Koaličná zmluva sľubuje na 144 stranách okrem iného zmeny v hospodárskej, migračnej alebo zahraničnej politike. Strany sa v nej hlásia aj k podpore Česko-nemeckého fondu budúcnosti ak rozvoju dopravného spojenia Nemecka s Českom.
Konzervatívna únia CDU/CSU pod Merzovým vedením vyhrala februárové predčasné parlamentné voľby. K vládnej spolupráci prizvala SPD, ktorá skončila až tretia s najhorším výsledkom v povojnových dejinách. Koaličné rokovania začali strany v polovici marca a 9. apríla predstavili ich výsledok verejnosti.
Zmluvu s názvom Zodpovednosť pre Nemecko v pondelok v Berlíne podpísali predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Merz, predseda sesterskej bavorskej Kresťansko-sociálnej únie (CSU) Markus Söder a spolupredsedovia SPD Lars Klingbeil a Saskia Eskenová.
Urobili tak na deň presne pol roka po tom, čo sa rozpadla koalícia sociálnych demokratov, zelených a slobodných demokratov (FDP), ktorú od decembra 2021 viedol kancelár Olaf Scholz.

V utorok by mal podľa plánu Spolkový snem zvoliť Merza za nového nemeckého kancelára. CDU/CSU a SPD majú spoločne v Spolkovom sneme pohodlnú väčšinu 328 poslancov z 630. Rovnako ako Merz v ten istý deň zložia slávnostnú prísahu aj noví ministri jeho vlády.
Vicekancelárom a ministrom financií bude spolupredseda SPD Klingbeil, ministerstvo zahraničia povedie Johann Wadephul (CDU), obrany Boris Pistorius (SPD), vnútra Alexander Dobrindt (CSU) a hospodárstvo Katherina Reicheová (CDU). Celkom bude mať CDU vo vláde okrem kancelára sedem kresiel, sociálni demokrati tiež sedem a CSU traja.

Nadchádzajúca koalícia bude už piatou, ktorú od konca druhej svetovej vojny uzavreli CDU/CSU a SPD. Prvýkrát taká koalícia – predtým známa ako veľká – vznikla v roku 1966 pod vedením konzervatívneho kancelára Kurta Georga Kiesingera.
V znovuzjednotenom Nemecku prvýkrát dve najväčšie strany spolupracovali po voľbách v roku 2005. Na čele vlády stála konzervatívna kancelárka Angela Merkelová, ktorá od toho roku Nemecko viedla ďalších 16 rokov. So sociálnymi demokratmi vo veľkej koalícii vládla v troch zo štyroch svojich vlád. Sociálni demokrati boli vždy vo vládach s konzervatívcami menším koaličným partnerom.
