Putin už urobil prvý krok vedúci k návratu Stalina do Volgogradu, keď vyhovel gubernátorovi Volgogradskej oblasti Andrejovi Bočarovovi. Udialo sa to minulý týždeň počas návštevy prezidenta, ktorý sa zúčastnil na tamojšom diskusnom fóre. Nepochybne išlo o vopred pripravenú vec: Bočarov odovzdal Putinovi žiadosť o premenovanie medzinárodného letiska Volgograd na Stalingrad.
Gubernátor tvrdil, že s ideou prišli vojnoví veteráni z druhej svetovej vojny a účastníci špeciálnej vojenskej operácie, ako Moskva označuje inváziu na Ukrajinu. Putin reagoval kladne s tým, že dekrét podpíše hneď po návrate do Kremľa. Stihol to však už počas pobytu vo Volgograde (letisko je vzdialené od centra mesta približne 15 kilometrov).
Čítajte viac Americké tajné správy: Ako Stalin oklamal Beneša. Československý prezident neznášal časť svojich ministrov
Nezostalo pri myšlienke, ktorú Putinovi podsunul Bočarov. Na diskusnom fóre oslovila ruského lídra miestna mladá aktivistka, ktorá sa prikláňa k zmene Volgogradu na Stalingrad. Len tak ľahko sa k nemu nikto nedostane, respektíve nemá šancu sa ho niečo opýtať, takže nie je vylúčené, že to bolo zinscenované.
Putinovi sa prihovorila iba 15-ročná Regina Sultanovová. „Ďakujeme vám za celý Stalingrad – teraz už Stalingrad – za to, že ste premenovali naše mesto," zdôraznilo dievča. „Mesto? Letisko. Nazdávate sa, že aj mesto by sa malo premenovať?" reagoval Putin podľa serveru Vedomosti. „Áno, pretože je to späté s hlbokou históriou. Všetci obyvatelia by sme boli radi," odpovedala Sultanovová.
Čítajte viac Stalina poprel jeho žiak, hovorí Chruščovova dcéra
Putin neodmietol možnosť zmeny Volgogradu na Stalingrad: „Porozmýšľame, treba sa opýtať obyvateľov." Poukázal pritom na fakt, že vo viacerých štátoch zostali zachované názvy Stalingradské námestie alebo Stalingradská ulica napriek tomu, že vzťahy Ruska s niektorými z týchto krajín sú v súčasnosti komplikované.
Čítajte viac Za Stalinom som neplakal, hovorí jeho vnuk
Keď preskočíme o sedem desaťročí dozadu do Československa, Stalinovo meno sa často vyskytovalo. Najvyššia hora sa volala Stalinov štít (Gerlachovský štít), Stalinovo námestie bolo v Bratislave (Nám. SNP) aj v Košiciach (Nám. Maratónu mieru), Prešov mal Stalinovu ulicu (Hlavná ulica). A jedna zaujímavosť: vo východoeurópskom bloku komunistických štátov, ktoré sa klaňali „geniálnemu" sovietskemu vodcovi, jedine v Československu žiadne mesto nepremenovali na Stalingrad.
Naopak, maďarský Dunaújváros bol Sztálinváros (1951 – 1961), poľské Katovice boli Stalinogród (1953 – 1956), bulharská Varna sa volala Stalin (1949 – 1956). Východné Nemecko, Albánsko a Rumunsko mali tiež svojho Stalina v názve jedného mesta. (Do skupiny vtedajších prisluhovačov Kremľa nezapočítavame Juhosláviu, pretože stalinisti hovorili o jej lídrovi Josipovi Brozovi ako o „krvavom psovi Titovi").
Čítajte viac Som stalinista, tvrdí Stalinov vnuk
Vráťme sa do súčasnosti spojenej s minulosťou. Koľko je pravdy na slovách Putina o Stalinovo mene v názvoch používaných v západných štátoch, ktoré mal zjavne na mysli? Nájdu sa ešte stále ulice pomenované po sovietskom lídrovi, ktorý vládol od roku 1924 až do svojej smrti v marci 1953. A možno vyznie trochu paradoxne, že v Bruseli, ktoré je takpovediac hlavné mesto EÚ i NATO, sa nachádza ulica spojená s menom niekdajšieho šéfa Kremľa, ktorý do dejín vstúpil aj ako krvavý diktátor. Volá sa Avenue du Stalingrad (Stalingradská trieda) a vedie cez juhozápadnú oblasť historickej časti hlavného mesta Belgicka. Kedysi Avenue du Midi premenovali tri roky po skončení druhej svetovej vojny podľa slávnej bitky pri Stalingrade, ktorú červenoarmejci vyhrali nad hitlerovcami vo februári 1943.
V Bruseli sa vyskytlo v minulosti viacero pokusov odstrániť názov Avenue du Stalingrad. Napríklad vznikol nápad, aby ulicu po novom pomenovali po lídrovi sovietskej perestrojky Michailovi Gorbačovovi. Nakoniec však z toho nič nebolo. Tí, čo sa zastávajú Stalingradskej triedy, prízvukujú dve veci. Po prvé: názov sa nespája s diktátorom, ale so slávnou bitkou. Po druhé: v Bruseli sú pomenované tri veľké ulice po troch velikánoch druhej svetovej vojny (boli nimi Franklin Roosevelt z USA, Winston Churchill z Británie a Charles de Gaulle z Francúzska). Zmienka v podobe Avenue du Stalingrad o ich vtedajšom spojencovi v boji proti nacistickému Nemecku má slúžiť na primerané uchovanie pamäti spoločného boja proti Hitlerovi.
A teraz už prejdime do súčasného Ruska: ako by asi väčšina obyvateľov prijala správu, že Volgograd sa zmenil na Stalingrad? (Mesto má terajší názov od roku 1961.) V celej Ruskej federácii je vidieť v posledných rokoch trend pribúdajúcich sympatií so Stalinom. Platí to nielen o dospelých. Z prieskumov nezávislého strediska Levada vyplynulo, že kým v roku 2005 by len 11 percent Rusov vo veku 18 – 25 rokov podporilo postavenie pamätníkov Stalina, pred štyrmi rokmi ich už bolo až okolo 50 percent. V roku 2023 však anketári predovšetkým zistili, že bezmála dve tretiny opýtaných Rusov hodnotia Stalina kladne.
Čítajte viac S Churchillom a Rooseveltom pil na Stalina
Vo Volgograde to však vyzerá opačne. Teda v prípade, keď sa pozrieme na výsledky ankety, ktorú urobil regionálny volgogradský server Bloknot. Do internetového hlasovania sa zapojilo okolo 6-tisíc ľudí, až 90 percent z nich sa vyslovilo proti premenovaniu mesta. Samozrejme, že to nemožno považovať za spoľahlivý prieskum zodpovedajúci kritériám sociológov, ale nepochybne je zaujímavý. Bloknot sa ešte opýtal ľudí, čo by sa v prípade premenovania Volgogradu na Stalingrad rozhodli radšej odsťahovať z mesta. Odchod by si vybralo 28 %, zostalo by 72 %.
Dá sa predpokladať, že keby naozaj prišlo k rozhodovaniu o zmene názvu mesta, asi by to bolo vecou referenda vo Volgograde. Niektorí užívatelia sociálnych sietí sa nazdávajú, že ak si mocipáni už povedali, že z mesta bude znovu Stalingrad, tak hlasovanie obyvateľov dokážu ľahko sfalšovať, čo by ich vôbec neprekvapilo. Možno však maľujú čerta na stenu a predsa by len zvíťazila skutočná vôľa väčšina ľudí žijúcich vo Volgograde.
Ukrajinská tajná služba tvrdí, že šéf Kremľa Vladimir Putin má minimálne troch dvojníkov. Pozrite si ruského prezidenta na fotografiách. Nájdete nejaké rozdiely?
Medzi jednoznačnými odporcami návratu k názvu Stalingrad je líder opozičnej strany Jabloko. Nikolaj Rybakov vyhlásil, že akékoľvek snahy o obnovu symbolov stalinizmu sú neprijateľné. Podľa volgogradského serveru V1 pripomenul, že Stalin sa spája so strašnými vecami aj priamo v Caricyne, ako sa Volgograd kedysi nazýval: „Práve v Caricyne v lete a na jeseň 1918 ako potravinový komisár organizoval zhabanie chleba a ďalších potravín, ktoré poslali do iných oblastí, čo viedlo k masovému hladomoru. Zodpovedný bol aj za politický teror a mimosúdne popravy v Caricyne v tomto období," podčiarkol Rybakov.
Líder Jabloka odporúča, že existujú iné možnosti, ako si uctievať pamiatku na slávnu bitku Červenej armády proti príslušníkom Hitlerovho wehrmachtu. Ako vhodný príklad uviedol to, keby štát zaplatil vydanie obrovského počtu výtlačkov knihy, ktorú napísal Viktor Nekrasov. Jeho dielo má názov V stalingradských zákopoch. Tento rodák z Kyjeva a uznávaný spisovateľ priamo zasiahol do bojov pri Stalingrade. (Neskôr sa ocitol v nepriazni Kremľa, v sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa mu podarilo emigrovať zo Sovietskeho zväzu, zomrel vo Francúzsku v roku 1987.)
Asi sa žiada dodať, že nevedno, či si Rybakov uvedomil, že Nekrasov sa narodil na Ukrajine. Pripomínať si za štátne peniaze stalingradskú bitku z pera spisovateľa pochádzajúceho z Kyjeva je zrejme v súčasnom Rusku ťažko predstaviteľné…