Informovala o tom dnes agentúra DPA. Úrad zmenu hodnotenia odôvodnil tým, že sa potvrdilo podozrenie, že strana robí kroky namierené proti slobodnému a demokratickému usporiadaniu krajiny.
AfD sa po februárových predčasných voľbách stala v Spolkovom sneme druhou najväčšou politickou silou.
„BfV k tomuto záveru dospel po intenzívnom a zovrubnom odbornom skúmaní,“ uviedla kontrarozviedka o zmene hodnotenia. Odkázala okrem iného na rozhodnutia správnych súdov v Severnom Porýní-Vestfálsku, ktoré opakovane potvrdili, že BfV môže viesť celú AfD ako podozrivú z krajne pravicových aktivít kvôli indíciám, že úsilie strany je zamerané proti demokratickému poriadku. „Tieto indície sa pri ďalšom spracovaní potvrdili a v podstatných častiach sa stali istými,“ dodala kontrarozviedka.
Čítajte aj AfD zaznamenala v prieskume rekordnú podporu, vyhrala by voľby. Jej rast sa zrejme nekončí
„AfD predstavuje etnický koncept, ktorý diskriminuje celé populačné skupiny a ktoré rokuje s občanmi migračného pôvodu ako s Nemcami druhej kategórie,“ okomentovala podľa Reuters nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová rozhodnutie kontrarozviedky. Dodala, že etnické postoje AfD sa odrážajú v rasistických vyhláseniach, najmä potom na adresu prisťahovalcov a moslimov.
Niekdajší šéf tajnej služby Thomas Haldenwang vlani v októbri na verejnom vypočutí v parlamente oznámil, že kontrarozviedka nové hodnotenie AfD predloží do konca roka. Kontrarozviedka ho však predstavila teraz.
Čítajte aj Obľuba krajnej pravice stále rastie. Stane sa AfD najsilnejšou stranou v Nemecku?
Vplyvná politička liberálnych slobodných demokratov (FDP) a europoslankyňa Mária-Agnes Stracková-Zimmermannová, ktorá do vlaňajška predsedala v parlamente obrannému výboru, rozhodnutie kontrarozviedky privítala. „AfD nie je žiadnou protestnou stranou, ale pravicovo extrémistické hnutie, ktoré chce zničiť naše slobodné a demokratické usporiadanie,“ povedala agentúre DPA.
Podľa AfD je to politicky motivované
Označenie Alternatívy pre Nemecko (AfD) za krajne pravicovú stranu je politicky motivované a je vážnou ranou pre nemeckú demokraciu. V tlačovom vyhlásení to dnes podľa denníka Bild uviedli spolupredsedovia strany Tino Chrupalla a Alice Weidelová s tým, že strana sa proti odsudzovaniu bude súdne brániť. Poukázali tiež na to, že oznámenie prišlo v čase, keď vláde sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholza ostávajú štyri dni do odovzdania moci a keď civilná kontrarozviedka nemá šéfa.
Šéf bavorskej organizácie strany Stephan Protschka povedal denníku Bild, že rozhodnutie je smiešne. „AfD je najsilnejšou stranou, počet našich členov letí nahor. Je to ďalší pokus o diskreditáciu AfD,“ povedal. Protschka tak očividne odkázal na nedávny prieskum Forsa pre televízie RTL a n-tv, z ktorého AfD vzišla ako najsilnejšia strana. Prekonala tak aj konzervatívnu úniu CDU / CSU nadchádzajúceho kancelára Friedricha Merza.
AfD, ktorú ostatné parlamentné strany označujú za populistickú až krajne pravicovú, sa teší obzvlášť na východe Nemecka značnej obľube. V Duríne, Sasku a Sasku-Anhaltsku ju tamojšie zemské kontrarozviedky evidujú ako stranu s preukázateľne extrémistickými snahami, v ďalších niekoľkých regiónoch ju potom z krajne pravicových aktivít podozrievajú.
Kvôli kontroverzným postojom k nemeckej nacistickej minulosti a ostro vyhraneným názorom na migráciu, moslimov či menšiny chce časť spolkových poslancov, aby ústavný súd stranu AfD zakázal. K podobnému kroku, ktorý má ale podľa médií len malú šancu na úspech, vyzývajú aj rôzne aktivistické organizácie.