Mlynské kamene
„V oblasti obrany musí byť naším cieľom zabezpečiť autonómne operačné spôsobilosti Európy ako doplnok k NATO. Ale musíme ísť ďalej. To, čo Európe dnes najviac chýba, je spoločná strategická kultúra,“ povedal pred ôsmimi rokmi Macron. Šéf Elyzejského paláca pripomenul, že keď Európania nie sú schopní spolupracovať, podkopáva to ich dôveryhodnosť v očiach sveta.
Macron predniesol prejav na Sorbone v čase, keď republikánsky populista Donald Trump bol prvýkrát prezidentom USA a Rusi už tri roky okupovali Krym a viedli vojnu na východe Ukrajiny. Napriek tomu mnohí odkaz z Paríža ignorovali. Ale podobne najmä západná Európa dostatočne nebrala do úvahy varovania pred imperialisticko-nacionalistickými ambíciami šéfa Kremľa Vladimira Putina, ktoré zatiaľ vyvrcholili celoplošnou inváziou na Ukrajinu.
Výsledkom je, že Európa sa ocitla medzi dvoma mlynskými kameňmi. Pribúdajú varovania, že ak Putin na Ukrajine zvíťazí, jeho militaristické chúťky sa zamerajú na Pobaltie a východnú Európu. Trumpova vláda sa medzitým pre spojencov na starom kontinente stala neistým bezpečnostným partnerom a jej predstavitelia otvorene podporujú radikálne proruské sily. Najnovším príkladom je minulotýždňová slovná prestrelka.

Spolkový úrad na ochranu ústavy označil najsilnejšiu opozičnú stranu Alternatívu pre Nemecko (AfD) za preukázateľne pravicovo-extrémistickú. Šéf americkej diplomacie Marco Rubio to označil za tyraniu, na čo Berlín reagoval.
„Toto je demokracia. Rozhodnutie je výsledkom dôkladného a nezávislého vyšetrovania týkajúceho sa ochrany našej ústavy a právneho poriadku. Posledné slovo budú mať nezávislé súdy. Z našich dejín sme sa poučili, že pravicový extrémizmus musí byť zastavený,“ uviedlo nemecké ministerstvo zahraničných vecí.
Zajtra sa novým nemeckým kancelárom stane konzervatívec Friedrich Merz, ktorý povedie koalíciu CDU/CSU a sociálnych demokratov. Paríž však v tejto napätej bezpečnostnej situácii nečakal na tradičného partnera v EÚ z Berlína a do istej miery vytvoril tandem s Londýnom. Macron a britský premiér Keir Starmer spolu s ďalšími krajinami hľadajú spôsoby, ako čo najvýraznejšie pomôcť Ukrajine. Zároveň je potrebné urýchlene posilňovať európske vojenské kapacity. Macron dokonca prišiel s návrhom, že Francúzsko by mohlo poskytnúť spojencom svoj jadrový ochranný dáždnik.
Bude Putin počúvať Európu?
„Ak nebudeme silní, niekto ako Putin nás nikdy nebude počúvať. Bude len sledovať, čo robíme a čo nerobíme, a na základe toho bude spriadať svoje plány. Takže teraz musíme prestať rozprávať a musíme začať konať. Všetko sa zmenilo a nebude to jednoduché, ale vieme, čo máme spraviť a ktorým smerom sa vydať,“ reagoval pre Pravdu Philippe-Michel Kleisbauer, ktorý dobre pozná súčasného francúzskeho premiéra Françoisa Bayroua a pracoval ako osobný asistent ministra obrany Françoisa Léotarda.
Politik z Demokratického hnutia sa v Bratislave zúčastnil na konferencii Stredná Európa v búrke geopolitiky. Kleisbauer hovorí, že Európa musí byť schopná brániť sa, tak ako v časoch vojny.
„Potrebujeme sa zorganizovať, aby sme vedeli čeliť nebezpečenstvu prichádzajúcemu zvonku. Ale musíme zmeniť aj to, čo takpovediac máme v hlavách. Máme pred sebou obrovskú prácu, aby sme zastavili vplyvy, ktoré ničia naše národy a mysle ľudí. Tieto útoky prichádzajú z Ruska, Číny, ale aj z iných miest. Na jednej strane je to aj technický problém, ale hlavne to má vplyv na naše obyvateľstvo. Ľudia začínajú pochybovať o demokracii, o zvolených politikoch či o tom, aké máme zákony. Musíme to zastaviť a tento trend zvrátiť,“ zdôraznil Kleisbauer.
Podľa neho má Francúzsko predstavu o európskej bezpečnostnej architektúre. Zapadá do nej Slovensko s vládou Roberta Fica? Premiér bude 9. mája najvyššie postaveným hosťom Putina z krajín EÚ a NATO. Fico zároveň hovorí, že v Paríži sa v súvislosti s podporou Ukrajiny konajú bojové porady a že o Macronov jadrový dáždnik nemá Bratislava záujem. Okrem toho sa objavili pochybnosti, či spojenci môžu dôverovať slovenským tajným službám.

„Áno, existujú medzi nami rozdiely. No v africkom Saheli som videl, ako spolupracujeme. S Francúzmi tam boli veľmi dobrí slovenskí vojaci. Teraz musíme spoločne budovať európsku obranu a masívne do nej investovať. Je tiež nevyhnutné, aby sme vytvorili spravodajské kapacity. Sme svedkami kybernetických útokov i vplyvových operácií. Východná Európa s tým má skúsenosti. Poliaci, ľudia z Pobaltia či Rumuni západnej Európe hovorili, čo Rusko urobí. Ak teraz vravia, že Putinovi nebude stačiť Ukrajina, nemôžem tvrdiť, že sa mýlia. Európsku obranu budujeme na dobrovoľnej báze a so zachovaním identity jednotlivých štátov. Aj Slovensko sa môže rozhodnúť, ako sa do toho zapojí. Či chce byť v jednej skupine s nami, alebo zostať mimo, prípadne dokonca opustiť EÚ. Aj vaša vláda si môže vybrať, ale možno s jej krokmi nebudú súhlasiť ľudia – a nikto nie je pri moci večne,“ povedal Kleisbauer.