1164. deň: Putin mení ciele vo vojne proti Ukrajine. Teraz musí zachrániť ruskú ekonomiku

Čítajte viac 1163. deň: Kellogg: Ukrajina je ochotná vzdať sa území okupovaných Ruskom, ale nie oficiálne

23:30 Viac ako štyri desiatky ranených si v piatok v noci vyžiadal rozsiahly nálet ruských dronov na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov, uviedol na sociálnej sieti Telegram šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. Medzi 43 ranenými je podľa neho aj 11-ročné dievča. Charkovský starosta Ihor Terechov na telegrame informoval, že ranených je už 46.

Ruské drony podľa skoršieho starostovho príspevku zasiahli Charkov na 12 rôznych miestach v centrálnej časti mesta, ktoré sa nachádza asi tri desiatky kilometrov od hraníc s Ruskom a často sa stáva terčom ruských útokov.

Nálety hrozia podľa médií aj ďalším ukrajinským mestám.

O deň skôr 31 ľudí utrpelo zranenia pri ruských dronových útokoch na Záporožie na juhovýchode krajiny.

Ruské ministerstvo obrany medzitým oznámilo, že jeho jednotky protivzdušnej obrany zničili počas hodiny osem ukrajinských dronov: štyri nad Brjanskou oblasťou, susediacou s Ukrajinou, a štyri nad anektovaným Krymom. Ešte skôr informovalo o zničení dvoch dronov nad Brjanskou oblasťou.

23:25 Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa schválila v piatok dohodu s Ukrajinou o výcviku a vybavení pre stíhačky F-16, ktorých dodávky schválil bývalý prezident Joe Biden po invázii Ruska.

Ministerstvo zahraničných vecí USA americkému Kongresu oznámilo, že súhlasí s kontraktom v hodnote 310,5 milióna dolárov, za ktoré Ukrajina zakúpi vybavenie pre tieto vojenské lietadlá aj služby na ich údržbu.

„Navrhovaný predaj zlepší potenciál Ukrajiny čeliť súčasným a budúcim hrozbám tým, že zabezpečí, že budú jej piloti účinne vycvičení, a zvýši jej interoperabilitu so Spojenými štátmi,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Trump opakovane kritizoval vojenskú a ekonomickú pomoc za miliardy dolárov, ktoré Ukrajine poskytla vláda jeho predchodcu Bidena. Trumpove vzťahy s Kyjevom sa však postupne zlepšili a USA s ním túto stredu podpísali dohodu o spoločnom využívaní ukrajinských nerastných surovín.

Ukrajina dostala prvé lietadlá F-16 v polovici roka 2024 po dvoch rokoch naliehania na Bidena, ktorý podporoval Kyjev, no obával sa, že nedostatočný výcvik ukrajinských pilotov by odsúdil tieto stíhačky na zánik. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v marci oznámil ďalšiu dodávku týchto lietadiel, neposkytol však presný počet.

23:20 Spojené štáty pripravili nové sankcie proti Rusku, aby zvýšili tlak pri mierových rokovaniach, ale americký prezident Donald Trump ich doteraz neschválil, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje. Nové sankcie sa podľa nich týkajú prírodných zdrojov a bánk.

Čítajte viac USA pripravili proti Rusku nové sankcie, Trump ich doteraz neschválil

22:40 Spojené štáty ustupujú zo svojej účasti na mierových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou s cieľom ukončiť viac ako tri roky trvajúcu vojnu. Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová vo štvrtok povedala, že USA „nebudú sprostredkovateľmi“ v ďalšom procese. V piatok o tom informovali denníky New York Post a The Telegraph.

Čítajte viac Američania zaradili spiatočku: Ustupujú zo svojej úlohy v mierových rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom

21:00 Ruská ekonomika sa v prvom kvartáli rekordne spomalila. Hrubý domáci produkt krajiny podľa ruského ministerstva hospodárskeho rozvoja počas januára až marca stúpol len o 1,7 %, čiže 2,6-krát menej ako v predchádzajúcom štvrťroku. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje ruský portál The Moscow Times.

Rast ruského priemyslu sa v prvom kvartáli spomalil viac ako päťnásobne z úrovne 5,7 % na 1,1 %. Tempo pokles ťažby nerastných surovín sa zrýchlilo štvornásobne, a to z úrovne z 0,9 % v záverečnom kvartáli vlaňajška na 3,7 % počas januára až marca tohto roka.

Experti z Centra pre makroekonomickú analýzu a krátkodobé prognózy (CMASF), ktoré má väzby na ruskú vládu, uviedli, že ruská výroba mimo vojenského sektora sa už dostala do recesie. Odhadujú, že produkcia civilných tovarov v prvom štvrťroku v priemere klesala o 0,8 % mesačne.

20:55 Ukrajinské ozbrojené sily zajali viacerých občanov Toga, ktorí bojovali na Ukrajine na strane ruskej armády. Uviedli to v piatok úrady tejto malej západoafrickej krajiny.

Tamojšie ministerstvo zahraničných vydalo vyhlásenie, v ktorom tvrdí, že väčšina Togčanov, a to najmä mladých študentov, odišla zo svojej vlasti za štipendiami, ktoré im údajne ponúkali ruské inštitúcie.

Rezort vyzval svojich občanov, obzvlášť mladých ľudí, ktorí chcú študovať v zahraničí, aby boli „maximálne ostražití“. Apeloval na nich, aby si vždy najskôr overili pravosť ponúkaných štipendií a pred odchodom do zahraničia, obzvlášť do Ruska, sa obrátili na príslušné úrady a získali tak bezpečné informácie.

AFP pripomína, že popredná togská organizácia na ochranu ľudských práv Hnutie Martina Luthera Kinga (MMLK) upozornila v marci tamojšie úrady na prípad istého togského študenta, ktorý bol zajatý na bojisku a uväznený na Ukrajine.

Muž podľa jej vyhlásenia získal študijné víza na ruskom veľvyslanectve a následne v auguste 2024 odišiel do Ruska. „Po príchode do Ruska bol nútený vstúpiť do armády a odísť bojovať na front do Ukrajiny. Práve tam bol vážne zranený, zajatý a uvrhnutý do väzenia,“ uviedlo MMLK.

V ostatných mesiacoch bolo medializovaných viacero prípadov Afričanov bojujúcich na Ukrajine na strane ruských síl. Často išlo o študentov či bývalých väzňov, a to najmä z Konžskej demokratickej republiky, Kamerunu a Beninu.

18:08 Rusko podľa šéfa ukrajinskej diplomacie nesmie mať v rámci mierovej dohody s Kyjevom právo veta v otázke členstva Ukrajiny v NATO. Andrij Sybiha to povedal v parlamente krajiny, informuje Ukrajinská pravda.

Sybiha konštatoval, že Ukrajina neprijme „mier za každú cenu“, pričom načrtol červené čiary v mierových rokovaniach, ktoré označil za „jasné a nemenné“. „Predovšetkým nebudeme súhlasiť s uznaním žiadnych dočasne okupovaných území Ukrajiny ako ruských,“ povedal minister. Dodala, že Ukrajina nebude súhlasiť so žiadnymi obmedzeniami týkajúcimi sa štruktúry alebo veľkosti svojich ozbrojených síl, s redukciou obranného priemyslu ani s obmedzeniami vo vojenskej pomoci od spojencov či v prítomnosti spojeneckých jednotiek.

„Po tretie, nebudeme akceptovať žiadne obmedzenia suverenity Ukrajiny v domácej a zahraničnej politike vrátane práva zvoliť si aliancie a bloky, do ktorých chceme vstúpiť,“ zdôraznil Sybiha.

17:55 Ukrajinský parlament bude dohodu so Spojenými štátmi o využívaní nerastného bohatstva schvaľovať budúci štvrtok. Oznámil to dnes jeden z poslancov Jaroslav Železnjak. Premiér Denys Šmyhal dnes povedal, že dohoda zabezpečí Kyjevu efektívnu protivzdušnú obranu pred ruskými útokmi, informovala agentúra Reuters.

USA a Ukrajina v stredu podpísali dohodu o vytvorení spoločného investičného fondu určeného na obnovu Ukrajiny. Spojeným štátom dá privilegovaný prístup k novým investičným projektom zameraným na ukrajinské prírodné zdroje, vrátane kovov, ropy a zemného plynu. Podľa ukrajinských predstaviteľov môže Washington popri financiách do fondu poskytnúť aj novú vojenskú pomoc.

„Táto dohoda nám umožní lepšie brániť našu krajinu tu a teraz, lepšie chrániť našu oblohu vďaka americkým protivzdušným systémom,“ vyhlásil Šmyhal.

Čítajte viac Ukrajinci vzdorovali Trumpovi a majú lepšiu dohodu o nerastoch. USA môžu zatlačiť na Putina

Dohoda bola predmetom dlhého rokovania. K jej uzavretiu boli Washington a Kyjev blízko už vo februári. Z podpisu však zišlo kvôli emotívnej roztržke medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom, jeho viceprezidentom J. D. Vancom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Bielom dome.

Čítajte viac Trump prvýkrát od návratu do Bieleho domu schválil predaj zbraní Kyjevu

Aby mohla vstúpiť do platnosti, musí ju ratifikovať ukrajinský parlament. Poslanec Železnjak dnes na sieti Telegram napísal, že hlasovanie bude na programe vo štvrtok 8. mája.

17:40 Šéf NATO Mark Rutte navrhuje, aby členské krajiny aliancie zvýšili svoje výdavky na obranu na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a ďalších 1,5 percenta HDP dávali na položky s obranou súvisiace, čím by sa vyhovelo požiadavke amerického prezidenta Donalda Trumpa na päťpercentné výdavky na obranu. Uviedla to dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje oboznámené s Rutteho návrhom.

Aktuálny cieľ Severoatlantickej aliancie počíta s výdavkami na obranu vo výške dvoch percent HDP a vlani ho splnilo 22 z 32 krajín zoskupenia, medzi nimi aj Česko. Spolu na obranu dali 1,456 bilióna dolárov. Z takmer dvoch tretín – 935 miliárd dolárov – to boli vojenské výdavky zo strany Spojených štátov.

Americký prezident Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia tlačil na spojencov, aby na obranu dávali výrazne viac, nanovo hovorí dokonca o piatich percentách HDP, čo so svojimi 3,19 percentami zďaleka nespĺňajú ani USA. Dokonca niekoľkokrát pohrozil, že Spojené štáty nebudú pomáhať tým, ktorí nebudú do vojenského vybavenia viac investovať.

Rutteho návrh by podľa Reuters mohol Trumpovi umožniť tváriť sa ako víťaz na júnovom summite NATO v Haagu bez toho, aby sa európske krajiny a Kanada museli výslovne zaviazať k päťpercentným výdavkom na obranu, čo mnohí považujú za politicky aj ekonomicky neuskutočniteľné.

16:47 Na 29 sa zvýšil počet zranených, ktorých si vyžiadal v noci na piatok ruský dronový útok na juhoukrajinské mesto Záporožie. Oznámili to tamojšie úrady, pričom ukrajinský gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov obvinil ruské sily z útokov na civilné ciele, píše TASR podľa správy agentúry DPA.

„Boli poškodené obytné budovy, univerzita aj infraštruktúrne zariadenie," napísal Fedorov v piatok na platforme Telegram. Predtým informoval aj o požiari, ktorý v dôsledku útoku zachvátil v meste viacero budov.

Ukrajinské vzdušné sily medzičasom hlásili aj ďalšie škody spôsobené nočnými dronovými útokmi v Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti. Rusko podľa nich na ukrajinské územie útočilo celkovo približne 150 dronmi, z ktorých však väčšinu zneškodnili.

Ukrajina zase údajne dronmi útočila na Ruskom anektovaný Krymský polostrov. Ruské médiá i miestni obyvatelia hlásili streľbu a výbuchy v blízkosti tamojších leteckých základní, najmä v okolí prístavného mesta Sevastopol, kde sa v noci opakovane ozývali sirény.

12:40 Vo vojne, ktorú pred viac ako tromi rokmi rozpútalo Rusko proti Ukrajine, padlo na bojisku najmenej 106 745 ruských vojakov. Uviedla to ruská služba BBC, ktorá s nezávislým serverom Mediazona analyzuje verejne dostupné zdroje. Stanica zároveň upozornila, že vlani ruská armáda zaznamenala najväčšie straty od začiatku invázie.

Čítajte viac Krvavá daň Putinovej vojny: Počet padlých Rusov prekonal nový míľnik. Podľa ruských zdrojov ich zomrelo trikrát viac, ako v prvom roku vojny

11:50 Grécke úrady zadržali v strategickom prístavnom meste Alexandrupoli 59-ročného muža. Je podozrivý z fotografovania zásobovacích konvojov v záujme Ruska, oznámila tamojšia polícia v piatok. TASR sa odvoláva na správu agentúry AFP.

Gréckeho občana gruzínskeho pôvodu na severovýchode krajiny zadržali už v utorok a v piatok ho predviedli pred vyšetrovacieho sudcu.

Muž sa podľa polície priznal, že na žiadosť inej osoby fotografoval a nakrúcal vojenský materiál a získané zábery zasielal cez šifrovanú aplikáciu. Zdroj z polície agentúre AFP povedal, že išlo o vojenskú výbavu smerujúcu na Ukrajinu, čo údajne dokazuje aj obsah zaisteného mobilného telefónu.

Podozrivý údajne v mladosti slúžil v ruskej armáde a zrejme ho cez sprostredkovateľa naverbovala ruská vojenská spravodajská služba (GRU), uviedol zdroj. Grécke médiá uvádzajú, že ním mal byť Gruzínec žijúci v Litve.

11:11 Ruský prezident Vladimir Putin pravdepodobne presunul svoju bezprostrednú pozornosť vo vojne na Ukrajine na krátkodobejšie ciele – upevnenie svojej pozície na územiach, ktoré jeho vojská obsadili, a posilnenie upadajúcej ruskej ekonomiky. Referuje o tom web spravodajskej televízie CNN s odvolaním sa na najnovšie spravodajské informácie, ktoré preskúmali americkí a západní predstavitelia.

Americké a západné spravodajské služby nedávno zhodnotili, že Putin považuje súčasný vývoj za výhodný pre seba a má dostatok ľudských zdrojov na vedenie dlhšieho boja a dobytie celej Ukrajiny. Myšlienka, že Putin zmenil svoj postoj, nahrávala americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a jeho vyjednávačom, ktorí sa domnievajú, že ruský vodca by mohol byť ochotnejší zvážiť mierovú dohodu, uviedli dva americké zdroje.

Americkí predstavitelia sú však zároveň naďalej skeptickí voči Putinovi a jeho opakovaným vyhláseniam o jeho túžbe dosiahnuť mier. Existuje tiež presvedčenie, že aj keby Rusko súhlasilo s navrhovanou dohodou, mohlo by sa pokúsiť o obnovenie vojny a v dlhodobom horizonte sa pokúsiť o získanie väčšej časti Ukrajiny.

„Myslím si, že možno premýšľa, nechcem povedať o menších cieľoch, ale skôr realistickejších cieľoch pre blízku budúcnosť. Všetko naozaj závisí od toho, čo sú USA ochotné predložiť, aby si nielen pripísal víťazstvo na domácej pôde, ale aby mal naozaj pocit, že dosiahol niečo, čo si zaslúži výraznú pauzu v bojoch,“ povedal vysokopostavený predstaviteľ západných spravodajských služieb.

Ten tiež poukázal na Putinove opakované zmienky o historickom pôvode ruského ľudu a povedal, že si zachováva „dlhodobý cieľ“ obsadiť väčšinu Ukrajiny, „aspoň tie časti, ktoré sú v Putinových očiach kolískou ruskej civilizácie“.

Jeden európsky predstaviteľ sa domnieva, že Moskva je ochotná „hrať spolu“ s USA a obmedziť svoje bezprostredné ciele kvôli zlepšeniu vzťahov s Washingtonom, ale „zjavne sa vo vojne nevzdala svojich maximalistických cieľov“. Kremeľ dúfa, že zlepšenie vzťahov „po taktickej pauze odvedie pozornosť a potom môžu použiť kombináciu vojenských, ekonomických, informačných a politických nástrojov na dosiahnutie Putinových cieľov na Ukrajine a mimo nej,“ povedal.

Podľa jedného zdroja začiatkom tohto roka americkí spravodajskí predstavitelia varovali Trumpových poradcov, že kontrola nad Ukrajinou zostáva Putinovou najvyššou prioritou aj po zachovaní režimu, a varovali pred akýmikoľvek uponáhľanými rokovaniami zo strany novej administratívy.

„Putinovo myslenie sa zmenilo, pretože verí, že má sympatického amerického prezidenta, ktorý nechápe, čo robí, a viac sa zaujíma o krátkodobé víťazstvá,“ povedal demokratický kongresman Jason Crow, člen Výboru pre spravodajské služby Snemovne reprezentantov. Dodal, že Putin „verí, že je možné dosiahnuť dohodu, ktorú jednoducho nikto nebude implementovať“.

Zároveň vysokopostavený americký predstaviteľ poznamenal, že cieľom Ruska je dosiahnuť uznanie čo najväčšieho množstva okupovaného územia a mať „čo najslabšiu Ukrajinu“. Zároveň nič nenasvedčuje tomu, že by sa Putinovi skutočne podarilo dobyť zvyšok Ukrajiny, keďže jeho vojská už dlho nezaznamenali výrazné prielomy na fronte.

10:23 Dvadsaťdeväť ľudí utrpelo zranenia pri dronových útokoch, ktoré Rusko vo štvrtok večer podniklo proti Záporožiu. „Rusko je teroristická krajina. To mu neodpustíme,“ napísal dnes ráno šéf vojenskej správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov pri videu, na ktorom sú zachytené zničené, čiastočne vyhorené byty v zasiahnutom dome. V troskách staršia žena v šatke zrejme prehľadáva to, čo zostalo z jej majetku.

Pri útoku bolo poničené tiež depo Ukrajinských dráh, ktoré sa špecializovalo na opravu elektrických rušňov, uviedla štátna železničná spoločnosť. Fedorov podľa agentúry Reuters v televízii povedal, že opravovňa kvôli rozsiahlym škodám už prevádzku neobnoví.

7:29 Ruský dronový útok, ku ktorému došlo vo štvrtok neskoro večer, spôsobil požiar niekoľkých budov v meste Záporožie na juhovýchode Ukrajiny. Zranenia utrpelo najmenej 14 ľudí, uviedol gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov.

Podľa Fedorova si štvrtkový dronový útok nevyžiadal obete na životoch. Na platforme Telegram tak spresnil predchádzajúce informácie, ktoré hovorili o jednej obeti, tie sa však napokon nepotvrdili.

Jedného muža, ktorý zostal uviaznutý pod troskami, sa podarilo vyslobodiť živého, dodal Fedorov. Deväť zranených previezli do nemocnice.

Podľa Fedorova uskutočnili ruské sily na mesto Záporožie najmenej desať útokov, ktorých cieľom boli súkromné domy, výškové bytové domy, vzdelávacie inštitúcie a zariadenia infraštruktúry.

Na snímkach kolujúcich na internete bolo vidieť horiacu budovu a záchranné tímy, ktoré sa predierajú troskami či sa šplhajú po stenách poškodených budov po predĺžených rebríkoch. Na jednej fotografii bol zobrazený záchranný tím, ako odnáša zraneného muža do bezpečia. (reuters, tasr)

7:21 Americký prezident USA Donald Trump vymenoval vo štvrtok novú najvyššie postavenú diplomatickú predstaviteľku Spojených štátov na veľvyslanectve v Kyjeve. Stala sa ňou rusky hovoriaca kariérna diplomatka Julie Davisová.

Davisová strávila veľkú časť svojej diplomatickej kariéry v bývalom Sovietskom zväze. Po novom bude zastávať post chargé d'affaires v Kyjeve, čo je najvyššia pozícia na veľvyslanectve, kým nebude nominovaný a Senátom USA potvrdený nový veľvyslanec.

Doterajšia ambasádorka USA v Kyjeve, taktiež kariérna diplomatka Bridget Brinková, na svoju funkciu rezignovala minulý mesiac. Ako veľvyslankyňa USA na Ukrajine strávila tri roky a jej služba bola v období ruskej invázie na Ukrajinu.

Do čoraz nepríjemnejšej situácie sa Brinková dostávala po tom, čo dôrazne podporovala Ukrajinu za bývalého prezidenta USA Joea Bidena, a následne sa stala zástupkyňou Trumpa, ktorý sa vo februári tohto roka na stretnutí v Oválnej pracovni Bieleho domu bezprecedentne verejne pohádal s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

K vymenovaniu Davisovej došlo deň po tom, čo Ukrajina a Spojené štáty podpísali dohodu o nerastných surovinách, ktorú Kyjev vníma ako nový spôsob, ako zabezpečiť záväzok USA aj napriek tomu, že Trump nesúhlasí s vojenskou pomocou a presadzuje vojnové urovnanie, ktoré mnohí Ukrajinci považujú za výhodné pre Rusko.

Davisová pôsobí ako veľvyslankyňa USA na Cypre, pričom v tejto pozícii bude pokračovať súbežne so svojou novou službou v Kyjeve. (afp, tasr)

6:15 Ruská vojna proti Ukrajine sa tak skoro neskončí. Povedal to vo štvrtok americký viceprezident Vance televízii Fox News. Americký minister zahraničia Marco Rubio rovnakej televízii uviedol, že pozície Ukrajiny a Ruska sú od seba naďalej veľmi vzdialené a zdôraznil, že prezident Donald Trump sa možno bude musieť rozhodnúť, koľko času ešte chce venovať úsiliu o dosiahnutie mieru.

Podľa Vancea teraz bude na Rusoch a Ukrajincoch, aby sa oboznámili s podmienkami mieru druhej strany. „Bude na nich, aby dospeli k dohode a zastavili tento brutálny, brutálny konflikt,“ povedal Vance moderátorovi Bretu Baierovi.

„Nikam to nevedie, Bret. Nesmeruje to k nejakému skorému koncu,“ poznamenal.

Rusko susednú krajinu napadlo 24. februára 2022. Americký prezident Donald Trump si ukončenie vojny vybral ako jeden zo svojich dôležitých predvolebných cieľov a opakovane dokonca tvrdil, že konflikt ukončí prvý deň v úrade, čo bolo 20. januára. V posledných dňoch ale americkí činitelia dali niekoľkokrát najavo, že Trumpovej administratíve dochádza s Ruskom trpezlivosť.

Šéf americkej diplomacie Rubio Fox News povedal, vo vojne na Ukrajine bude musieť veľmi skoro nastať prelom, inak sa bude musieť prezident Trump rozhodnúť, koľko času ešte má záležitosti venovať. „Myslím si, že vieme, kde je Ukrajina a vieme, kde je práve teraz Rusko… Priblížili sa, ale stále sa veľmi rozchádzajú,“ povedal v relácii Hannity.

Rubio, ktorý po demisii doterajšieho poradcu pre národnú bezpečnosť Mikea Waltza dočasne prevzal aj túto funkciu, dal znovu najavo, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie. Ruský prezident Vladimir Putin nemôže zabrať celú susednú krajinu a zároveň Ukrajina „nemôže Rusov úplne vytlačiť tam, kde boli v roku 2014“, povedal Rubio, ktorý už skôr naznačil, že USA by sa mohli zo snáh o sprostredkovanie konca vojny stiahnuť.

Z rozhovoru JD Vancea pre Fox News cituje aj ruská agentúra TASS.

„V posledných dvoch týždňoch sme videli, že každá strana povedala: ‚Toto je náš mierový návrh‘. Ukrajinci to urobili. Rusi to urobili. A teraz si myslím, že otázkou je, či dokážeme nájsť nejakú strednú cestu k ukončeniu tohto konfliktu,“ povedal Vance.

„Ukrajinci sú samozrejme nahnevaní. Ale naozaj budeme naďalej strácať tisíce a tisíce vojakov kvôli pár kilometrom územia v jednom alebo druhom smere?“ dodal viceprezident.

Ako už skôr uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre brazílske noviny O'Globo, Moskva a Washington pokračujú v dialógu s cieľom nájsť spôsoby riešenia situácie na Ukrajine. Ruská federácia dúfa, že tieto kontakty prinesú vzájomne prijateľné výsledky, poznamenal šéf ruského ministerstva zahraničných vecí podľa agentúry TASS. Podľa neho určitý optimizmus vyvoláva fakt, že americký prezident Donald Trump a jeho okolie sa na rozdiel od administratívy 46. prezidenta Joea Bidena, „ktorá pumpovala kyjevský režim smrtiacimi zbraňami a aktívne zaťahovala Ukrajinu do NATO“, snažia pochopiť „základné príčiny krízy“. Trump opakovane vyhlásil, že keby predchádzajúca americká vláda nezatiahla Ukrajinu do NATO, ku konfliktu by nedošlo, dodal Lavrov podľa TASS.