Vysvetlenie, prečo dlhý dokument vysielali teraz, sa zjavne spája s nadchádzajúcim výročím: 7. mája uplynie 25 rokov od prvej inaugurácie Putina po jeho víťazstve v prezidentských voľbách na jar 2000.
Štátom ovládané médiá pred odvysielaním dokumentu zverejnili úryvky, z ktorých mali diváci asi pochopiť, že ich líder nič za múrmi Kremľa neskrýva. Putin pustil televízneho redaktora Pavla Zarubina do svojho bytu, ktorý sa nachádza v tejto moskovskej pevnosti zo stredoveku. Ukázal mu aj kuchyňu a z chladničky vybral kefír, aby ním Zarubina pohostil. „Samozrejme," reagoval Putin na otázku, či je stále verný potravinám ruskej výroby. Keď bola reč o vážnych veciach a redaktor bol zvedavý, či sa Putin niekedy neopýtal sám seba, či mu bolo naozaj potrebné toto všetko (riadiť štát), bez zaváhania reagoval, že nikdy.
Samozrejme, že to podstatné diváci mohli uvidieť až po zhliadnutí celého dokumentárneho filmu. Putin obhajoval anexiu Krymu v roku 2014 s tým, že v opačnom prípade by Ukrajina obyvateľov tohto polostrova „roztrhala", čo však nemá nič spoločné s vtedajšou realitou. Dodal, že pre obsadenie Krymu sa rozhodol napriek tomu, že vedel, že tento krok prinesie ťažkosti, čím mal na mysli uvalenie sankcií na Rusko.
Putin sa nepriamo priznal, že keby v roku, keď zabral Krym, takpovediac prevládali plusy nad mínusmi, inváziu na Ukrajinu by nariadil už vtedy. „V roku 2014 bolo spustenie špeciálnej vojenskej operácie takmer nereálne. Krajina nebola pripravená na frontálnu konfrontáciu s celým kolektívnym Západom," objasnil. Nespresnil, či to súviselo so slabou odolnosťou ruskej ekonomiky proti očakávanému sprísneniu hospodárskych sankcií alebo s predpokladanými dodávkami zbraní na Ukrajinu od jej západných spojencov, respektíve o súhru oboch faktorov. Šéf Kremľa sa obmedzil na toto všeobecné konštatovanie: „Rusko nebolo pripravené na nijaké prudké pohyby, pretože muselo vykonávať prácu v oblasti bezpečnosti a budovania ozbrojených síl, v oblasti ekonomiky i financií."
Kryvyj Rih sa rozlúčil s civilnými obeťami ruského raketového útoku.
Vyzerá to asi tak, že po anexii ukrajinského polostrova Putin chcel svoju armádu najprv výrazne posilniť a až potom udrieť na susedný štát. V roku 2014 Rusko dalo na obranu 2,5 trilióna rubľov, o rok neskôr to už bolo 3,3 trilióna rubľov. Táto mašinéria následne iba naberala na obrátkach a v súčasnosti má už extrémnu podobu. „Vojenské výdavky Ruska dosiahli v roku 2024 odhadovaných 149 miliárd dolárov, čo je 38-percentný nárast v porovnaní s rokom 2023 a dvojnásobok úrovne v roku 2015," upozornil vo svojej výročnej správe Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru, ktorý analyzuje trendy v zbrojení na celom svete.
Mimochodom, Putin sa rozhodol nalievať viac peňazí do armády už pred obsadením Krymu. V roku 2013 to v dolároch vychádzalo na 68,2 miliardy, čo bol nárast o 31 percent v porovnaní s rokom 2008.
O Putinovi je známe, že zánik sovietskej ríše považuje za chybu. Svoj názor v podstate potvrdil aj v televíznom dokumente: „Tento civilizovaný svet rozhodol, že Rusko zoslablo, že historické Rusko nazývané Sovietsky zväz sa zrútilo a že ostatné časti treba dobyť. Najväčšie z nich je Rusko a aj to je potrebné rozdeliť na štyri-päť častí." Putin dodal, že sa proti tomu dôrazne postavil: „Mal som zodpovednosť za budúcnosť krajiny a samozrejme, že som začal robiť na tom, aby sa to nikdy nestalo," poznamenal o údajnom riziku rozkladu ruského štátu.
Pripomeňme realitu spred necelých štyroch desaťročí: k rozpadu Sovietskeho zväzu došlo v jeho vnútri. Otec perestrojky Michail Gorbačov uvoľnil pomery tak, že situácia sa mu vymkla z rúk, zároveň nedokázal čeliť túžbe jednotlivých národov získať samostatnosť, respektíve vymaniť sa z umelého zväzku krajín; zvlášť to bolo viditeľné v prípade troch pobaltských republík, ktoré túžili po návrate k stratenej nezávislosti. (Stalin pohltil Estónsko, Litvu i Lotyšsko v auguste 1940.)
O vojenskom ťažení proti Ukrajine šéf Kremľa povedal, že je odhodlaný dosiahnuť svoje ciele: „Máme dostatok síl a zdrojov, aby sme to, čo sa začalo v roku 2022, doviedli k logickému záveru s výsledkom, ktorý Rusko potrebuje." Nekonkretizoval, aké územné zisky si predstavuje, respektíve čo iné chce ešte dosiahnuť. Keď 24. februára 2022 Putin nariadil inváziu, vyhlásil, že mu ide o (takzvanú) denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny. Realitou po viac ako troch rokoch vojny je to, že Ukrajinci výrazne posilnili svoju zbrojársku výrobu a od Západu získali zbrane, ktoré nevlastnia ani niektoré členské štáty NATO. A Putinovi nevyšiel ani plán zvrhnúť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého v Moskve prirovnávajú k nacistom napriek tomu, že má židovský pôvod.
Jedna z otázok smerovala k úvahe o budúcom šéfovi Kremľa. Kto by sa ním po Putinovi mohol stať? Súčasný líder neprezradil meno svojho favorita. Respektíve reagoval tak, že nateraz nemá jasno v hlave. „Myslím si, že by sa mal objaviť človek, alebo ešte lepšie niekoľko ľudí, ktorí by mohli získať dôveru od občanov," poznamenal 72-ročný Putin. Zdôraznil, že adept na prezidenta, ktorému by chýbala podpora ľudí, by pravdepodobne nemal šancu robiť dôležité rozhodnutia v pozícii na čele štátu.
Čítajte viac Putin varuje Západ: Jadrové zbrane sú pripravené. Rusom pripomenul staré sovietske heslo
Putina piatykrát zvolili za prezidenta vo voľbách, ktoré sa konali v marci 2024. Najbližší riadny termín volieb pripadá až na rok 2030. Na jar toho roku by mal Putin potom už 78 rokov. Ak mu bude slúžiť zdravie, tak mu rovnakú otázku o jeho nástupcovi možno budú musieť o päť rokov zopakovať…