„Vzhľadom na extrémistické prejavy celej strany, ktoré nerešpektujú ľudskú dôstojnosť, klasifikuje Spolkový úrad na ochranu ústavy od dnešného dňa Alternatívu pre Nemecko (AfD) ako potvrdené pravicovo-extrémistické hnutie,“ oznámilo v piatok spolkové ministerstvo vnútra pod vedením Nancy Faeserovej zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD).
Utajený posudok
BfV pôsobí v Nemecku ako civilná vnútroštátna spravodajská služba. Vznikla v roku 1950 na podnet západných spojencov a jej poslaním je zbierať informácie o činnostiach, ktoré ohrozujú demokraciu alebo spolkovú vládu, no bez výkonných policajných právomocí.
Čo sa týka AfD, tajná služba zatiaľ ako pravicovo-extrémistické označila len jej regionálne pobočky v spolkových krajinách Durínsko, Sasko a Sasko-Anhaltsko. Vo februári 2021 úrad celú stranu vyhodnotil ako „podozrivú“, no trvalo asi rok, kým mu to správny súd v Kolíne schválil.
AfD so záverom nesúhlasila, súdila sa, a hoci rozhodnutie vlani potvrdil aj vyšší správny súd, spor stále pokračuje.
Označenie AfD za potvrdenú pravicovo-extrémistickú stranu znamená, že pracovníkom BfV odpadnú viaceré právne prekážky pri nasadení tzv. spravodajských prostriedkov. Môžu teda sledovať vybrané osoby, filmovať ich, odpočúvať im telefóny alebo získavať informátorov. Niektoré z týchto aktivít mala však civilná kontrarozviedka povolené, už keď stranu vyhodnotila ako „podozrivú“.
Zároveň sa opäť oživila diskusia o možnosti zakázať AfD, o čom sa v Nemecku uvažuje už niekoľko rokov. O tom by však musel rozhodnúť nemecký ústavný súd v Karlsruhe na žiadosť Spolkového snemu, Spolkovej rady alebo spolkovej vlády. Pre mnohých poslancov Bundestagu je práve zmenená klasifikácia AfD predpokladom na to, aby požiadali o zakázanie AfD.
Podľa nemeckých médií BfV pri rozhodnutí vychádzal zo svojej správy, ktorá má vyše 1 100 strán, ale úrad ju nezverejnil. Obmedzil sa na vyhlásenie, kde svoj krok zdôvodnil najmä porušovaním ústavy zo strany AfD.
Hovorí v ňom o ľudskej dôstojnosti, demokratických princípoch a zásadách právneho štátu. Cieľom AfD je vraj vylúčiť zo spoločnosti isté skupiny obyvateľstva, ako napríklad migrantov.
Ako informoval portál denníka Die Welt, v posudku BfV sa spomína napríklad spolkový poslanec Hannes Gnauck, ktorý je prísediacim v predsedníctve AfD.
Citujú tam z jeho vlaňajšieho vystúpenia v Zossene, kde ľudí vyzýval: „Musíme mať opäť aj možnosť rozhodnúť, kto patrí k tomuto národu a kto nie. Byť Nemcom znamená viac, než len mať v ruke doklad o štátnom občianstve.“
Správa BfV sa vraj opiera i o vyjadrenie Dennisa Hohlocha, krajinského poslanca AfD v Brandenbursku, ktorý zase povedal, že „multi-kulti znamená stratu tradícií, stratu identity, stratu vlasti, vraždu, zabitie, lúpež a skupinové znásilnenie“.
Podľa Weltu posudok obsahuje tiež výrok poslanca AfD v Bundestagu Martina Reichardta, ktorý na sociálnej sieti X napísal, že pomýlená migračná politika a zneužívanie azylu viedli k „100 000-násobnému importu ľudí z hlboko zaostalých a mizogýnnych kultúr“.
Pochvaly aj kritika
Reakcie politikov na správu BfV sú rôzne. Predstavitelia SPD, ktorá bude koaličným partnerom kresťanských demokratov (CDU/CSU) v budúcej vláde, ju privítali. Pre niektorých je podnetom k tomu, aby sa proti „pravicovým extrémistom“ tvrdo zakročilo.
„Teraz máme čierne na bielom, čo sme už predtým vedeli… Musí prísť zákaz,“ citoval portál Standard.de podpredsedníčku sociálnych demokratov Serpil Midyatliovú. Za zakázanie AfD sa vyslovilo i vedenie opozičnej strany Ľavica.
Podľa ministra vnútra spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko Herberta Reula (CDU) je nová kvalifikácia AfD logická. Ako vysvetlil, strana nie je žiadnou „alternatívou pre Nemecko“, ale ohrozením základného demokratického poriadku.
AfD, naopak, vyjadrili podporu niektorí politici zo zahraničia. Taliansky vicepremiér Matteo Salvini nazval krok BfV „krádežou demokracie“, americký minister zahraničných vecí Marco Rubio „tyraniou“ a Nemcov vyzval, aby rozhodnutie prehodnotili. Multimiliardár a Trumpov veľký podporovateľ Elon Musk záležitosť vníma ako „útok na demokraciu“.
Krok BfV vyvoláva pochybnosti aj vzhľadom na čas, kedy správa vyšla. Dosluhujúcej vláde SPD a Zelených totiž zostáva už len pár dní, v utorok ju vystrieda nový kabinet na čele s kresťanským demokratom Friedrichom Merzom.
Kritici sa preto pýtajú, prečo Faeserová celú vec nenechala na svojho nástupcu Alexandra Dobrindta z CSU, dokonca sa s ním o tom ani neporadila.
BfV navyše patrí do kompetencie spolkovej vlády, pod rezort vnútra. Spolupredseda AfD Tino Chrupalla preto končiacu vládu obvinil, že chce jeho stranu „zhanobiť a zdiskreditovať“, ako prezradil pre Welt TV. Podľa neho je škandál, že úrad také tvrdenie predložil bez dôkazov.
Útok na politického rivala?
Faeserová poprela, že by posudok BfV vznikal pod politickým tlakom, no viacerí experti o tom pochybujú.
„Načasovanie a forma oznámenia úradujúcej ministerky v posledných dňoch jej funkčného obdobia vzbudzujú nedôveru, že má konkurenčnú stranu zdiskreditovať zdanlivo objektívne posudzujúci orgán,“ citoval portál denníka Bild bývalého šéfa nemeckej tajnej služby BND Augusta Hanninga.
„Nové hodnotenie AfD je interným posudkom jedného úradu, nič viac. A tento úrad nie je objektívny, ale viazaný pokynmi ministra vnútra,“ tlmočil Bild vyjadrenie právnika Volkera Boehme-Neßlera, profesora z Univerzity v Oldenburgu.
AfD, ktorá vo februárových parlamentných voľbách skončila na druhom mieste, vo viacerých prieskumoch za posledný mesiac dobehla či dokonca predbehla CDU/CSU.
Prominentný nemecký právnik Joachim Steinhöfel, ktorý v minulosti zastupoval i AfD, je preto presvedčený, že SPD chce takto nečestne odstrániť svojho politického rivala.
„To, že sa tu má zákazom tej strany fakticky vylúčiť štvrtina nemeckých voličov, môže vyvolať krízu v štáte,“ varoval. Ako upozornil, robí si vážne starosti o demokraciu v Nemecku.
„Nie však kvôli AfD, ale pre osoby ako je pani Faeserová, ktoré štátom a jeho orgánmi manipulujú tak, aby vyradili najsilnejšiu politickú silu,“ poznamenal pre Welt TV.
AfD rozhodnutie BfV právne napadlo. Vo varovnom liste od advokátskej kancelárie žiada, aby klasifikáciu verejne opravil do 8. h v pondelok. „Ak také vyhlásenie nepríde, klientovi odporučíme, aby začal súdne konanie pred správnym súdom v Kolíne nad Rýnom,“ pohrozili.