1161. deň: Zelenskyj varoval, že Rusko v lete čosi chystá v Bielorusku

Čítajte viac 1160. deň: Putin ohlásil pokoj zbraní na tri dni počas osláv. Ukrajina dala protinávrh - 30 dní

23:30 Pri rozsiahlom večernom ruskom dronovom útoku na mesto Dnipro zomrel najmenej jeden človek. Uviedol to šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak, podľa ktorého drony spôsobili niekoľko požiarov. Rusko v oblasti zaútočilo už dnes nad ránom, keď zomrelo dieťa a zranení boli štyria ľudia.

„Masívny útok bezpilotných lietadiel na Dnipro. V meste je niekoľko požiarov. Poškodené boli súkromné domy. V súčasnosti vieme o jednom mŕtvom,“ napísal Lysak, podľa ktorého drony zaútočili okolo 22. hodiny miestneho času (21.30 SELČ).

V utorok nad ránom v obci Hubynycha na severe Dnepropetrovskej oblasti zahynulo po ruskom útoku 12-ročné dievča, ktorého telo záchranári vyslobodili z trosiek rodinného domu. Šesťročné dievča a dvaja dospelí utrpeli zranenia.

23:05 Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v utorok oznámila, že zadržala viacero predstaviteľov obranného sektora podozrivých z toho, že armáde dodávali defektnú delostreleckú muníciu.

Medzi zadržanými je generálny riaditeľ obranného závodu v Dnepropetrovskej oblasti a jeho zástupca. Ukrajinským ozbrojeným silám dodali podľa SBU muníciu, ktorá sa „ukázala byť nevhodná na bojové použitie“. Do väzby boli okrem nich vzatí aj dvaja predstavitelia ministerstva obrany. V prípade, že sa preukáže ich vina, im hrozí až 15-ročné väzenie.

Ukrajina už dlhšie bojuje s korupciou v armáde i na ministerstve obrany. V septembri 2023 bol z funkcie ministra obrany odvolaný Olexij Reznikov a viacerí jeho námestníci, a to práve po sérií korupčných škandálov.

Podľa správy ukrajinskej súkromnej televízie 1+1 z konca roka 2024 bolo z frontovej línie stiahnutých – na preskúmanie – prinajmenšom 100.000 kusov 120-milimetrovej munície.

Vojaci v súvislosti s tým vyjadrovali obavy z defektných nábojov, ktoré podľa ich slov nevybuchovali či zostávali zaseknuté v mínometoch alebo nedokázali trafiť cieľ. Správa predkladala tvrdenie, že poruchy spôsobili nekvalitné materiály použité pri výrobe, pričom predstavitelia rezortu obrany zodpovední za kontrolu kvality munície pred touto skutočnosťou zatvárali oči.

21:55 Je načase, aby Rusko a Ukrajina predložili konkrétne návrhy na ukončenie vojny na Ukrajine, je presvedčený americký minister zahraničia Marco Rubio. Ak nedôjde k pokroku, Spojené štáty sa stiahnu z úlohy sprostredkovateľa. Postoj šéfa americkej diplomacie podľa agentúr AFP a Reuters tlmočila hovorkyňa úradu Tammy Bruceová.

„Dosiahli sme bod, keď obe strany musia predložiť konkrétne návrhy na ukončenie tohto konfliktu,“ povedala novinárom Bruceová.

Americký prezident Donald Trump si ukončenie vojny, ktorú pred viac ako tromi rokmi rozpútalo Rusko svojou agresiou voči susednej krajine, vytýčil ako jeden zo svojich dôležitých predvolebných cieľov a opakovane dokonca tvrdil, že konflikt ukončí prvý deň v úrade, čo bolo 20. januára.

V posledných dňoch však americkí činitelia dali niekoľkokrát najavo, že Trumpovej administratíve dochádza trpezlivosť. Rubio v nedeľu povedal, že mierová dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou musí byť uzavretá čoskoro. „Nemôžeme naďalej venovať čas a zdroje tomuto úsiliu, ak to nepovedie k naplneniu,“ uviedol v relácii Meet the Press. „Tento týždeň bude naozaj dôležitý týždeň, v ktorom musíme určiť, či je to úsilie, na ktorom sa naďalej chceme podieľať, či nenastal čas sa tak nejako zamerať na niektoré iné témy,“ doplnil.

Na druhej strane Trump dal v poslednom čase opakovane najavo presvedčenie, že Ukrajina a Rusko sú veľmi blízko mierovej dohode. Vyjadrenia Moskvy aj Kyjeva sú však výrazne opatrnejšie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj napríklad trvá na tom, že Ukrajina právne neuzná ruskú anexiu Krymu, pretože tento polostrov je jej územím. Podľa Trumpa však Krym vôbec nie je predmetom rokovaní, pretože je zrejmé, že zostane ruský. Podobných rozdielov v postojoch strán je viac, a to aj medzi európskymi spojencami Ukrajiny a USA.

21:05 Austrálska vláda vlani v októbri sľúbila darovať Ukrajine 49 tankov americkej konštrukcie a výroby M1A1 Abrams, ani po pol roku sa však tanky nepodarilo odoslať. Predstavitelia ministerstva obrany z tejto situácie vinia Spojené štáty, ktoré doteraz neposkytli formálny súhlas s odovzdaním tankov inej krajine, uviedla austrálska televízia ABC.

Teraz vyraďovanú flotilu 59 tankov M1A1 získala Austrália v roku 2007. Opotrebované obrnence, ktoré nikdy nenasadila v boji, má v austrálskych ozbrojených silách nahradiť modernejšia verzia rovnakého typu tankov M1A2.

Oficiálne austrálske ministerstvo obrany ubezpečuje, že naďalej počíta s dodávkou tankov Ukrajine a že by sa tak malo stať tento rok. Neoficiálne však austrálski predstavitelia pripúšťajú pochybnosti, či Ukrajina skutočne potrebuje týchto obrnencov vzhľadom na ich relatívnu zraniteľnosť pri útokoch dronov.

„Strecha veže je najslabším miestom abramsov – a toto je vojna s dronmi,“ povedal jeden z armádnych predstaviteľov pod podmienkou zachovania anonymity. Zmienil sa tiež o možnosti, že by vojna mohla skončiť skôr, ako tanky vôbec dorazia na bojisko. „V súvislosti s črtajúcou sa mierovou dohodou sú tu obavy, že by bolo trápne mať tanky na palubách lodí uprostred oceánu,“ dodal.

Pentagon podľa televízie ABC vlani varoval Austráliu pred darovaním starnúcich tankov kvôli nákladom na logistiku a ťažkostiam s údržbou vozidiel na Ukrajine.

21:00 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok vyhlásil, že návrh ruského prezidenta Vladimira Putina na prímerie pri príležitosti Dňa víťazstva 9. mája možno považovať za začiatok priamych rokovaní s Kyjevom bez predbežných podmienok. Lavrov to uviedol na zasadnutí šéfov diplomacií zoskupenia BRICS v Brazílii.

Lavrov na tlačovej konferencii doplnil, že prímerie na 30 dní, ktoré navrhujú USA a Ukrajina, by mohol „kyjevský režim“ využiť na posilnenie svojich vojenských kapacít. Podľa Lavrova Rusko taktiež nevidí možnosť, ako by sa dodržiavanie takéhoto 30-dňového prímeria „poctivo monitorovalo“.

Čítajte viac Sto dní vlády: Putin má dilemu. Dá Trumpovi darček v podobe prímeria s Ukrajinou?

Lavrov pripomenul, že v Kyjeve „pred mesiacom povedali, že neprijmú žiadne prímerie, ale teraz na pozadí toho, čo sa deje na fronte, ukrajinský režim ustupuje a požaduje prímerie bez predbežných podmienok“.

Putin v pondelok oznámil, že ruské jednotky od polnoci 8. mája do polnoci 11. mája zastavia všetky vojenské akcie. Stane sa tak na počesť 80. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne.

Čítajte viac Zelenskyj žiada pre Ukrajinu spravodlivý mier, Putin vraj nesmie byť odmenený

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na to navrhol okamžité prímerie na „najmenej 30 dní“.

Biely dom zase pripomenul, že prezident USA Donald Trump chce, aby sa bojujúce strany dohodli na trvalom prímerí. Zdroje americkej administratívy uviedli, že Trump je „čoraz viac sklamaný“ z lídrov Ruska a Ukrajiny.

Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg v utorok označil Putinov návrh na trojdňové prímerie za „absurdný“.

20:50 Lotyšského občana odsúdili v jeho vlasti na šesťročné väzenie za to, že bojoval na Ukrajine na strane ruských síl. Oznámila to v utorok lotyšská prokuratúra.

Lotyša, ktorého meno nezverejnili, zadržali vlani v októbri po tom, ako sa pokúsil nelegálne prejsť cez hranice z Ruska nazad do Lotyšska. Do ruskej armády vstúpil podľa informácií lotyšských médií v roku 2023. Slúžil najskôr v meste Čeľabinsk v strednej časti Ruska, kde nastúpil do delostreleckej jednotky 80. tankového pluku krajiny. V októbri 2024 ho vyslali na Ukrajinu.

Lotyšská prokuratúra neuviedla, čo muža viedlo k vstupu do ruskej armády ani to, prečo sa neskôr pokúsil vrátiť do Lotyšska nelegálnym prekročením hraníc.

Súd v metropole Riga ho uznal za vinného z troch samostatných trestných činov: vstupu do ruskej armády, účasti na bojoch a nelegálneho prekročenia hraníc. Uložil mu šesťročné väzenie a ďalšie dva roky súdneho dohľadu. Prokuratúra informovala, že muž priznal svoju vinu a vyjadril ľútosť, čo sa považuje za poľahčujúcu okolnosť.

Na strane ukrajinských síl bojuje proti Rusku aj nezverejnený počet lotyšských dobrovoľníkov. Tí – podobne ako v susedných pobaltských krajinách Estónsku a Litve – nie sú po návrate do vlasti trestne stíhaní, približuje AFP.

19:50 Ruský vojenský súd odsúdil v utorok obyvateľa okupovaného ukrajinského mesta Melitopol na 27 rokov väzenia za pokus o vraždu absolventov leteckej školy.

Podľa súdu muž na základe pokynu ukrajinských tajných služieb v októbri 2023 zamiešal kardiovaskulárny liek kordiamín do torty a alkoholu a dal ich kuriérovi doručiť na banket pre absolventov vojenskej leteckej školy v meste Armavir v južnom Rusku. Muž mal za to od ukrajinskej tajnej služby údajne dostať odmenu približne 5000 dolárov.

Plán s otravou nakoniec nevyšiel. U oslavujúcich totiž neobjednaná zásielka vyvolala podozrenie. Poslali ju preto na analýzu, kde bola v zákuskoch a fľašiach s whisky a koňakom zistená smrteľná dávka liekov.

Ako informovala agentúra RIA Novosti, muž bol obžalovaný z vlastizrady a terorizmu. K činu sa priznal. Prokuratúra preňho žiadala doživotný trest odňatia slobody.

Odsúdený 34-ročný muž sa narodil na Ukrajine, ale od roku 2022 má aj ruské občianstvo, uviedli vyšetrovatelia.

Od rozpútania vojny voči Ukrajine, ktorá vo februári vstúpila do štvrtého roku svojho trvania, postihla príslušníkov ruskej armády za frontovou líniou séria zvláštnych úmrtí. Na sklonku minulého týždňa napríklad ruský generál Jaroslav Moskalik zahynul pri výbuchu auta neďaleko Moskvy.

Ukrajina sa zvyčajne nevyjadruje k žiadnym operáciám v Rusku, ktoré sú pripisované ukrajinskej tajnej službe.

19:10 Európska únia potrebuje vyrábať viac vlastných zbraní, aby sa vzhľadom na možnosť stiahnutia sa Spojených štátov z európskeho kontinentu stala autonómnejšou, povedal predseda Európskej rady António Costa pre magazín Politico. Plán EÚ, ktorý počíta s poskytnutím 150 miliárd eur vo forme pôžičiek na obranu, by sa podľa Costu mal rozdeliť medzi členské štáty s cieľom zaistiť, že nebude koncentrovaný „len na troch alebo štyroch veľkých hráčov“.

Costa vyjadrenie pre bruselský magazín poskytol v pondelok počas návštevy zbrojného podniku Arsenal v Bulharsku. Táto firma je najväčším zamestnávateľom v krajine a zamestnáva viac než 10.500 ľudí. Predseda summitov EÚ ju označil za veľmi dobrý príklad európskej obrannej priemyselnej politiky vzhľadom na to, že vytvára pracovné miesta a pomáha ekonomike.

„Určite musíme vyrábať viac európskych (zbraní), aby sme boli autonómnejší,“ povedal Costa. „Spojené štáty prijali rozhodnutie a my by sme mali rešpektovať, že sa zameriavajú viac na iné regióny sveta ako na Európu,“ dodal.

Nový špecializovaný nástroj SAFE (Security Action for Europe), ktorý poskytne členským štátom pôžičky až do výšky 150 miliárd eur z rozpočtu EÚ, predstavila Európska komisia v rámci bielej knihy o európskej obrane s názvom Pripravenosť 2030. Tento program umožňuje krajinám nakupovať rakety, delostrelectvo, bezpilotné lietadlá, muníciu a ďalšie vojenské vybavenie.

„Tieto investície musíme využiť na rozvoj ďalších regiónov, ďalších firiem a začleniť ich do hodnotového reťazca nášho spoločného obranného priemyslu,“ povedal Costa. Zdôraznil, že ide aj o príležitosť rozvoja pre miestne firmy.

19:00 Telo ukrajinskej novinárky Viktórie Roščynovej, ktorá zomrela v ruskom zajatí, vykazuje známky mučenia, vyplýva z informácií ukrajinskej prokuratúry. O prípade dvadsaťsedemročnej reportérky, ktorá v roku 2023 zmizla na Rusmi okupovanom území a zomrela za nejasných okolností, dnes podrobne informuje viacero médií vrátane portálu Forbidden Stories, denníka The Guardian alebo serverov Ukrajinska pravda či Važnyje istorii. Spoločne sa pokúsili rekonštruovať udalosti vedúce k zajatiu novinárky, jej ďalší osud i okolnosti jej smrti.

Čítajte viac Ukrajinskú novinárku v ruskom zajatí mučili. Telo vrátili bez mozgu, očí a hrtanu

18:33 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyzval na spravodlivé ukončenie vojny s Ruskom, pričom odmietol návrhy územných ústupkov zo strany Ukrajiny. Zelenskyj to uviedol vo videopríhovore k účastníkom summitu hláv štátov Trojmoria organizovaného vo Varšave Poľskom.

Čítajte viac Zelenskyj žiada pre Ukrajinu spravodlivý mier, Putin vraj nesmie byť odmenený

17:56 Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj nariadil poslať na front vojakov z armádnych náborových stredísk, ktorí doteraz nemajú bojové skúsenosti, ani zdravotné obmedzenia. Na uvoľnené miesta nastúpia vojnoví veteráni, ktorí utrpeli zranenia a kvôli zdravotnému stavu nie sú schopní služby u bojových jednotiek, oznámil dnes ukrajinský generálny štáb.

„Uvedené opatrenia majú zlepšiť kvalitu práce stredísk a zabezpečiť dodržiavanie princípov sociálnej spravodlivosti, čo prispeje k posilneniu bratstva, bojového ducha a tiež vzájomného rešpektu vo vojenských kolektívoch,“ uviedol generálny štáb.

Pripomenul, že v súčasnosti má skoro 70 percent vojakov slúžiacich v náborových strediskách za sebou skúsenosti z bojov, približne polovica bola zranených. Pätinu pracovníkov tvoria civilisti.

17:21 Ruský generál Jaroslav Moskalik, ktorý zahynul minulý piatok v Balašiche neďaleko Moskvy pri výbuchu nálože nastraženej v aute, bol zodpovedný za monitorovanie situácie vo vojne na Ukrajine a pripravoval o tom podklady pre ruského prezidenta Vladimira Putina a ministra obrany. S odvolaním sa na nekrológ zverejnený ruským ministerstvom obrany v rezortných novinách Krasnaja zvezda o tom v utorok informovala britská stanica BBC, píše TASR.

Moskalik bol zástupcom náčelníka Hlavného operačného riaditeľstva generálneho štábu ruských ozbrojených síl. Hodnosť generálporučíka mu ruský prezident Vladimir Putin udelil v roku 2021.

17:15 Rusko v lete čosi chystá v Bielorusku, varoval dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj účastníkov summitu Iniciatívy Trojmoria. K rokovaniam, ktoré sa konajú vo Varšave, sa pripojil prostredníctvom videokonferencie.

„Ako zásterku (Rusko) používa vojenské cvičenie. Tak najčastejšie začínajú nový útok,“ povedal Zelenskyj. Dodal, že nevie, kam bude Moskva smerovať. „Ukrajina, Litva, Poľsko, bohvie, ale musíme byť pripravení,“ dodal.

Agentúra Reuters píše, že Rusko a Bielorusko spoločné manévre oznámili na september. Poznamenáva tiež, že Zelenskyj pre svoje varovanie nepredložil dôkazy.

16:20 Francúzsko obvinilo ruskú vojenskú rozviedku GRU z radu kybernetických útokov, ktorých cieľom bolo podľa francúzskeho ministerstva zahraničia destabilizovať krajinu. Podľa agentúry Reuters útoky cielili okrem iného na ministerstvá, obranné firmy a think-tanky.

„Od roku 2021 týmto spôsobom napadli alebo kompromitovali desiatky francúzskych subjektov,“ uviedla francúzska diplomacia vo vyhlásení. Agentúra AFP pripomína napríklad sabotáž televízneho kanála TV5Monde v roku 2015 a hackerský útok na e-maily tímu Emmanuela Macrona počas jeho prezidentskej kampane v roku 2017.

„Ruská vojenská spravodajská služba už niekoľko rokov nasadzuje proti Francúzsku kybernetický útočný modus nazvaný APT28,“ uviedol šéf francúzskej diplomacie Jean-Noël Barrot v príspevku na sieti X, ktorého súčasťou je aj video. Obvinenie jednotky GRU APT28, ktorá podľa francúzskych úradov sídli v Rostove na Done, nie je prvou zo strany západných mocností. Je to ale prvýkrát, keď Paríž – s odvolaním sa na vlastné spravodajské informácie – zvaluje vinu na ruský štát, píše Reuters.

15:31 Zatiaľ čo Kyjev a Washington pracujú na dohode, ktorá Spojeným štátom poskytne podiel na ukrajinskom nerastnom bohatstve, Ukrajinci, ktorí žijú s ložiskami železnej rudy pod nohami, majú pre Donalda Trumpa odkaz: Nezneužívajte nás, tieto zdroje sú naše. Americký prezident vyvinul tlak na Kyjev tým, že pohrozil zastavením toku vojenských dodávok. Tie majú Ukrajine pomôcť v boji proti ruskej invázii, ak USA nedostanú nejakú náhradu za miliardy dolárov, ktoré pomoc stoja, píše agentúra Reuters.

Dohoda je však citlivá pre Ukrajinu, ktorá má hrdú históriu ťažby uhlia aj železnej rudy a dúfa, že bude využívať ložiská čoraz žiadanejších vzácnych zemín. Príjmy z nerastov sú kľúčovým pilierom štátneho rozpočtu.

V meste Kryvyj Rih, na ktorého okraji povrchovej bane na železnú rudu vyhĺbili v krajine obrovské krátery, reagoval dvadsaťsedemročný dôchodca Oleksandr na Trumpa: „Tomu ryšavcovi nemôžete veriť, nie je to ten typ človeka.“

„Z toho, čo vidím, chcú len brať, nie dávať,“ vyhlásil Oleksandr, zatiaľ čo bol na nákupe neďaleko ťažobného a spracovateľského závodu na železnú rudu.

Prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý z Kryvého Rihu pochádza, v pondelok uviedol, že rokovania o vytvorení fondu pre príjmy z nerastných surovín, z ktorého by USA čerpali, od podpísania memoranda o dohode z 18. apríla pokročili. „Dokument je oveľa silnejší – spravodlivejší – a mohol by byť prospešný pre oba naše národy: Ukrajinu aj Ameriku,“ uviedol prezident.

13:26 Ruské ministerstvo obrany dnes vo svojom hlásení oznámilo dobytie ďalšej ukrajinskej obce – konkrétne dediny Dorošivka v Charkovskej oblasti, ktorá leží niekoľko kilometrov severne od mesta Kupjansk. Podobné vyhlásenia strán konfliktu nemožno priamo nezávisle overiť. Americký Inštitút pre výskum vojny (ISW) vo svojej najnovšej analýze uvádza, že ruské invázne sily v poslednom čase postúpili v ukrajinskej Sumskej oblasti a blízko miest Kupjansk, Siversk, Toreck a Novopavplyvka na východe krajiny.

Sumská oblasť susedí s ruskou Kurskou oblasťou, kam vlani v lete prekvapivo prenikli ukrajinskí vojaci a podľa dostupných informácií sa im podarilo obsadiť stovky kilometrov štvorcových ruského územia. V poslednom čase však prichádzali správy o tom, že ich Rusi za pomoci severokórejských vojakov vytláčajú a v sobotu Moskva oznámila, že sa ich podarilo vypudiť úplne. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naopak v nedeľu oznámil, že ukrajinskí vojaci ďalej bojujú v Kurskej a tiež v Belgorodskej oblasti na západe Ruska.

„Geolokalizované zábery zverejnené 27. apríla naznačujú, že ruské sily nedávno postúpili v poliach západne od obce Lokňa (severovýchodne od mesta Sumy) a pravdepodobne obsadili polia západne a juhozápadne od Basivky a juhovýchodne od Žuravky,“ Píše vo svojej analýze Inštitút pre výskum vojny, podľa ktorého hovorca ukrajinskej pohraničnej služby Andrij Demčenko v pondelok vyhlásil, že Rusi pokračujú v nasadzovaní malých pechotných skupín k útoku na hranici blízko Basivky a Žuravky.

ISW podotkol, že ruskí vojnoví blogeri pripúšťajú, že ukrajinskí vojaci udržiavajú obmedzené pozície v pohraničí Kurskej oblasti. Boje podľa inštitútu v pondelok pokračovali tiež v ruskej Belgorodskej oblasti.

12:57 Poslanci maďarského parlamentu v utorok schválili vládny návrh novely zákona o predchádzaní a zvládaní následkov ozbrojeného konfliktu a humanitárnych katastrof v Maďarsku v susednej krajine, ktorou parlament splnomocnil vládu na predĺženie stavu núdze do 14. novembra. S odvolaním sa na server telex.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Vláda dostala od parlamentu povolenie na vydávanie dekrétov do 14. novembra, píše server, podľa ktorého kabinet môže pozastaviť uplatňovanie určitých zákonov, môže sa odchýliť od zákonných ustanovení a môže prijať aj iné mimoriadne opatrenia.

V zmysle platnej legislatívy môže vláda vyhlásiť núdzový stav na tridsať dní a dvojtretinová väčšina Národného zhromaždenia ho môže predĺžiť maximálne o 180 dní.

12:19 Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio povedal svojmu ruskému kolegovi Sergejovi Lavrovovi, že Spojené štáty sú odhodlané pracovať na ukončení vojny na Ukrajine. Uviedlo to v pondelok americké ministerstvo zahraničných vecí.

„Spojené štáty to s pomocou pri ukončení tejto nezmyselnej vojny myslia vážne,“ uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová, ktorá citovala vyjadrenie Rubia v telefonáte s Lavrovom. Podľa jej slov šéf diplomacie USA hovoril s Lavrovom o „ďalších krokoch v mierových rozhovoroch medzi Ruskom a Ukrajinou a o potrebe ukončiť vojnu teraz“.

Hovor sa uskutočnil predtým, ako ruský prezident Vladimir Putin v pondelok ponúkol trojdňové prímerie, ktoré načasoval na dni ruských osláv konca druhej svetovej vojny. V nedeľu sa Rubio v súvislosti s mierovými rokovaniami medzi Ruskom a Ukrajinou vyjadril, že existujú „dôvody na optimizmus, ale aj dôvody na realizmus“. Spojené štáty by sa však podľa neho mohli rozhodnúť zamerať sa na iné priority.

11:35 Odchádzajúca nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v utorok vyzvala amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby nenútil Ukrajinu uzavrieť mierovú dohodu s Ruskom. Podľa nej Moskva skutočný záujem o ukončenie konfliktu nemá, informuje o tom TASR podľa správy agentúry DPA.

„Uzavrieť dohodu, ktorá vedie k ďalšej agresii, nemôže byť v záujme jedného z najväčších svetových hráčov – Spojených štátov,“ uviedla Baerbocková na okraj stretnutia Nordicko-baltskej osmičky (NB8) na tému bezpečnosti a spolupráce v Baltskom mori.

„Potrebujeme spoľahlivý a trvalý mier,“ dodala nemecká ministerka a zdôraznila, že si to praje celá Európa.

Baerbocková upozornila aj na nedávne útoky na dátové káble v Baltskom mori, za ktorými pravdepodobne stojí Rusko, ako aj na ruskú tieňovú flotilu, ktorú Moskva používa na obchádzanie sankcií. Podľa nemeckej ministerky týmito krokmi prezident Vladimir Putin ukazuje, že má záujem vo vojne na Ukrajine pokračovať, a skepticky sa vyjadrila k jeho vyhláseniu o budúcotýždňovom trojdňovom prímerí.

„Po troch rokoch vojny nemôže oznámenie o trojdňovom prímerí zakryť skutočnosť, že ruský prezident si vzal na mušku náš európsky mierový poriadok,“ upozornila. Baerbocková tak zdôraznila zvýšenú spoluprácu medzi pobaltskými krajinami a označila ju ako investíciu do spoločnej bezpečnosti.

11:07 Rusko považuje za prioritu začatie priamych rozhovorov s Ukrajinou, Kyjev ale v minulosti neodpovedal na množstvo ponúk rokovaní, ktoré urobil ruský prezident Vladimir Putin. Dnes to podľa agentúry Reuters uviedol kremeľský hovorca Dmitrij Peskov.

„Bol to prezident Putin, kto opakovane hovoril, že Rusko je pripravený bez akýchkoľvek podmienok začať rokovací proces,“ povedal Peskov novinárom. „Od kyjevského režimu sme ale doteraz nepočuli žiadnu odpoveď,“ uviedol.

Čítajte aj Sme pripravení rokovať aj s teroristami, odkázal Zelenskyj Putinovi. Trump chce mier dohodnúť už do konca apríla

Peskov tiež reagoval na návrh ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na 30-dňové prímerie. To podľa Kremľa to ale nie je možné bez vyriešenia všetkých nuancií.

Kremeľ v utorok informoval, že Putin jednostranne vyhlásil pokoj zbraní od 8. do 10. mája, teda v čase pripomienok 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Európe. Zelenskyj toto oznámenie označil za pokus o manipuláciu a dodal, že nie je dôvod, prečo čakať na prímerie do 8. mája. Už skôr ukrajinský prezident Rusko opakovane vyzval, aby pristúpilo na 30-dňové bezpodmienečné prímerie.

11:05 Najmenej osem ukrajinských civilistov vrátane dieťaťa prišlo o život a minimálne 24 utrpelo zranenia počas uplynulého dňa pri ruských útokoch proti Ukrajine. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje utorkové správy regionálnych úradov.

V Doneckej oblasti ruské útoky pripravili o život päť civilistov, uviedol gubernátor oblasti Vadym Filaškin. Ruský dron v Černihivskej oblasti zasiahol obytnú budovu, pričom pripravil o život muža.

Počas dronového útoku v Dnepropetrovskej oblasti zahynulo 12-ročné dievča. Terčom ruských útokov sa stal aj okres Šostka v Sumskej oblasti kde prišiel o život civilista. Moskva podľa úradov zaútočila na oblasť 20 riadenými leteckými bombami KAB a 35 dronmi.

10:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa dnešného summitu Iniciatívy Trojmorí vo Varšave osobne nezúčastní, napísal server poľského listu Rzezpospolita. Zelenskyj aj jeho český náprotivok Petr Pavel minulý týždeň hovorili o tom, že sa v najbližšom čase stretnú, a Pavel povedal, že to bude vo Varšave. Slovensko na summite zastupuje prezident Peter Pellegrini.

Rzeczpospolita uvádza, že Zelenskyj k účastníkom samitu prehovorí prostredníctvom videokonferencie. Ukrajinské vládne zdroje poľskému denníku v pondelok večer povedali, že Ukrajinu bude na stretnutí zastupovať vicepremiér Oleksij Kuleba. Pôvodne sa očakávalo, že Zelenskyj vo Varšave prezidentov oboznámi s podrobnosťami svojej schôdzky so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom, ktorá sa uskutočnila v sobotu vo Vatikáne, kde sa obaja štátnici zišli na pohrebe pápeža Františka.

Ukrajina členom Iniciatívy Trojmorie nie je, ale patrí medzi pridružené krajiny. Zelenskyj sa zúčastnil na jej minuloročnom summite vo Vilniuse, kde sa snažil získať ďalšiu pomoc pre ukrajinskú protivzdušnú obranu, píše Rzeczpospolita.

9:28 Ukrajinskí vojaci skepticky komentujú úsilie Spojených štátov o nastolenie mieru a neveria v nové „prímerie“ vyhlásené Putinom. Ukrajinskí vojaci očakávajú, že Moskva začne letnú ofenzívu. Vojaci priznávajú, že ich „veľmi sklamalo“ úsilie USA o nastolenie mieru, uvádza sa v reportáži The Guardian.

Čítajte viac Mnoho Rusov umiera, nám sa to páči: V lete sa rozpúta peklo, hovoria ukrajinskí vojaci. Ostro komentovali Trumpa

9:26 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 060 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 950 860, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, 14 obrnených bojových vozidiel pechoty a 42 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 728 tankov, 22 352 obrnených bojových vozidiel pechoty a 27 080 delostreleckých systémov.

8:11 Rusko aj Ukrajina sa v utorok znovu navzájom obvinili z nočných leteckých útokov. Podľa ukrajinských úradov pri ruských náletoch na Dnepropetrovskú oblasť zomrelo 12-ročné dievča. Moskva informovala, že zostrelila 91 ukrajinských dronov.

V príspevku na sociálnych sieťach ukrajinská pohotovostná služba uviedla, že pri útoku na Dnepropetrovskú oblasť utrpeli zranenia aj rodičia mŕtveho dievčaťa. Ďalšie dieťa v regióne údajne zachránili spod trosiek.

Ruské ministerstvo obrany v utorok na platforme Telegram oznámilo, že väčšinu ukrajinských dronov zostrelila protivzdušná obrana nad Kurskou oblasťou. Dva ďalšie zničili v okolí hlavného mesta krajiny a zvyšok nad južnými a západnými oblasťami Ruska a nad anektovaným ukrajinským polostrovom Krym. (reuters, tasr)

8:02 Európski a ukrajinskí predstavitelia sa obávajú, že americký prezident Donald Trump by mohol využiť malý pokrok v rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou na to, aby z nich vycúval. Píšu o tom britské noviny Financial Times s odvolaním sa na predstaviteľov oboznámených s rozhovormi.

Čítajte viac Európa sa obáva, že Trump sa chystá vycúvať z rokovaní o Ukrajine

6:10 Ruský prezident Vladimir Putin rozhodol o trojdňovom pokoji zbraní v bojoch proti Ukrajine počas dní okolo 80. výročia konca druhej svetovej vojny, informoval Kremeľ. Rusko si koniec druhej svetovej vojny tradične pripomína 9. mája a Putinovo rozhodnutie o zastavení bojov sa týka 8., 9. a 10. mája. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil oznámenie za „pokus o manipuláciu“ a dodal, že nie je dôvod, prečo čakať na prímerie do 8. mája. Hovorkyňa Bieleho domu uviedla, že americký prezident Donald Trump chce vidieť trvalé prímerie, ktoré by ukončilo ruskú vojnu proti Ukrajine.

„Počas tohto obdobia budú všetky vojenské akcie pozastavené. Rusko sa domnieva, že ukrajinská strana by mala nasledovať tohto príklad,“ uviedol Kremeľ na platforme Telegram, kde tiež oznámil, že Putin prímerie nariadil z humanitárnych dôvodov. Moskva ďalej pohrozila, že v prípade „porušenia prímeria ukrajinskou stranou“ zareagujú ruské ozbrojené sily adekvátne. „Ruská strana opätovne oznamuje svoju pripravenosť na mierové rozhovory bez predbežných podmienok,“ dodala kancelária prezidenta.

Čítajte viac Sto dní vlády: Putin má dilemu. Dá Trumpovi darček v podobe prímeria s Ukrajinou?

„Je tu ďalší pokus o manipuláciu,“ povedal v pondelok večer ukrajinský prezident Zelenskyj ohľadom trojdňového prímeria. Podľa neho si chce Putin len zabezpečiť pokoj na vojenskú prehliadku ku koncu druhej svetovej vojny, ktorá sa uskutoční 9. mája v Moskve. Na sieti X ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha uviedol, že prímerie by malo byť reálne a nielen pre vojenskú prehliadku pripomínajúcu v Rusku koniec vojny. „Ukrajina je pripravená podporiť trvalé, odolné a úplné prímerie. Navrhujeme to neustále,“ napísal šéf ukrajinskej diplomacie. Šéf ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám Andrij Kovalenko Putinovo jednostranné prímerie označil za manipuláciu. „Prečo nie plné a komplexné prímerie? Čokoľvek, čo nie je celkovým pokojom zbraní, je ruskou manipuláciou na informačné a vojenské účely,“ uviedol Kovalenko.

Čítajte viac Macron: Západ Rusko pritlačí. Verí, že presvedčil aj Trumpa

O prímerie a mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou sa usilujú Spojené štáty, ktoré zatiaľ viedli oddelené rokovania so zástupcami oboch znepriatelených krajín. K výsledku sa zatiaľ dospieť nepodarilo. Kyjev už skôr pristúpil na americký návrh na celkové 30-dňové prímerie. Putin ale Trumpov požiadavku na čo najrýchlejší pokoj zbraní neprijal a Moskva súhlasila iba s 30-dňovým prerušením útokov na energetické ciele. Neskôr ešte Putin vyhlásil krátky veľkonočný pokoj zbraní. Obe strany sa vinili z porušovania oboch prímeria.

Americká administratíva medzitým začala dávať najavo, že USA ukončia svoje snahy o urovnanie konfliktu, ak Rusko alebo Ukrajina budú príliš sťažovať uzavretie dohody. Trump bol podľa Reuters v posledných dňoch voči Moskve kritickejší ako zvyčajne a vyjadril obavy, či ho Putin neklame. V nedeľu šéf Bieleho domu uviedol, že chce, aby jeho ruský náprotivok zastavil útoky na Ukrajinu a podpísal s Kyjevom mierovú dohodu.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v pondelok podľa Reuters v reakcii na Putinovo krátkodobé prímerie zopakovala, že americký prezident dal jasne najavo, že usiluje o trvalý pokoj zbraní. Šéf Bieleho domu je čoraz viac frustrovaný Putinom a Zelenským, ktorí by mali zasadnúť k rokovaciemu stolu a vojnu ukončiť, uviedla Leavittová. Súčasnú vojnu na Ukrajine rozpútalo 24. februára 2022 Rusko na Putinov príkaz.

Rusi oslavujú víťazstvo v takzvanej Veľkej vlasteneckej vojne 9. mája, teda o deň neskôr ako v Európe, pretože v čase podpisu nemeckej kapitulácie bolo v Berlíne 23 hodín večer, ale v Moskve už bola hodina po polnoci. Rusko nazýva Veľkou vlasteneckou vojnou časť druhej svetovej vojny, ktorá začala v júni 1941 nemeckým prepadnutím Sovietskeho zväzu. V roku 1939 nacisti a Sovieti uzavreli zmluvu o neútočení, ktorú si zároveň rozdelili východnú Európu.