1162. deň: Ukrajina je pripravená na mierové rokovania s Ruskom v akomkoľvek formáte

Čítajte viac 1161. deň: Zelenskyj varoval, že Rusko v lete čosi chystá v Bielorusku

22:30 V Moskve sa bude 20. septembra konať hudobná súťaž s názvom Intervízia. Oznámili to v stredu jej organizátori. Súťaž je ruským rivalom medzinárodnej Eurovízie, z ktorej však Rusko vylúčili po tom, ako pred vyše tromi rokmi napadlo Ukrajinu.

Intervízia bola medzinárodná organizácia televíznych vysielateľov prevažne Sovietskeho zväzu a východného bloku vrátane Poľska a Československa. V 60. a 70. rokoch minulého storočia organizovala pesničkovú súťaž Intervízia, ktorej cieľom bolo konkurovať Západu, respektíve práve už fungujúcej Eurovízii.

Po skončení studenej vojny sa postupne zlúčila s Európskou vysielacou úniou (EBU), ktorá organizuje zmienenú Eurovíziu. EBU však z tejto prominentnej medzinárodnej súťaže Rusko vylúčila v máji 2022, a to v dôsledku jeho invázie na Ukrajinu. Moskva sa tak na tejto súťaži nemôže zúčastňovať ani ju vysielať.

Rusko v rámci Eurovízie súťažilo v rokoch 1994 – 2021 a po výhre speváka Dimu Bilana s pesničkou „Believe“ v roku 2008 sa súťaž v nasledujúcom roku konala na Olympijskom štadióne v Moskve.

Ruský prezident Vladimír Putin tak začiatkom roka dekrétom nariadil oživenie súťaže Intervízia. Jej organizátori v stredu oznámili, že sa bude konať 20. septembra v moskovskej LIVE Aréne. Divákom prisľúbili účasť hudobníkov z „rôznych kontinentov“ a „nezabudnuteľné emócie“, približuje AFP.

21:45 Bielorusko schválilo návrh zákona, na základe ktorého pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny udelí amnestiu tisícom väzňov. Informovala o tom v stredu bieloruská tlačová agentúra BelTA, podľa ktorej by sa amnestia mohla vzťahovať na približne 7630 osôb. Ľudskoprávni aktivisti tvrdia, že politickí väzni nebudú prepustení.

Minsk predstavil návrh zákona minulý týždeň na pokyn bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Z tohto návrhu vyplýva, že amnestia bude udelená tým, ktorí plne nahradili škodu za svoje zločiny a počas odpykávania si trestu získali pozitívne hodnotenie.

Čítajte viac 1161. deň: Zelenskyj varoval, že Rusko v lete čosi chystá v Bielorusku

Ľudskoprávni aktivisti kritizujú rozhodnutie bieloruskej vlády z tohto zákona vyčleniť politických väzňov. Osem organizácií spoločne vyzvalo vládu, aby rozšírila rozsah amnestie.

DPA pripomína, že tento krok Bieloruska nadväzuje na podobnú amnestiu z minulého roka. Lukašenko minulý rok na základe zákona prisľúbil amnestiu či milosť vážne chorým väzňom vrátane osôb zadržaných počas masových protirežimových protestov v roku 2020. Tento zákon sa však nevzťahuje na ľudí, ktorí sa podľa Bieloruska zapojili do „extrémistických a teroristických činností“.

Čítajte viac Vládne železnou rukou už viac ako 30 rokov. Polovica sveta sníva o našej 'diktatúre', povedal Lukašenko

Lukašenko je na čele Bieloruska od roku 1994. Po prezidentských voľbách v roku 2020, ktoré podľa oficiálnych výsledkov znovu vyhral Lukašenko, vypukli v Bielorusku masové protesty proti údajne zmanipulovanému hlasovaniu. Bezpečnostné zložky však nepokoje tvrdo potlačili. Lukašenko, ktorý bol vyhlásený za víťaza aj v tohtoročných januárových prezidentských voľbách, je podľa agentúry AP často označovaný za „posledného európskeho diktátora“.

Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna tvrdí, že v bieloruských väzniciach sa v súčasnosti nachádza takmer 2000 politických väzňov, píše DPA. Politickí väzni sú podľa AFP v bieloruskom väzení vystavení ťažkým podmienkam, často im úrady odmietajú prístup k právnikom či kontakt s blízkymi.

Pred januárovými prezidentskými voľbami udelil Lukašenko milosť viac ako 200 väzňom. Analytici tento krok označili za úsilie bieloruského prezidenta napraviť vzťahy so západnými krajinami.

Čítajte viac Americkí diplomati odviezli z Minsku troch oslobodených väzňov. Prečo sa Trump rozhodol otepliť vzťahy s Lukašenom po ich rokoch na bode mrazu?

21:40 Ruský prezident Vladimir Putin dnes vyhlásil, že malé skupiny ukrajinských vojakov sú stále v Kurskej oblasti na západe Ruska, kde sa podľa neho ukrývajú v pivniciach a ďalších úkrytoch. Podľa ruských médií tiež ukrajinských vojakov vyzval, nech zložia zbrane a vzdajú sa.

Čítajte viac Putin opäť korigoval tvrdenia o vyhnaní ukrajinských síl z Ruska

21:35 Lotyšsko zakázalo vstup na svoje územie svetoznámemu hudobnému skladateľovi Goranovi Bregovičovi, potvrdil pre tamojšiu štátnu televíziu minister vnútra Rihards Kozlovskis. Bregoviča zaradilo Lotyšsko na zoznam neželaných osôb, informuje srbský spravodajský server B92.

Čítajte viac Lotyšsko vyhlásilo skladateľa Gorana Bregoviča za neželanú osobu

21:30 Európska únia pripravuje plán B, ako zachovať sankcie uvalené na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu, pre prípad, že Spojené štáty upustia od mierových rokovaní a budú sa snažiť o zblíženie s Ruskom. Pre denník Financial Times to v stredu uviedla vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

EÚ podľa Kallasovej vidí náznaky, že USA uvažujú o tom, či by sa nemali zo sprostredkovania rozhovorov o ukončení vojny medzi Ukrajinou a Ruskom stiahnuť a nepokúsiť sa o dohodu s Rusmi. Šéf americkej diplomacie Marco Rubio v utorok zopakoval, že USA v tomto úsilí nebude pokračovať, ak Moskva a Kyjev nepredloženia konkrétne návrhy.

„Máme aj plán B, ale musíme pracovať na pláne A; pretože inak sa sústredíte na plán B a potom sa to stane,“ povedala denníku Kallasová s odkazom na možný ustúp USA. Momentálne podľa nej prebiehajú rozhovory s Washingtonom a ďalšími medzinárodnými partnermi EÚ s cieľom zabezpečiť zachovanie západného sankčného režimu voči Moskve.

Server Axios nedávno prišiel s informáciou, že Washingtonom predložený mierový rámec predpokladá de iure uznanie ruskej kontroly nad Krymom, ktorý Moskva nezákonn anektovalo v roku 2014, a de facto uznanie ruskej okupácie takmer celej Luhanskej oblasti a častí Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rusko by tiež získalo prísľub, že sa Ukrajina nestane členom NATO, ale bude môcť vstúpiť do EÚ. Spojené štáty by takisto zrušili sankcie uvalené na Rusko od roku 2014.

Čítajte viac Zelenskyj odmietol nadiktovaný mier, rokovanie ministrov v Londýne nebude. Toto je Trumpových 9 bodov na urovnanie konfliktu

21:05 Estónskym ozbrojeným silám bolo v stredu na leteckej základni Ämari odovzdaných šesť amerických salvových raketometov HIMARS. Táto pobaltská krajina tak výrazne posilnila svoju schopnosť podnikať útoky na dlhé vzdialenosti, informuje portál estónskeho verejnoprávneho telerozhlasu ERR.

Ide o jeden z najväčších nákupov zbraní v dejinách Estónska. Raketomety boli dodané na základe dohody, ktorú v decembri 2022 podpísalo Estónske centrum pre investície do obrany (RKIK) s americkou Agentúrou pre spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti (DSCA).

„Sú tu! Posilní to nielen obranu Estónska, ale zvýši aj bezpečnosť celej Severoatlantickej aliancie,“ napísal na platforme X minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

Salvový raketomet HIMARS je namontovaný na kolesovom podvozku nákladného auta. Je určený na ničenie delostrelectva, protivzdušnej obrany, nákladných áut, ako aj ľahkých obrnených vozidiel na vzdialenosť 15 – 500 kilometrov. HIMARS je schopný odpáliť svoje rakety a opustiť oblasť skôr, ako nepriateľské sily dokážu lokalizovať miesto odpalu. Vďaka vysokej interoperabilite so systémami NATO sa dá ľahko integrovať a podľa potreby rýchlo nasadiť.

Generálny riaditeľ RKIK Magnus-Valdemar Saar na odovzdávacej ceremónii povedal, že systémy HIMARS budú čoskoro dodané aj susedným krajinám Lotyšsku a Litve.

Financovanie systémov HIMARS zo strany USA je súčasťou širšieho balíka bezpečnostnej pomoci zameraného na posilnenie východného krídla NATO. Celkovo sa americká pomoc pre rôzne projekty v oblasti obrany v Estónsku v rokoch 2022 – 2024 v porovnaní s predchádzajúcimi tromi rokmi zvýšila z približne 122 miliónov dolárov na 430 miliónov dolárov.

Agresia Ruska proti Ukrajine je v Estónsku vnímaná ako priama hrozba pre národnú bezpečnosť. Tento malý pobaltský štát preto zvýšil svoje vojenské výdavky a prezbrojuje sa. Výdavky Estónska na obranu na budúci rok majú dosiahnuť päť percent HDP.

20:08 Rusko podľa Kremľa môže v prípade potreby zmobilizovať takú armádu, akú počas druhej svetovej vojny zmobilizoval Sovietsky zväz.

„Ak sa veľká krajina potrebuje postaviť na odpor, postaví sa kedykoľvek. Nikto nemôže mať žiadne pochybnosti,“ povedal počas prednášky v Múzeu víťazstva v Moskve hovorca ruského vodcu Dmitrij Peskov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Podľa hovorcu Kremľa „milióny“ Rusov už teraz pomáhajú vojenskému úsiliu proti Ukrajine tým, že zbierajú pomoc, posielajú na front vybavenie a muníciu zakúpenú z vlastných finančných prostriedkov či pletú maskovacie siete.

20:00 Čistý zisk ruskej spoločnosti Gazprom pripísaný akcionárom podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS) predstavoval v roku 2024 1,219 bilióna rubľov (15 miliárd USD; 13,19 miliardy eur), oznámil v stredu štátom vlastnený plynárenský gigant. Rok predtým Gazprom vykázal stratu 629 miliárd RUB.

„K čistému zisku výrazne prispel pokles záporných kurzových rozdielov pri devízových záväzkoch a nárast úrokových príjmov z peňažných investícií, ktoré kompenzovali nárast úrokových výdavkov. Čistý zisk upravený o nepeňažné položky dosiahol 1,433 bilióna RUB, čo je dvakrát viac ako v roku 2023,“ uviedol zástupca generálneho riaditeľa Famil Sadygov, ktorého citovala spoločnosť.

Tržby holdingu vzrástli o 25 % na 10,7 bilióna rubľov a stali sa druhými najväčšími v histórii spoločnosti, uviedla agentúra TASS.

Čítajte viac Gazpromu sa nedarí predávať plyn, prejde na výrobu pračiek a chladničiek

19:55 Ruské veľvyslanectvo vo Francúzsku v stredu odsúdilo „nepodložené tvrdenia“ francúzskej vlády, podľa ktorej ruská vojenská spravodajská služba GRU už niekoľko rokov uskutočňuje proti Francúzsku kybernetickú ofenzívu s názvom APT28.

„Dôrazne odmietame nepodložené obvinenia francúzskej strany,“ uviedla ruská ambasáda vo Francúzsku na platforme Telegram.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí v utorok oznámilo, že terčom ruskej GRU sa od roku 2021 stalo približne desať francúzskych subjektov. Kybernetickému útoku čelila aj organizácia zapojená do usporiadania minuloročných olympijských hier v Paríži. V roku 2017 bol útoku vystavený aj predvolebný štáb francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a v roku 2015 aj jedna z francúzskych televíznych sietí – TV5Monde.

AFP pripomína, že západné vlády už roky obviňujú ruské spravodajské služby z kybernetických útokov a zasahovania do ich politických systémov vrátane predvolebných kampaní.

Šéf francúzskej diplomacie Jean-Noel Barrot tieto obvinenia vzniesol aj pred Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov (BR OSN). Žiadal okamžité zastavenie útokov zo strany Ruska, ktorého veľvyslanec pri OSN bol v tom čase prítomný na zasadnutí.

Ruská federácia podľa Barrota využila pri kybernetických útokoch odnož vojenskej rozviedky GRU známu ako APT28. Ide o skratku pre Advanced Persistent Threat (pokročilá pretrvávajúca hrozba), čo je ruský aktér, ktorý je dobre známy Spojeným štátom i krajinám Európskej únie. Tie už na osoby a subjekty spojené s touto skupinou uvalili sankcie za pokusy destabilizovať verejnú mienku.

Americké tajné služby obvinili organizáciu APT28, známu aj ako Fancy Bear, zo zasahovania do prezidentských volieb v roku 2016 v prospech Donalda Trumpa, a to zverejnením desiatok tisíc správ od Demokratickej strany a ľudí blízkych jeho rivalke Hillary Clintonovej.

Vzťahy medzi Moskvou a Parížom sú napäté, odkedy Rusko vo februári 2022 spustilo vojenskú inváziu na susednú Ukrajinu, pričom Francúzsko je jedným z hlavných spojencov Kyjeva, pripomína AFP.

19:05 Český prezident Petr Pavel v nedeľu popoludní na Pražskom hrade prijme lídra nemenovanej krajiny, oznámila v stredu jeho kancelária. Portál Novinky.cz píše, že naposledy sa pri podobnom zamlčaní detailov konala návšteva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v júni 2023.

„V nedeľu 4. mája popoludní prijme prezident Petr Pavel na Pražskom hrade zahraničnú hlavu štátu. Podrobnejšie informácie budú zverejnené v nedeľu,“ uviedla vo vyhlásení Kancelária prezidenta republiky (KPR).

Spravodajský portál poznamenal, že KPR obvykle informuje o podobných návštevách otvorene. „Terajší tajnostkársky spôsob naznačuje, že do Českej republiky by mohol pricestovať významný štátnik,“ napísali Novinky.cz.

Na webovej stránke KPR sa podľa Noviniek takisto objavila informácia, že areál Pražského hradu bude v nedeľu pre verejnosť uzavretý od 11.00 h do 16.30 h SEČ.

Podľa zdrojov spravodajských serverov iDnes.cz a Seznam Zprávy v nedeľu do ČR príde Zelenskyj s manželkou Olenou. Okrem Pavla by ho mal údajne prijať aj premiér Petr Fiala a minister zahraničných vecí Jan Lipavský.

Predvlaňajšia návšteva ukrajinského prezidenta v Prahe bola do posledných chvíľ utajovaná z bezpečnostných dôvodov. Informáciu o návšteve napokon zverejnil na sieti X krátko pred príletom sám Zelenskyj.

19:00 Ukrajina a Spojené štáty by mohli v priebehu nasledujúcich 24 hodín podpísať dohodu o nerastných surovinách, oznámil v stredu ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ s tým, že ešte je potrebné doladiť posledné detaily. Do Washingtonu medzitým smeruje prvá podpredsedníčka ukrajinskej vlády Julija Svyrydenková.

Nemenovaný zdroj z ukrajinskej vlády ešte pred vyjadreniami Šmyhaľa uviedol, že Kyjev je pripravený spolu s USA uzavrieť dohodu o ťažbe nerastných surovín a k podpisu by mohlo dôjsť ešte v stredu neskoro večer kyjevského času.

Dohodu mali USA a Ukrajina podpísať už koncom februára, zmarila ju však roztržka medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome.

Trump chce dohodu, ktorá by Washingtonu poskytla licenčné poplatky zo ziskov z ukrajinskej ťažby surovín a vzácnych nerastov ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Ukrajine v boji proti ruskej invázii poslal jeho predchodca Joe Biden.

Čítajte viac Podpíšte všetko, alebo sa vráťte domov, tlačí Washington opäť na Kyjev. Dohoda o nerastoch sa nečakane komplikuje

Obe strany podpísali pred takmer dvoma týždňami memorandum o zámere „dokončiť formálnu dohodu o hospodárskom partnerstve a investičnom fonde na obnovu (Ukrajiny)“. Návrh dohody bol od hádky v Bielom dome prepracovaný a podľa Šmyhaľa pôjde o „skutočne partnerskú dohodu“.

„Investičný fond bude mať rovnaké – päťdesiat na päťdesiat – podiely na riadení aj napĺňaní. Príspevky budú v hotovosti a americká strana si bude môcť novú vojenskú pomoc započítať ako svoj vklad do fondu,“ povedal Šmyhaľ v ukrajinskej televízii. Washington podľa jeho slov upustil od svojej požiadavky, aby sa do fondu zahŕňala aj doterajšia pomoc USA.

Denník The Financial Times medzičasom prišiel s informáciou, že obe strany na poslednú chvíľu narazili na prekážky. Nezhody údajne nastali, keď tím amerického ministra financií Scotta Bessenta Svyrydenkovej na ceste do Washingtonu povedal, že by mala byť „pripravená podpísať všetky dohody, alebo sa vrátiť domov“.

Američania podľa FT chcú, aby Ukrajinci v stredu podpísali rámcovú aj podrobnú zmluvu o financovaní, ktorá by zavŕšila úplnú dohodu o nerastných surovinách. Podľa nemenovaných ukrajinských predstaviteľov to však nepôjde, pretože dohodu o investičnom fonde musí pred podpisom ratifikovať ukrajinský parlament.

Čítajte viac Ukrajina a USA sa dohodli na podmienkach ukončenia vojny. Kellogg poodhalil podrobnosti

17:53 Rusko je ochotné v rámci urovnania konfliktu na Ukrajine posúdiť so Spojenými štátmi ich prítomnosť v okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni, uviedol dnes šéf štátnej korporácie Rosatom Alexej Lichačov.

„V prípade, že vedenie krajiny prijme politické rozhodnutie, sme pripravení to posúdiť s americkou stranou,“ povedal Lichačov agentúre Interfax.

Americký plán mierovej dohody, ktorý však nebol oficiálne zverejnený, podľa médií počíta s tým, že okolo najväčšej jadrovej elektrárne v Európe vznikne neutrálna zóna a kontrolu nad samotnou elektrárňou prevezmú Američania, pripomenul denník Kommersant.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v nedávnom rozhovore poskytnutom americkej televízii CBS návrh odmietol. „Nie, nikdy sme takúto ponuku nedostali. Ale ak sa tak stane, vysvetlíme, že Záporožskú jadrovú elektráreň riadi ruská štátna spoločnosť Rosatom,“ povedal Lavrov a dodal, že elektráreň je „vo veľmi spoľahlivých rukách“. Pripomenul tiež, že v elektrárni je prítomná misia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorá situáciu monitoruje.

16:17 Ukrajina je pripravená ešte dnes podpísať so Spojenými štátmi dohodu o americkom podiele na svojom nerastnom bohatstve. S odvolaním sa na svoj zdroj o tom informovala agentúra Bloomberg.

Čítajte viac Podpíšte všetko, alebo sa vráťte domov, tlačí Washington opäť na Kyjev. Dohoda o nerastoch sa nečakane komplikuje

15:29 Ukrajina je ochotná pristúpiť na mierové rozhovory v akomkoľvek formáte hneď, ako sa presvedčí, že Rusko je skutočne pripravené na náročnú cestu k mieru. V stredu to vyhlásil ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. TASR sa odvoláva na správu agentúry Reuters.

„Rusko môže preukázať svoju skutočnú pripravenosť na mierové rozhovory tým, že bude súhlasiť so skutočným prímerím aspoň na 30 dní. Ak je Rusko pripravené na 60– alebo 90-dňové prímerie, sme pripravení aj my,“ napísal Sybiha na sociálnej sieti X.

Čítajte viac Putin je otvorený mieru, ale až keď Rusko dosiahne svoje ciele. Ukrajina: Sme pripravení rokovať

14:56 Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) sa prihlásila k nočnému dronovému útoku na vojenskú továreň v meste Murom v ruskej Vladimírskej oblasti. S odvolaním na zdroje z prostredia SBU o tom informujú agentúra Reuters a denník The Kyiv Independent, píše TASR.

Zasiahnutá továreň v Murome, ktorý sa nachádza približne 300 kilometrov východne od Moskvy, podľa sankčného zoznamu Európskej únie vyrába súčiastky pre vojenskú muníciu, uvádza Reuters. Zdroj z prostredia SBU však tvrdí, že závod vyrába taktiež komponenty pre ruské vojenské námorníctvo a letectvo.

O požiari, ktorý sa rozšíril na 720 štvorcových metrov, informoval guvernér Vladimírskej oblasti Alexandr Avdejev a pripísal ho dronovému útoku. Pri útoku boli údajne poškodené dve budovy vrátane skladu munície a nedošlo k žiadnym obetiam.

14:11 Európska komisia (EK) investuje 910 miliónov eur na posilnenie inovatívneho a konkurencieschopného obranného priemyslu v Európe. Finančné prostriedku budú poskytnuté na 62 vybraných projektov z krajín Európskej únie vrátane Slovenska, informuje TASR podľa stredajšej tlačovej správy Komisie.

Cieľom týchto investícií je odstrániť kľúčové nedostatky v spôsobilostiach, ako je napríklad mobilita síl, prostredníctvom inovácií a spolupráce v rámci európskej vedy a priemyslu.

Okrem toho sa do projektov Európskeho obranného fondu (EDF) mohli po prvý raz zapojiť aj ukrajinské firmy. Táto prehĺbená spolupráca medzi ukrajinským a európskym obranným sektorom nadväzuje na aktivity Úradu pre obranné inovácie EÚ v Kyjeve, ktorý má za cieľ podporiť bližšie prepojenie Ukrajiny s európskou obrannou priemyselnou základňou, spresnila EK vo vyhlásení.

Investície zároveň podporujú iniciatívy ako plán ReArm Europe/Readiness 2030 a spoločnú Bielu knihu o obrannej pripravenosti do roku 2030, ktoré majú posilniť schopnosti európskej obrany a definujú potrebné investície.

13:39 Estónsko je pripravené vyslať svoje jednotky na Ukrajinu v rámci prípadnej mierovej misie po uzavretí prímeria, informoval o tom premiér Kristen Michal. TASR informáciu prevzala z agentúry DPA a portálu ERR News.

Vláda by bola v prípade uzavretia prímeria pripravená nasadiť jednu rotu pozemných síl spolu s inštruktormi a štábnymi dôstojníkmi. S „vyslaním by musel súhlasiť parlament.

„Bezpečnosť Ukrajiny je bezpečnosťou Európy,“ povedal Michal. „Nezávislá, suverénna Ukrajina patriaca do európskej rodiny je pre nás všetkých najlepšou strategickou zárukou proti imperializmu Moskvy. Musíme ukázať, že dobré myšlienky dokážeme uviesť do praxe,“ vyhlásil.

Estónsky premiér zdôraznil, že najlepším spôsobom bezpečnostných záruk pre Ukrajine je členstvo v NATO. „Ak si členstvo (Ukrajiny) v NATO vyžiada čas, odstrašenie a obranné opatrenia musia byť zabezpečené prostredníctvom spojeneckých síl umiestnených na Ukrajine,“ uviedol vo vyhlásení.

12:49 Ruský prezident Vladimir Putin je otvorený mieru na Ukrajine a intenzívne spolupracuje so Spojenými štátmi. Konflikt je však príliš komplikovaný a je ťažké dosiahnuť pokrok tak rýchlo, ako si želá Washington. V stredu to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Čítajte viac Putin je otvorený mieru, ale až keď Rusko dosiahne svoje ciele. Ukrajina: Sme pripravení rokovať

12:05 Šéf ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj v stredu vyhlásil, že ruské sily výrazne zvýšili intenzitu bojovej činnosti na východe Ukrajiny napriek nadchádzajúcemu prímeriu. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry Reuters.

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok vyhlásil trojdňové prímerie od 8. do 10. mája pri príležitosti 80. výročia víťazstva Sovietskeho zväzu a jeho spojencov v druhej svetovej vojne. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii vyzval na okamžité prímerie trvajúce najmenej 30 dní.

„Napriek hlasným vyjadreniam o pripravenosti zastaviť paľbu počas májových sviatkov, okupanti výrazne zvýšili intenzitu bojových akcií, pričom svoje hlavné úsilie sústredili smerom na Pokrovsk,“ uviedol Syrskyj na Telegrame.

10:03 V Londýne v rámci rokovaní o ukončení ruskej agresie ukrajinská a americká strana zostavili zoznam podmienok, ktorý obsahuje 22 „veľmi konkrétnych“ krokov. Ukrajincom sa vraj nepáčili všetky podmienky.

Čítajte viac Ukrajina a USA sa dohodli na podmienkach ukončenia vojny. Kellogg poodhalil podrobnosti

8:52 Ruský vojenský súd v utorok odsúdil muža na 27 rokov väzenia za pokus o vraždu armádnych pilotov na príkaz Ukrajiny. Podľa ruských vyšetrovateľov Jegora Semionova naverbovala ukrajinská tajná služba, ktorá mu sľúbila približne 5-tisíc dolárov za zaslanie otráveného alkoholu a zákuskov na promóciu vojenských pilotov v Armavire na juhu Ruska.

Tridsaťštyriročný Semionov sa narodil na Ukrajine a v roku 2022 získal ruské občianstvo, uviedli vyšetrovatelia. „Obžalovaný bol uznaný vinným a odsúdený na 27 rokov väzenia v trestaneckej kolónii s maximálnou ostrahou,“ skonštatoval súd vo verdikte.

Plán otravy nakoniec zlyhal, keďže pilotom sa balík nepozdával a poslali ho na preskúmanie, ktoré odhalilo smrteľnú dávku liekov v zákuskoch a fľašiach whisky a koňaku. Prokurátori sa plánujú odvolať voči rozsudku a žiadajú pre Semionova doživotný trest, pričom argumentujú vlastizradou a terorizmom.

8:41 Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj nariadil poslať na front vojakov z armádnych náborových stredísk, ktorí doteraz nemajú bojové skúsenosti, ani zdravotné obmedzenia. Na uvoľnené miesta nastúpia vojnoví veteráni, ktorí utrpeli zranenia a kvôli zdravotnému stavu nie sú schopní služby u bojových jednotiek, oznámil dnes ukrajinský generálny štáb.

Čítajte viac Lapali Ukrajincov pre armádu na uliciach, teraz pôjdu sami na front. 'Busifikácia' nemá dobrú povesť

8:20 Ruské ministerstvo obrany oznámilo likvidáciu 34 ukrajinských dronov v noci na dnes. Ukrajinské letectvo zatiaľ bilanciu ruských nočných útokov nezverejnilo, v noci však varovalo pred hrozbou ruských útokov v mnohých ukrajinských oblastiach. Ukrajinskí regionálni činitelia už skôr informovali o ruských úderoch na mestá Dnipro a Charkov, ktoré si podľa nich vyžiadali život jedného človeka a ďalších päť desiatok ľudí zranili.

Charkovský starosta Ihor Terechov na telegrame informoval o útokoch ruských bezpilotných lietadiel, ktoré podľa neho cielili na niekoľko častí tohto druhého najväčšieho ukrajinského mesta, ktoré ležia v blízkosti hraníc s Ruskom a terčom ruských úderov je pravidelne. „V Charkove bolo zaznamenaných 16 úderov. Poškodené sú výškové budovy, rodinné domy, zdravotnícke zariadenia a civilná infraštruktúra,“ napísal v utorok neskoro večer Terechov. Šéf správy Charkovskej oblasti Oleh Synehubov dnes ráno uviedol, že večerný úder na Charkov zranil 45 ľudí vrátane dvoch detí a tehotnej ženy.

„Ťažká noc pre Dnipro,“ napísal dnes ráno na sociálnej sieti šéf správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak. „Nepriateľ podnikol masívny útok (dronmi) Šáhid na mesto. Zahynul 53-ročný muž, uviedli úrady. Ďalší 78-ročný človek utrpel zranenia. "Väčšina škôd je v súkromnom sektore. V niektorých častiach oblastného centra vypukli požiare. Záchranári ich už skrotili,“ dodal Lysak.

Ukrajinské úrady v noci na dnes vydali varovanie pred hrozbou ruských vzdušných útokov po celom území štátu, podľa serveru Ukrajinska pravda tak urobili kvôli vzletu ruského lietadla MiG-31K schopného niesť nadzvukové strely Kinžal. Krátko pred piatou hodinou ráno (pred štvrtou SELČ) úrad poplach odvolali. Či Rusi strelou Kinžal zaútočili, nie je zatiaľ z dostupných informácií jasné. Ako poznamenala agentúra Reuters, celkový rozsah ruského nočného útoku na Ukrajinu zatiaľ nie je zrejmý. Ukrajinské letectvo v noci varovalo aj pred útokmi ruských dronov.

Ruské ministerstvo obrany medzitým na telegrame oznámilo zničenie 15 ukrajinských dronov nad Kurzkou oblasti, ôsmich nad Brjanskou, siedmich nad Orelskou, troch nad Vladimirskou a jedného bezpilotného stroja nad Belgorodskou oblasťou. Moskva zvyčajne neoznamuje celkový rozsah ukrajinského vzdušného útoku a hlási iba zostrelené drony.

7:07 V bojoch proti Ukrajine zahynulo na 600 severokórejských vojakov, ktorí pomáhali ruskej armáde. Podľa agentúr AFP a Reuters to dnes uviedol juhokórejský poslanec na základe informácií tajných služieb. Severokórejské straty predstavujú celkovo 4700 vojakov, z toho bolo 2000 zranených prepravených späť do vlasti. Pchjongjang vyslal do bojov v ruskej Kurskej oblasti spolu v dvoch vlnách 18-tisíc vojakov, uviedol poslanec.

Čítajte viac V bojoch proti Ukrajincom padlo viac ako 600 vojakov KĽDR, tvrdí Soul

6:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj považuje za dôležité naďalej vyvíjať tlak na siete ruského vplyvu, ako aj na výrobu a ruský obchod. „Snažíme sa čo najúplnejšie synchronizovať ukrajinské sankcie so všetkými v Európe, aby sa z toho stala spoločná pozícia, a už máme dobré výsledky,“ povedal Zelenskyj a spresnil, že ide najmä o odstavenie ruských závodov, pracujúcich pre obranný priemysel.

„Pripravujeme sa aj na rozhovory so Spojenými štátmi o nových sankčných krokoch – presne identifikujeme tie tlakové body, ktoré budú najúčinnejšie tlačiť Moskvu k diplomacii. Musia podniknúť jasné kroky na ukončenie vojny a my trváme na tom, že bezpodmienečné a plné prímerie sa musí stať prvým krokom. Rusko musí urobiť tento krok. Momentálne sa obávajú, či budú môcť usporiadať svoju vojenskú prehliadku – a oprávnene. Ale to, čoho by sa skutočne mali obávať, je, že táto vojna stále pokračuje. Musia vojnu ukončiť,“ dodal Zelenskyj.

V reakcii na vyhlásenie Zelenského o výbere „bolestných bodov“ na povzbudenie Moskvy k diplomacii hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová prirovnala konanie kyjevského režimu k plánovaniu teroristického útoku „v priamom prenose“, uviedla ruská agentúra TASS.

„O akých ‚prímeriach‘ zo strany kyjevského režimu môžeme hovoriť, keď Banková doslova plánuje teroristické útoky v priamom prenose!“ uviedla podľa TASS Zacharovová na svojom telegramovom účte.

6:05 Ruský prezident Vladimir Putin chce podpísať mierovú dohodu s Ukrajinou, na ktorú jeho armáda stále útočí. Povedal to americký prezident Donald Trump v rozhovore s televíznou stanicou ABC News pri príležitosti prvých sto dní svojho druhého funkčného obdobia.

Trump v predvolebnej kampani sľuboval, že deň po nástupe do funkcie ukončí vojnu na Ukrajine, ktorú Rusko vojensky napadlo vo februári 2022. Ani po sto dňoch sa však USA nepodarilo vyjednať podmienky dohody prijateľné pre obe strany. Kým Ukrajina tvrdí, že je pripravená na okamžité prímerie bez podmienok, Putin predkladá požiadavky neprijateľné pre Kyjev i jeho západných spojencov.

„Myslím si, že áno,“ odpovedal Trump v spomínanom rozhovore na otázku, či chce Putin naozaj mier, ako tvrdí Kremeľ. „Nebyť mňa, tak by sa, myslím si, chcel zmocniť celej krajiny (Ukrajiny),“ dodal Trump s tým, že „nie je šťastný“, keď vidí Putina cieliť rakety na ukrajinské mestá.

6:00 Ukrajina nariadila v utorok evakuáciu siedmich dedín v Dnepropetrovskej oblasti na východe krajiny, ktoré boli donedávna vzdialené od frontovej línie, no vzhľadom na postup ruských síl sú teraz ohrozené. Rusko sa – zatiaľ neúspešne – snaží do tejto oblasti preniknúť zo susednej Doneckej, uviedla agentúra AFP.

Miestna vojenská správa ohlásila v utorok „nútenú evakuáciu frontových území v Synelnykovskom rajóne“. Týka sa konkrétne troch dedín patriacich pod samosprávu obce Novopavlivka a štyroch ďalších, patriacich zase pod správu obce Mežova.

V Novopavlivke, ktorá sa momentálne nachádza asi desať kilometrov od frontovej línie, žilo pred vojnou zhruba 3500 ľudí. Teraz má približne 100 obyvateľov vrátane dvoch detí.

„Momentálne sa v Dnepropetrovskej oblasti nenachádzajú žiadne ruské okupačné sily,“ uviedol na platforme Telegram šéf tamojšej vojenskej správy Mykola Lukašuk a dodal, že oblasť bráni ukrajinská armáda.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak v nedeľu informoval, že pri ruskom dronovom útoku prišla v obci Novopavlivka o život jedna osoba. Uplynulý piatok zase regionálna vláda nariadila evakuáciu rodín s deťmi z dedín východne od obce Mežova, ktoré sú tiež vzdialené menej než desať kilometrov od súčasnej frontovej línie.