„Ďakujem za dôveru a prijímam voľbu,“ reagoval Merz v utorok popoludní, keď ohlásili výsledky druhého hlasovania. Zo 618 prítomných poslancov ho podporilo 325, tri hlasy boli neplatné a jeden sa zdržal.
V poradí už desiaty spolkový kancelár sa potom ponáhľal za nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom, aby si prevzal vymenúvací dekrét, a hneď sa vrátil do Spolkového snemu, aby zložil prísahu. Nakoniec s novými ministrami opäť navštívil prezidenta, aby aj im odovzdal poverovacie listiny.
Nová nemecká vláda
Okrem Merza má CDU v novej vláde sedem ministrov, SPD rovnako sedem a CSU troch. V kabinete je desať mužov a osem žien.
Merzovi kresťanskí demokrati obsadili okrem iného ministerstvo zahraničných vecí, na čele ktorého bude odborník na zahraničnú a bezpečnostnú politiku Johann Wadephul, ministerstvo hospodárstva a energetiky, ktoré povedie Katherina Reicheová, alebo ministerstvo zdravotníctva, ktoré bude riadiť Nina Warkenová. Ministrom digitalizácie a modernizácie štátu sa za CDU stal manažér Karsten Wildberger, ktorý bol doteraz okrem iného šéfom holdingu MediaMarktSaturn, prevádzkovateľa najväčšieho reťazca obchodov s elektronikou v Európe. Taktiež ministerstvá vzdelania a rodiny a dopravy majú nanovo na čele kresťanských demokratov – Karin Prienovú a Patricka Schniedera. Členom vlády je tiež šéf úradu kancelára, ktorým sa stal Merzov blízky spolupracovník Thorsten Frei.
Bavorská Kresťansko-sociálna únia, ktorá je sesterskou stranou CDU, získala tri ministerstvá. Ministrom vnútra sa stal Alexander Dobrindt, ktorý bol už ministrom dopravy vo vláde bývalej kancelárky Angely Merkelovej. Podpredsedníčka CSU Dorothee Bärová sa stala ministerkou výskumu, technológií a kozmonautiky. Ministerstvo pôdohospodárstva prevzal poslanec Alois Rainer.
Hoci SPD vo februárových predčasných parlamentných voľbách získala až tretiu priečku s najhorším výsledkom v povojnových dejinách, vymohla si v novej vláde sedem postov. Vicekancelárom a ministrom financií je spolupredseda SPD Lars Klingbeil. Ministerstvo obrany povedie Boris Pistorius, ktorý mal rovnakú funkciu už v Scholzovej vláde. Bývalá predsedníčka Spolkového snemu Bärbel Basová je novou ministerkou práce a sociálnych vecí. Stefanie Hubigová prevzala vedenie ministerstva spravodlivosti a Verena Hubertzová rezortu bývania, rozvoja miest a výstavby. Reem Alabaliová-Radovanová, dcéra utečencov z Iraku, sa stala ministerkou hospodárskej spolupráce a rozvoja. Funkcia ministra životného prostredia pripadla v novej vláde doterajšiemu poverníkovi pre východné Nemecko Carstenovi Schneiderovi.
(ČTK)
Nečakaná prehra
Merzovi viditeľne odľahlo, lebo jeho voľba neprebiehala podľa plánu. Najprv sa zdalo, že všetko pôjde hladko. Po predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 23. februára, začala únia CDU/CSU ako najsilnejší politický subjekt rokovať s SPD o vytvorení novej vlády.
Krátko na to, 9. apríla, predstavili koaličnú zmluvu, a keď ju potom všetky tri koaličné strany schválili, lídri ju podpísali a dohodli sa, kto bude viesť jednotlivé rezorty.
Zostávalo posledné – podľa ústavy musí nového kancelára na návrh spolkového prezidenta zvoliť nadpolovičná väčšina poslancov Bundestagu. Mala to byť formalita, nikto nepredpokladal, že by Merz v skúške neobstál.
O to väčšie prekvapenie prišlo, keď po rannej voľbe spočítali hlasy. Zo 630 členov Spolkového snemu sa ich na nej zúčastnilo 621, z ktorých za šéfa CDU hlasovalo iba 310, čo je o šesť menej, ako potreboval. „Čierno-červená koalícia“ má pritom až 328 poslancov.
Hneď po vyhlásení výsledkov sa preto začalo špekulovať, kto ju podrazil. Sociálni demokrati odmietli, že by zlyhal niekto z nich.
Ako informoval denník Die Welt, predseda strany Lars Klingbeil, ktorému v novej vláde pridelili miesto vicekancelára, argumentoval, že za koaličnú zmluvu s CDU/CSU hlasovalo až 85 percent členov SPD, čo je pre poslancov poverením, aby splnili ich vôľu. „Na nás sa dá spoľahnúť,“ zdôraznil.
Neúspech v prvej voľbe vyvolal v koalícii šok. Merz, ktorého do Bundestagu prišla podporiť celá rodina, bez slova odišiel. Rýchlo sa však spamätal a veril, že mu to na druhý pokus vyjde.
„Nejde o mňa, ide o demokraciu. Som si istý, že sa to hneď podarí,“ povedal podľa portálu Bild na zasadnutí poslaneckého klubu CDU/CSU.
Jeho šéf Jens Spahn zase citoval nemeckého astronauta Alexandra Gersta, ktorý ho po nevydarenej voľbe povzbudzoval slovami: „Všetky úspešné misie sa začali s oneskorením.“
„Volebný výsledok je katastrofa. Ukazuje, že Spolkový snem nie je schopný vytvoriť väčšinu na podporu vlády,“ zhodnotil podľa Bildu Hans Hugo Klein, člen CDU a bývalý člen ústavného súdu. Ako dodal, Nemecku to spôsobilo obrovské škody.
Varoval však pred novými predčasnými voľbami, ak Merz v Bundestagu opakovane neprejde. „Z toho by mala úžitok len AfD,“ upozornil. Alternatívu pre Nemecko (AfD) Spolkový úrad na ochranu ústavy len pred pár dňami označil za „preukázateľne pravicovo-extrémistickú stranu“, no jej obľuba stále rastie a v prieskumoch už predbieha i CDU/CSU.
Čítajte viac AfD potvrdili ako pravicovo-extrémistickú stranu. Bude to znamenať jej zákaz?
„Tí z koalície, ktorí teraz nehlasovali za Friedricha Merza, si musia položiť otázku, čie kšefty podporujú,“ napísal na sociálnej sieti politik CDU Jürgen Hardt.
Znepokojení zostali aj niektorí členovia opozičnej strany Zelených. Renate Künastová označila v televízii Phoenix Merzov volebný debakel za „úder hromu pre celú krajinu“ a jej stranícky kolega Volker Beck na sociálnej sieti X vystríhal: „Niekto asi chce vidieť našu republiku horieť.“
Radosť, naopak, neskrývali predstavitelia najsilnejšej opozičnej strany AfD. Jej spolupredsedníčka Alice Weidelová sa pred novinármi vyjadrila, že Merz je volebný podvodník a klamár. Podľa nej by mal odstúpiť a uvoľniť cestu pre nové predčasné voľby.
Foto: SITA, DPA/Bernd von Jutrczenka
Neobľúbený kancelár
Spočiatku sa uvažovalo, že by poslanci o Merzovi druhý raz hlasovali až v stredu, napokon sa však koaliční lídri rozhodli, že nebudú čakať. Nový kancelár by mal totiž už v stredu cestovať do Varšavy a potom do Francúzska.
Sociálni demokrati aj CDU/CSU narýchlo zvolali stretnutie poslaneckého klubu, únia kresťanských demokratov i plenárne zasadnutie. Problém bol, že podľa pravidiel by sa ďalšia voľba kancelára mala uskutočniť až po troch dňoch.
Na to, aby to Bundestag schválil skôr, bola potrebná dvojtretinová väčšina, ktorou nová koalícia nedisponuje. Kresťanskí a sociálni demokrati preto požiadali o pomoc opozičné strany Ľavicu a Zelených, ktorých poslanci návrh podporili.
Čítajte viac Krajnej pravici sa začína dariť už aj v západnom Nemecku. Môžu za to migranti?
Po 15.30 h sa aj vďaka tomu podarilo otvoriť druhé tajné hlasovanie, ktoré už koalícii vyšlo. Merz tak v úrade vystriedal dosluhujúceho kancelára z SPD Olafa Scholza.
Jeho kabinet bude pozostávať zo 17 ministerstiev – CDU a SPD majú zhodne po sedem rezortov, pre CSU vyčlenili tri. CDU pripadol úrad kancelára a ministerstvá hospodárstva, zahraničných vecí, školstva, zdravotníctva, dopravy, ako aj novovytvorený rezort digitalizácie a modernizácie štátu, ktorého úlohou bude i odbúranie zbytočnej byrokracie.
Sociálni demokrati nominovali ministra financií, spravodlivosti, práce a sociálnych vecí, obrany, bývania, rozvojovej pomoci a životného prostredia. CSU zastrešuje rezort vnútra, poľnohospodárstva a ministerstvo pre výskum.
„Čierno-červená koalícia“, pre ktorú stále hľadajú prezývku, má veľké plány, ako pozdvihnúť upadajúcu ekonomiku, znížiť dlh a zlepšiť životné podmienky. Chce obmedziť migráciu a sociálne dávky, vo veľkom šetriť, no zároveň investovať.
„Nemecko má všetko, čo potrebuje. Teraz potrebuje vládu, ktorá z toho niečo urobí,“ citovali médiá Klingbeila.
Čítajte viac Nemecká ekonomika padá na kolená. Čo vylieči "chorého muža Európy"?
Nová vláda to rozhodne nebude mať ľahké. Nielen pre množstvo problémov v hospodárskej či sociálnej oblasti, ale aj pre súperenie s AfD, ktorá každú jej chybu využije na svoju kampaň.
Situáciu sťažuje i fakt, že Merz nie je typom charizmatického politika a podľa posledného prieskumu, tzv. politbarometra, verejnoprávnej televízie ZDF mu nedôveruje až 58 percent opýtaných. Podporuje ho iba 38 percent. Oveľa lepšie na tom nie je ani jeho kabinet, ktorý schvaľuje len 48 percent respondentov.
Správu z agentúry sme nahradili autorským článkom.