Výber darčeka by mal byť jasný – Putin môže dať Trumpovi prímerie na Ukrajine. Otázkou však je, či mu to za to stojí. Návrh na minimálne 30-dňový pokoj zbraní sa zrodil už 11. marca. Kyjev s ním súhlasil a odvtedy sa čaká na to, ako zareaguje Moskva.
Putin aspoň do istej miery stojí pred dilemou. Ak by teraz súhlasil s prímerím, Trump sa bude môcť pochváliť tým, čo za 100 dní dokázal. Šéf Kremľa vie, že je takmer isté, že republikánsky vládca Oválnej pracovne mu za to bude vďačný.
Na druhej strane však platí aj to, že Putin nemá dôvod dávať americkému prezidentovi darčeky. Ruský diktátor chce mať proces mierových rokovaní pod vlastnou (časovou) kontrolou. To ukázal, keď oznámil krátkodobé prímerie na 8. až 10. mája, keď bude Rusko oslavovať 80. výročie konca druhej svetovej vojny.
Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je to ďalší pokus šéfa Kremľa o manipuláciu. „Z nejakého dôvodu musia všetci počkať do 8. mája a až potom nastane prímerie, aby zaistili Putinovi ticho počas vojenskej prehliadky. Vážime si ľudské životy, nie prehliadky. Preto veríme – a svet verí – že nie je dôvod čakať do 8. mája,“ zdôraznila ukrajinská hlava štátu na sociálnej sieti Twitter (X).
Vyčkávacia hra
„Putin sa pustil do vyčkávacej hry, pretože verí, že čas je na jeho strane a že môže dotlačiť Ukrajinu do nevýhodnejšej pozície a s pomocou Washingtonu presvedčiť Kyjev a jeho európskych spojencov, že k mierovému riešeniu za ruských podmienok neexistuje žiadna alternatíva,“ povedal pre CNN John Lough z londýnskeho Centra pre nové eurázijské stratégie.
Podľa amerických médií Trump už v súkromí pripustil, že si myslel, že uzavrieť mier na Ukrajine bude jednoduchšie. Pred nástupom do Bieleho domu 20. januára dokonca tvrdil, že to zvládne za 24 hodín. Toto vyjadrenie nemalo žiadnu oporu v realite, ale Trumpova vláda naozaj pomerne rýchlo nastavila taktiku mierových rokovaní. Američania do veľkej miery vyšli Rusom v ústrety, keď súhlasili s bilaterálnymi vyjednávaniami. Moskvu určite potešilo, že ju Washington netlačil do priamych diskusií s Kyjevom a že sa európski spojenci dostali na druhú koľaj.
A keď koncom februára Trump po výmene názorov v Oválnej pracovni v podstate vyhodil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z Bieleho domu, Putin si mohol mädliť ruky.
Vojenský analytik Anders Puck Nielsen z Dánskej kráľovskej obrannej akadémie pre Pravdu vysvetľuje, ako ruskému vládcovi naťahovanie času vyhovuje. „Vždy, keď sa objavia nejaké debaty o mierových rozhovoroch, mnohí ľudia začnú automaticky predpokladať, že vojna sa končí a že môžeme uvažovať, čo príde potom. Ale takýto prístup je aj veľmi nebezpečný, lebo zvádza k myšlienkam, že Ukrajine už nemusíme až tak veľmi pomáhať. Spojené štáty chcú vidieť nejaký proces rokovaní, ale ja si nemyslím, že Moskva a Kyjev naozaj veria, že to niekam povedie,“ uviedol Nielsen.
Problémom je tiež to, ako o mierových vyjednávaniach Trump verejne rozpráva. Spomenutý incident v Bielom dome dostal vzťahy Washingtonu a Kyjeva na totálny bod mrazu, ale za menej ako dva týždne nato obe strany prezentovali návrh na 30-dňové prímerie. Trump odvtedy stihol niekoľkokrát obviniť Ukrajinu z toho, že vojnu vlastne rozpútala. Zarezonovalo aj jeho čudné vyjadrenie v súvislosti s údajným plánom, v ktorom Washington Moskve ponúka de iure uznanie anexie Krymu a de facto aj okupácie obsadených častí štyroch oblastí na východe Ukrajiny. Šéf Bieleho domu minulý týždeň vyhlásil, že Rusko urobilo ústupok už v tom, keď sa rozhodlo, že neovládne celé územie svojho suseda.
No prakticky o 24 hodín už hovoril Trump inak. Na pohrebe pápeža Františka vo Vatikáne sa v sobotu v Bazilike svätého Petra stretol so Zelenským. Ukrajinská hlava štátu o schôdzke povedala, že má potenciál stať sa historickou.
Čítajte viac Rusko si z Ameriky uťahuje. Trump pred Putinom kapituloval, myslí si dánsky vojenský analytik
Fotografie Trumpa a Zelenského z baziliky naozaj obleteli celý svet. A americký prezident po stretnutí aj trochu kritizoval Putina, čo zvyčajne nerobí. Trump sa na svojej sociálnej sieti Truth Social najprv obul do médií a svojich predchodcov Baracka Obamu a Joea Bidena, ale na konci svojho postu sa trochu pustil aj do šéfa Kremľa.
„Nebol dôvod na to, aby Putin v posledných dňoch strieľal rakety na civilné oblasti, mestá a obce. Núti ma to premýšľať nad tým, že možno nechce zastaviť vojnu, len ma naťahuje a musí sa s ním zaobchádzať inak – prostredníctvom bánk alebo sekundárnych sankcií? Umiera príliš veľa ľudí!!!“ napísal Trump.
Čítajte viac Zvolia za pápeža Ukrajinca? Odborníci vysvetľujú, čo je pri výbere dôležité
Úloha Európy
Republikán už v minulosti naznačoval, že by na Moskvu mohol zatlačiť tak, že by zakázal obchod s krajinami, ktoré kupujú ruskú ropu, a podobný legislatívny návrh sa objavil v Senáte. Problémom však je, že by to mohlo zasiahnuť spojencov USA, vrátane Slovenska.
Ak by teda Trump chcel naozaj zatlačiť na Rusko novými sankciami, podľa odborníkov by bolo dobré, keby ich koordinoval s Európskou úniou. Takáto spolupráca je však zatiaľ v nedohľadne, aj vzhľadom na clá, ktoré uvalil americký prezident na EÚ, hoci ich platnosť na 90 dní pozastavil.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron však po stretnutí vo Vatikáne verí v spoluprácu s Amerikou. „V nasledujúcich ôsmich až desiatich dňoch zvýšime tlak na Rusko. Spolu s Američanmi musíme byť pripravení pritvrdiť náš postoj proti Rusku, aby sme zabezpečili prímerie,“ povedal Macron pre magazín Paris Match.
Čítajte viac Expert: Ovečkin sa nemusí báť, že Putin mu dá rádioaktívny čaj
„Európa sa teraz musí zaujímať o to, aby udržala Ukrajinu bojaschopnú, pretože nevieme, čo urobia Američania. Nevyzerá to tak, že Washington chystá ďalšie balíky pomoci pre Kyjev. Uvidíme však, či USA dovolia nakupovať Ukrajine zbrane, respektíve či to umožnia Európanom. Je však určite dôležité, aby sme naďalej podporovali Kyjev. Tak môžeme dosiahnuť, že sa vojna v určitom momente skončí za podmienok, ktoré budú pre Ukrajinu akceptovateľné,“ vysvetlil Nielsen.
Ako by mohol takýto mier vyzerať? Prezident Trump po stretnutí so Zelenským vyhlásil, že jeho ukrajinský náprotivok si vraj uvedomuje, že Krym je ruský. No návrh na prímerie, ktorý zverejnila agentúra Reuters a za ktorým stoja Ukrajinci a Európania, však o ničom takom priamo nehovorí. Dohoda má byť založená na tom, že sa obe strany zaviažu k úplnému a bezpodmienečnému prímeriu. Následne by mali začať rokovania za účasti USA a európskych krajín o tom, ako bude mier vyzerať v praxi. Paralelne by sa začala príprava programu na úplnú mierovú dohodu a Ukrajina by dostala bezpečnostné záruky, do ktorých by sa zapojili aj Spojené štáty. Amerika to však doteraz odmietala.
Sto dní Donalda Trumpa
Republikán do Bieleho domu nastúpil 20. januára ako 47. prezident USA.
Vládcom Oválnej pracovne už bol v rokoch 2017 až 2021 ako 45. prezident.
Podľa prieskumu ABC News/Washington Post/Ipsos iba 39 percent Američanov schvaľuje, čo Trump robí v úrade.
Za posledných 80 rokov na tom nebol po sto dňoch v úrade nijaký prezident horšie.