Slabé sankcie
Dnes je jasné, že Putin sa obával reakcie Západu. V propagandistickom dokumente štátnej televíznej stanice Rossija 1 ruský vládca priznal, že roku 2014 nespustil rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, pretože to bolo prakticky nereálne. „Rusko nebolo pripravené na takúto frontálnu konfrontáciu s celým kolektívnym Západom,“ vysvetlil Putin.
Ak sa na to šéf Kremľa pozerá spätne, možno si vraví, že Ukrajinu sa predsa len mohol pokúsiť obsadiť už pred jedenástimi rokmi. Anexia Krymu viedla zo strany Západu len k sankciám proti ľuďom, ktorí sa na nej podieľali. Samozrejme, na zozname nebol Putin.
Opatrenia proti niektorým sektorom ruskej ekonomiky prišli až po zostrelení lietadla spoločnosti Malaysia Airlines v júli 2014. Tragédia letu MH17, ktorý smeroval z Amsterdamu do Kuala Lumpuru, si nad východnou Ukrajinou vyžiadala 298 obetí. Až 193 z nich bolo z Holandska. Tamojší súd vyniesol rozsudok, podľa ktorého katastrofu spôsobila raketa ruskej výroby, ktorá bola dodaná z Ruska, a zo systému protivzdušnej obrany Buk ju vypálila ozbrojená skupina pod ruskou kontrolou. Doživotie za to v neprítomnosti dostali dvaja Rusi a jeden Ukrajinec.
No aj spomenuté sektorové sankcie boli neustále spochybňované. Na Slovensku bol v rokoch 2014 až 2020 pri moci premiér Robert Fico, respektíve jeho strana Smer. Predseda vlády v tom období viackrát povedal, že by opatrenia proti Rusku zrušil, ale nechce narúšať jednotu Európskej únie. Z politikov opačného tábora zase vtedajší šéf SaS Richard Sulík povedal, že sankcie sú nešťastné.
Tvrdší prístup?
Pomohol by tvrdší prístup k Rusku odvrátiť celoplošnú inváziu, ktorá sa začala 24. februára 2022? „V roku 2014 nikto neveril, že sa stane to, čo vidíme dnes, takže sme v súvislosti s Krymom neboli pripravení uvaliť tvrdšie sankcie na Rusko alebo brániť Ukrajinu,“ reagoval pre Pravdu Stephen Blank, expert na zahraničnú a vojenskú politiku Moskvy. „Ale v októbri 2013 som povedal delegácii ukrajinského parlamentu, že dúfam, že Kyjev podpíše asociačnú dohodu s Európskou úniou, pretože bude prospešná pre obe strany. No vyhlásil som tiež, že to povedie k ruskému útoku. Reakcia vtedajšej vlády Viktora Janukovyča na moje slová bola, že to vníma rovnako. Inými slovami, Putin sa vyhrážal inváziou a v Kyjeve tomu verili. Janukovyč nakoniec asociačnú zmluvu odmietol podporiť, zvrhla ho revolúcia a nasledoval ruský útok. Na druhej strane už na začiatku anexie Krymu, 27. februára 2014, denník Wall Street Journal informoval, že niektorí analytici spravodajských služieb varovali pred ruskou inváziou, ale vláda Baracka Obamu k tomu nedokázala zaujať rozhodný postoj,“ pripomenul Blank.
Expert na medzinárodné vzťahy a tajné služby z Birminghamskej univerzity Scott Lucas si myslí, že Putin v televíznom dokumente už nič nemusel predstierať.
„V skutočnosti hovorí, že jeho zámerom bolo dobyť Ukrajinu, len roku 2014 na to jednoducho nemal prostriedky. Namiesto toho Kremeľ začal s hybridnou vojnou. Z toho, čo Putin vraví, je jasné, že klamal, keď roku 2022 tvrdil, že invázia je potrebná na obranu Ruska. Putinovým cieľom jednoducho bolo zničiť nezávislosť a suverenitu Ukrajiny. Je to niečo, čo sa prezident Volodymyr Zelenskyj usiloval vysvetliť aj na tom známom stretnutí koncom februára v Bielom dome. Vravel, že Kyjev sa usiloval rokovať, ale Putin zavrhol diplomatické prostriedky,“ povedal pre Pravdu Lucas.
Čítajte viac Zapadá Slovensko do Macronových bezpečnostných predstáv? Vysvetľuje francúzsky politik
Mohol Západ Putina po anexii Krymu zastaviť? „Podľa môjho názoru sme jednoznačne mali Putinovi nakresliť červené čiary. Mali sme mu povedať, že vieme o jeho úmysloch aj prostredníctvom hybridnej vojny rozbiť Ukrajinu. Nič také sme neurobili a chápem prečo. Verili sme, že sa na Ukrajine s Putinom dokážeme dohodnúť tak, aby sme sa vyhli konfrontácii. Ale zle sme ho prečítali a nepochopili sme, ako veľmi chce, aby sa jeho politickým odkazom stalo pripojenie Ukrajiny k Veľkému Rusku,“ vysvetlil Lucas.
„Putinovo tvrdenie, že Rusko nespustilo roku 2014 rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, pretože na to ešte nebolo pripravené, je veľmi pravdepodobné. Presne o tom píšem vo svojej knihe Ukrajina a Rusko. Po tom, ako ruská armáda vo vojne proti Gruzínsku roku 2008 nedosiahla očakávané výsledky, Moskva spustila v ozbrojených silách významné reformy, ktoré však roku 2014 stále pokračovali. Navyše, keďže pád Viktora Janukovyča bol taký neočakávaný, Rusko nebolo pripravené na veľkú vojnu. Invázia roku 2014 preto stačila na anexiu Krymu a časti Donbasu, ale na nič viac,“ skonštatoval pre Pravdu expert na postsovietsky priestor Paul D'Anieri z Kalifornskej univerzity.
Čítajte viac Ukrajinci vzdorovali Trumpovi a majú lepšiu dohodu o nerastoch. USA môžu zatlačiť na Putina
Podľa odborníka sa o tom dá len špekulovať, ale je celkom pravdepodobné, že keby Rusko pred rokom 2022 vedelo, ako výrazne partneri Kyjeva podporia Ukrajinu, nespustilo by veľký útok. „Západ však po roku 2014 vyslal Moskve opačné signály. Kyjevu odmietol dať potrebné zbrane a naliehal naň, aby prijal prímerie, ktoré znamenalo, že Rusko okupovalo časť ukrajinského územia. Namiesto toho, aby sa Západ snažil Putina odstrašiť, urobil opak. Nepochopil totiž zámery šéfa Kremľa a chcel mať prístup k lacnej ruskej energii. Mimochodom, Západ tiež nesprávne pochopil Ukrajincov. Veril, že ich podpora je zbytočná, lebo aj tak budú súhlasiť, že Rusi môžu prevziať moc nad ich štátom,“ objasnil D'Anieri.