Podľa ich správ sa vojaci z Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR) vďaka naberaniu frontových skúseností postupne zlepšujú.
Pomáha im aj to, že Pchjongjang výmenou za vyslanie vojenských jednotiek a dodávky zbraní do Ruska dostáva od Moskvy technickú pomoc a moderné vybavenie ako špionážne satelity, bezpilotné lietadlá či protiraketové strely.
„Po šiestich mesiacoch vo vojne už severokórejská armáda nie je taká nešikovná a jej bojové schopnosti sa výrazne zlepšili, pretože sa naučila využívať nové zbrane, ako sú drony,“ priblížil novinárom v Soule Li Seong-kweun z parlamentného výboru pre spravodajské služby, ktorý čerpal informácie od juhokórejskej Národnej spravodajskej služby.
Ako vysvetlil, od začiatku roka sa do vlasti vrátilo asi 2 000 severokórejských vojakov. Nijaké slavobrány ich tam však nečakali, držia ich vraj v izolácii v Pchjongjangu a na ďalších miestach.
„Pokiaľ viem, telá padlých vojakov spopolnili už v Kurskej oblasti, a potom ich previezli späť do Severnej Kórey,“ doplnil Li Seong-kweun.

Priznali, čo popierali
O tom, že na strane Ruska bojujú proti Ukrajine i jednotky Severnej Kórey, kde vládne brutálny režim Kim Čong-una, sa začalo hovoriť už na jeseň minulého roka, ale Moskva to dlho popierala.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to označil za „falošnú správu“ ešte vlani v októbri po tom, čo Kyjev oznámil, že sa v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny nachádza malá skupina vojakov z KĽDR a niekoľko ich aj zahynulo.
Severná Kórea napokon až uplynulý pondelok oficiálne potvrdila, že vyslala vojakov, aby bojovali spolu s Rusmi. Podľa Pchjongjangu však neboli nasadení na ukrajinskom území, len v Kurskej oblasti, ktorej časť obsadila ukrajinská armáda.

Prítomnosť severokórejských jednotiek potom priznala i Moskva a ich zásluhy ocenil aj šéf Kremľa Vladimir Putin.
„Ruský ľud nikdy nezabudne na hrdinstvo kórejských špeciálnych jednotiek. Vždy si budeme ctiť kórejských hrdinov, ktorí položili životy za Rusko a za našu spoločnú slobodu, po boku svojich bratov v zbrani z Ruskej federácie,“ vyhlásil Putin vo zverejnenom stanovisku.
Ako prezradila ústredná vojenská komisia severokórejskej vládnucej strany pracujúcich, Kim Čong-un sa pre nasadenie vojakov rozhodol už pri uzavretí zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve, ktorú s ruským prezidentom podpísal v júni 2024. Jej súčasťou bola i dohoda o povinnosti vzájomnej pomoci v prípade vojny.
Severokórejská tlačová agentúra KCNA uviedla, že pre KĽDR je česť byť spojencom takej veľmoci, ako je Ruská federácia. Kim Čong-un sa tiež pochválil, že hrdinom bojujúcim v Rusku postavia v Pchjongjangu už čoskoro pamätník.
Pochvala od Rusov
Odborníci sú presvedčení, že Rusko a Severná Kórea sa zrejme vopred dohodli, že priznajú zapojenie vojakov KĽDR.
„Obe krajiny súhlasili so zverejnením, lebo usúdili, že výhody z toho prevážia možné poškodenie ich medzinárodného imidžu,“ zdôvodnil pre agentúru AFP Jang Mu-ťin, rektor Univerzity severokórejských štúdií v Soule.

„Severná Kórea sa pravdepodobne snažila ukázať, že víťazstvo bolo dosiahnuté aj vďaka ich účasti, čím si zabezpečila väčšie odmeny od Ruska,“ dodal.
Vojnový spravodajca denníka Komsomolskaja Pravda Alexandr Koc opísal tiež cestu, akou si Severokórejčania v Rusku prešli.
„Najprv absolvovali výcvik na cvičisku, oboznamovali sa s bojovou taktikou, získavali zručnosti v ovládaní dronov a spoznávali reálne podmienky na bojovom poli,“ opísal. Až potom ich prevelili do Kurskej oblasti.
Tam ich ubytovali tak, aby ich nik nevidel. Najskôr sa vraj zdržovali až v tretej línii, neskôr v druhej, potom ich vyskúšali v opevneniach a nakoniec aj v útoku na ukrajinské pozície.

„Vyznačovali sa súdržnosťou, disciplínou, fatálnou ľahostajnosťou k smrti a pozoruhodnou vytrvalosťou. Je to pochopiteľné – sú to väčšinou mladí chlapci, silní, nabudení a dobre vycvičení vo svojej domovine,“ nešetril chválou reportér.
Podľa neho výrazne prispeli k oslobodeniu korenevského okresu a vyznamenali sa vo viacerých bitkách. „Mali prísne pravidlo – nepadnúť do zajatia živý. A nevzdávať sa dobrovoľne,“ poznamenal Koc.
Juhokórejské tajné služby predpokladajú, že diktatúra Kim Čong-una do Ruska okrem vojenských jednotiek poslala i približne 15-tisíc robotníkov. Tí jej slúžia ako zdroj príjmov v tvrdej mene, lebo sankcie OSN voči KĽDR zakazujú, aby ich občania pracovali v tretích krajinách.

Pomoc pri zbrojení
Ako pripomenula Komsomolskaja Pravda, pre Pchjongjang malo vyslanie vojakov i ďalšie výhody. Keďže armáda KĽDR nemá kde nabrať reálne vojenské skúsenosti, mohla na to využiť ťaženie proti Ukrajine.
Jej muži sa tam oboznámili s vedením modernej vojny, mohli študovať vojenskú taktiku, ako aj technológie možných nepriateľov zo Západu.
Podľa USA Severná Kórea účasťou na ruskej vojne proti Ukrajine prispieva k jej predlžovaniu a nesie spoluzodpovednosť za krviprelievanie.

„Nasadenie vojenských síl Severnej Kórey v Rusku a akákoľvek podpora, ktorú Ruská federácia na oplátku poskytuje KĽDR, sa musia skončiť,“ zdôraznila na tlačovej konferencii Tammy Bruceová, hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí.
Ukrajinský rezort diplomacie zase navrhol, aby medzinárodné spoločenstvo sprísnilo sankcie voči Rusku i Severnej Kórei. Ako upozornil jeho hovorca Georgij Tychyj, ani jednému z tých režimov nemožno veriť a zapojenie KĽDR do vojny ohrozuje aj iné krajiny.
Severní Kórejčania si totiž podľa neho na Ukrajine testujú svoje balistické strely, vylepšujú ich, a neskôr ich môžu použiť proti iným štátom.
Všetko tiež nasvedčuje tomu, že Moskva Pchjongjang za pomoc odmeňuje vyspelými vojenskými technológiami.
Kim Čong-un napríklad v severokórejskom prístave Nampcho nedávno predstavil modernú fregatu Čoe Chjon s výtlakom 5 000 ton, ktorá disponuje výkonnými zbraňovými systémami, ako sú vertikálne odpaľovacie zariadenia pre balistické strely, palubné delo či radar.
Pre Západ je znepokojujúce, že niektoré schopnosti plavidla poukazujú na spoluprácu s Rusmi. Buď sa zapojili priamo do konštrukcie, alebo sa nimi Pchjongjang inšpiroval. Systém protiraketovej obrany na fregate Čoe Chjon sa napríklad nápadne podobá na ruský Pancir-S1.
„Načasovanie stavby lode a otázniky okolo presnej povahy ruskej podpory pre KĽDR naznačujú, že by to mohlo byť viac než len jednoduchá kópia,“ zhodnotil pre portál Business Insider Jacob Parakilas, expert na obrannú stratégiu z organizácie RAND Europe.
„Ak Severná Kórea vybaví novú fregatu hypersonickou balistickou raketou, ktorú vraj úspešne otestovala v januári, bude to mať dosah na regionálnu bezpečnosť,“ varoval v televízii CNN juhokórejský admirál vo výslužbe Kim Duk-ki.
Bojujú bez vyhlásenia vojny
Účasť severokórejských vojakov v tomto ozbrojenom konflikte je zvláštna i tým, že KĽDR nevyhlásila vojnu Ukrajine, ani Ukrajina KĽDR.
Oba štáty však diplomatické vzťahy prerušili už v júli 2022, keď Pchjongjang uznal nezávislosť samozvaných republík Donecka a Luhanska, ktoré sa medzinárodne stále pokladajú za súčasť Ukrajiny.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí to vtedy označilo za porušenie svojej suverenity a územnej celistvosti, a preto následne ukončilo diplomatické styky so Severnou Kóreou. KĽDR navyše nie je členom OSN, takže nie je viazaná rovnakými medzinárodnými záväzkami ako členské štáty OSN.
Medzi Kyjevom a Pchjongjangom neexistuje ani žiadna zmluva, ktorá by upravovala konflikty či vyhlásenie vojny. Z právneho hľadiska teda nie je potrebné formálne vyhlásenie vojny, aby sa vojenské akcie považovali za aktívne zapojenie do konfliktu.