina ich chvália: Disciplinovaní, nabudení, ľahostajní k smrti
5:55 Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že chce, aby jeho ruský náprotivok Vladimir Putin zastavil útoky na Ukrajine a podpísal s Kyjevom mierovú dohodu. Trump tiež povedal, že jeho stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vo Vatikáne prebehlo dobre, a že si myslí, že Zelenskyj je pripravený vzdať sa polostrova Krym. Napísala o tom agentúra AFP.
„Chcem, aby prestal strieľať, sadol si a podpísal dohodu,“ odpovedal Trump v nedeľu na otázku, čo chce od Putina. Trump hovoril na letiskovej ploche v Morristowne pred nástupom do prezidentského špeciálu Air Force One mieriaceho do Washingtonu po tom, ako sa šéf Bieleho domu v sobotu zúčastnil na pohrebe pápeža Františka v Ríme.
„Domnievam sa, že máme rámec dohody, a chcem, aby ju podpísal,“ dodal Trump zrejme v narážke na mierový plán navrhnutý Spojenými štátmi pre ukončenie viac ako tri roky trvajúceho konfliktu na Ukrajine.
Trump sa v sobotu vo Vatikáne krátko stretol so Zelenským na okraj pohrebu pápeža Františka. Rokovanie, ktoré bolo prvým osobným od februárovej vážnej roztržky oboch politikov vo Washingtone, Biely dom označil za veľmi produktívne a Zelenskyj za veľmi symbolické s potenciálom stať sa historickým, ak sa podarí dosiahnuť spoločné výsledky.
„Myslím si, že áno,“ odpovedal v nedeľu Trump na otázku, či je podľa neho Zelenskyj pripravený „vzdať sa“ Krymu, ktorý Rusko obsadilo v roku 2014. Trumpovo vyhlásenie je v priamom rozpore s doterajšími vyhláseniami ukrajinského vodcu o Kryme. Zelenskyj trvá na tom, že Ukrajina právne neuzná ruskú anexiu Krymu, pretože tento polostrov je jej územím.
Čítajte viac Lavrov odkázal Američanom, že sú príliš netrpezliví. Záporožskú jadrovú elektráreň Rusko z rúk nepustí, Trumpovi to vysvetlí
USA sú podľa skorších informácií agentúry Bloomberg v rámci budúcich dohôd o prímerí a mieri pripravené zmierniť sankcie uvalené na Moskvu a uznať ruskú kontrolu nad okupovaným polostrovom Krym, ktorý je podľa medzinárodného práva súčasťou Ukrajiny.
Čítajte viac Šéf americkej diplomacie Rubio očakáva, že budúci týždeň bude pre dohodu o Ukrajine kritický