Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 169 dní
- Jeden Rus za meter ukrajinskej pôdy. Putin ženie armádu do pekla, aby mohol 9. mája ukázať úspech, píše The Times
- Ruský útok na Kyjev zabil dvoch civilistov
- Von der Leyenová: Znovu otvoriť kohútik s ruskou ropou by bola historická chyba. Moskva je trvalou hrozbou
- Biden tvrdí, že Trump sa snaží uzmieriť si šéfa Kremľa tlakom na Ukrajinu
- Ukrajina súhlasí s vytvorením 30 kilometrovej demilitarizovanej zóny, tvrdí americký vyslanec Kellogg
- Rusko pre bezpečnosť osláv v Moskve obmedzí aj prístup na internet
- Protivzdušná obrana zničila 524 ukrajinských dronov, tvrdí ruské ministerstvo
23:00 Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je úplne spravodlivé, že na ruskom nebi nie je pokoj. Povedal to bez ďalších podrobností vo večernom príhovore pravdepodobne v súvislosti s vlnami dronových útokov, ktoré Ukrajina v posledných dňoch podniká proti Rusku, ktoré proti nej štvrtým rokom vedie vojnu.
Zelenskyj podotkol, že Moskva ignorovala ukrajinskú ponuku na 30-dňové prímerie a že táto iniciatíva stále platí. „Svet okrem nových útokov nevidí žiadnu odpoveď zo strany Ruska,“ povedal prezident, ktorý pripomenul, že ruské raketové i dronové údery si počas stredy na rôznych miestach Ukrajiny vyžiadali ranených aj mŕtvych.
Ruský prezident Vladimir Putin nedávno na nadchádzajúce tri dni vyhlásil jednostranné trojdňové prímerie v súvislosti s oslavami 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Kyjev ale ruský návrh označil za bezpredmetný.
Na ruské územie v posledných dňoch so zosilnenou intenzitou útočia drony, podľa Moskvy ukrajinské. Vyvolalo to chaos najmä v leteckej doprave, pretože letiská z bezpečnostných dôvodov musia prerušovať prevádzku. Deje sa to v čase, keď majú do Moskvy doraziť vrcholní predstavitelia necelých troch desiatok krajín na oslavy víťazstva Červenej armády nad nacistickým Nemeckom.
20:00 Poľský premiér Donald Tusk v stredu vo Varšave počas tlačovej konferencie s novým nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom vyhlásil, že Poľsko sa musí stať vojenskou mocnosťou a stane sa ňou. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.
„Naším cieľom je mať najväčšiu a najsilnejšiu armádu v EÚ. Nie preto, že by sme mali veľmocenské plány, ale sme v takom čase a na takom mieste, že nemáme inú možnosť,“ povedal premiér.
Poľsko sa podľa neho ekonomicky rozvíja najrýchlejším tempom v EÚ a je dobrým príkladom pre svojich západných susedov. „My nikoho o peniaze prosiť nemienime,“ povedal premiér v súvislosti s budovaním obranných kapacít, no očakáva, že financovanie bezpečnosti bude spoločným záväzkom celej Európy.
Podľa premiéra ak Európa porozumie, že financovanie bezpečnosti má byť spoločným záväzkom všetkých krajín, bude lepšie pripravená na potenciálnu ruskú agresiu. „Veľmi by som chcel aby aj Nemci zbrojili rýchlejšie a intenzívnejšie,“ uzavrel premiér.
19:29 Americký viceprezident J. D. Vance v stredu vyzval na priame rokovania medzi Moskvou a Kyjevom v rámci úsilia o ukončenie vyše trojročnej vojny na Ukrajine, uviedla agentúra AFP.
„Myslíme si, že je pre nás pravdepodobne nemožné sprostredkovávať to bez nejakého priameho rokovania medzi oboma stranami. A preto sa zameriavame práve na to,“ povedal Vance na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) vo Washingtone.
USA viedli s Ukrajinou i Ruskom osobitné rokovania o ukončení konfliktu a ak sa nedosiahne pokrok, varovali pred odstúpením od sprostredkovávania.
Vance spomenul aj Európu, s ktorou sú USA „jeden tím“. „Myslím si, že táto európska aliancia je veľmi dôležitá, no na to, aby bola dôležitá a zároveň sme boli veľmi dobrými priateľmi – a ja si myslím, že sme skutoční priatelia – musíme hovoriť o dôležitých otázkach,“ ozrejmil.
Vance spojencov prekvapil, keď vo februárovom prejave na bezpečnostnom fóre v Mníchove kritizoval politiku EÚ v oblasti imigrácie a slobody prejavu. Podľa jeho vtedajších slov je sloboda prejavu naprieč Európou na ústupe, a že cenzúra je väčšou hrozbou ako vojenská agresia Ruska či Číny.
V stredu však hovoril o spoločných väzbách krajín, ktoré ich zbližujú. „Európska civilizácia a americká civilizácia, európska kultúra a americká kultúra sú veľmi prepojené a vždy budú prepojené,“ zdôraznil. „Je absolútne smiešne myslieť si, že sa niekedy podarí vraziť klin medzi Spojené štáty a Európu,“ dodal.
16:32 Všetci, ktorí sú za mier, by mali byť 9. mája na Ukrajine, nie v Moskve. Na brífingu pred neformálnym stretnutím ministrov zahraničných vecí EÚ vo Varšave to povedala podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.
„V ten deň oslavujeme Európu ako projekt mieru. Preto tam ideme s rôznymi témami, napríklad zodpovednosť, ďalšia podpora pre Ukrajinu, a som rada, že to môžeme robiť spolu aj s partnermi mimo EÚ,“ uviedla Kallasová. Európski ministri zahraničia sa majú 9. mája neformálne stretnúť v Ľvove.
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski Kallasovú doplnil, že počas druhej svetovej vojny bola okupovaná len malá časť územia Ruska, zatiaľ čo Ukrajina bola okupovaná celá. „Milióny Ukrajincov boli obeťami nacistického prenasledovania, ale tiež bojovali v Červenej armáde. Je poburujúce, že si Vladimir Putin privlastňuje víťazstvo nad nacistickým Nemeckom len pre Rusko, a ešte horšie je, že používa rétoriku tých čias na útok proti Ukrajine,“ povedal Sikorski.
16:12 Námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško v stredu označil obvinenia poľských politikov zo zasahovania Moskvy do priebehu prvého kola prezidentských volieb 18. mája za „absolútnu lož“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.
„Všetci politici na Západe tvrdia, že Rusko ovplyvňuje voľby. Všetko je to absolútna lož, najmä s prihliadnutím na to, aké preferencie vyjadrujú vo voľbách,“ povedal Gruško novinárom. Podľa námestníka ministra Moskva požiadala svojich partnerov poskytnúť im dôkazy o „ruskom ovplyvňovaní“, ale „nedostali nič, pretože žiadne takéto skutočnosti neexistujú“.
„Tradíciou ruskej diplomacie je byť vo všeobecnosti v predvolebnom období mimoriadne opatrný a v žiadnom prípade nevyjadrovať svoje preferencie, pretože sme vždy rešpektovali voľbu ľudí a sme pripravení spolupracovať so zástupcami, ktorých si ľudia zvolia. Práve z ľudí plynie skutočná zvrchovanosť,“ vyhlásil Gruško.
14:36 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu oznámil, že Paríž sa chystá s Berlínom vytvoriť spoločnú radu pre obranu a bezpečnosť. Vyjadril sa tak na tlačovej konferencii s novým nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, ktorý je v Paríži na svojej prvej oficiálnej zahraničnej ceste. TASR o nej informuje na základe správ agentúry AFP.
„Zriadime francúzsko-nemeckú radu pre obranu a bezpečnosť, ktorá sa bude pravidelne stretávať, aby prinášala operačné odpovede na naše spoločné strategické výzvy,“ povedal Macron.
Francúzsky prezident taktiež spochybnil, či Rusko dodrží trojdňové prímerie, ktoré na Ukrajine jednostranne vyhlásilo s tým, že má platiť od polnoci 8. mája do polnoci 11. mája. „Okrem sľúbených troch dní (prímeria), ktoré sa nepochybne nebude dodržiavať, ako už tie predchádzajúce, myslí to ruský prezident (Vladimir Putin) konečne vážne?“ pýtal sa Macron. „Rozhodne sa konečne dodržať svoje slovo, najmä sľuby, ktoré dal na rokovaniach s americkou administratívou? Na tom nám záleží,“ dodal.
Merz povedal, že vojna na Ukrajine sa nemôže skončiť bez zapojenia Spojených štátov a varoval, že európske krajiny nie sú v tomto smere schopné nahradiť Washington. „Túto vojnu na Ukrajine nemôžeme ukončiť bez pokračujúcej účasti Spojených štátov amerických, ktorú Európania nedokážu len tak niečím nahradiť,“ povedal a dodal, že akékoľvek budúce prímerie a bezpečnostné záruky pre Ukrajinu si budú vyžadovať práve aj zapojenie USA.
14:19 Ruská protivzdušná obrana za posledný deň zničila 524 ukrajinských dronov, uviedlo dnes ministerstvo obrany v Moskve. V čase vrcholiacich príprav na vojenskú prehliadku pri príležitosti 80. výročia porážky nacistického Nemecka by išlo o jeden z najväčších vzdušných útokov za celú vojnu. Informáciu ministerstva nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.
13:46 Estónsko, Lotyšsko a Litva údajne svetovým lídrom zakázali prelet cez svoj vzdušný priestor pri ich ceste do Moskvy na oslavy Dňa víťazstva 9. mája.
13:28 Rusko prijíma „všetky potrebné opatrenia“ vrátane obmedzenia prístupu na mobilný internet, aby zaistilo bezpečnosť počas prehliadky ku Dňu víťazstva, uviedol Kremeľ v stredu po tom, čo ukrajinské dronové útoky narušili prevádzku letísk v Moskve i ďalších mestách.
Ako informovala agentúra AFP, Peskov na brífingu ubezpečil, že ruská armáda a tajné služby prijímajú opatrenia potrebné na to, aby oslava „veľkého víťazstva prebehla v pokojnej, stabilnej a mierumilovnej atmosfére.“
Všetky obmedzenia označil Peskov za „nevyhnutné“ kvôli „nebezpečnému susedstvu, ktoré tu máme“, čím mal podľa agentúry AFP na mysli Ukrajinu, voči ktorej Rusko od februára 2022 vedie vojnu.
13:21 Ukrajina je pripravená vytvoriť tridsať kilometrov širokú demilitarizovanú zónu pozdĺž frontovej línie. Vo vysielaní Fox News to povedal zvláštny vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg.
13:02 Banskobystričania naplnili autobus pomoci humanitárnym materiálom, aby tak pomohli svojmu partnerskému mestu Sumy na Ukrajine. To naposledy na Kvetnú nedeľu čelilo ruskému raketovému útoku, pri ktorom podľa tamojších úradov zahynulo najmenej 34 ľudí a ďalších 117 osôb utrpelo zranenia. Autobus, ktorý im zostane, povezie humanitárnu a technickú pomoc v hodnote okolo 22-tisíc eur.
Ako v stredu informoval banskobystrický primátor Ján Nosko, od začiatku už tri roky trvajúceho vojnového konfliktu mesto vytvára podmienky pre odídencov z Ukrajiny. Organizovalo zbierky a pomáhalo pri začleňovaní detí do materských a základných škôl v meste pod Urpínom, kde našli nový domov.
12:02 Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) absolvuje počas návštevy Moskvy okrem stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom aj bilaterálne rokovania s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, brazílskym prezidentom Luizom Ináciom Lulom da Silvom a najvyšším predstaviteľom Vietnamu. Hovoriť chce o perspektívach ukončenia vojny na Ukrajine. Zdôraznil, že chce vytvárať vzťahy medzi západom a východom, a preto odmieta tzv. železnú oponu.
11:10 Bývalý americký prezident Joe Biden tvrdí, že jeho nástupca v úrade Donald Trump za cenu udobrovania si Ruska tlačí na Ukrajinu, aby sa vzdala svojho územia. Vo svojom prvom rozhovore po odchode z funkcie, zverejnenom v stredu, Biden tiež vyjadril obavy, že Európa stratí dôveru v spoľahlivosť Spojených štátov a v ich vodcovskú úlohu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a stanice BBC.
Biden pre BBC povedal, že ruský prezident Vladimir Putin verí, že Ukrajina je súčasťou Ruska a že „ktokoľvek si myslí, že sa zastaví (Putin)“ v prípade, že sa Kyjev vzdá svojho územia v prospech Moskvy, je podľa exprezidenta „jednoducho hlúpy“.
„Jednoducho nerozumiem, ako si môžu ľudia myslieť, že ak dovolíme diktátorovi, násilníkovi, rozhodnúť sa, že si vezme významné časti územia, ktoré mu nepatria, že ho to uspokojí. Úplne tomu nerozumiem,“ povedal exprezident USA.
Taktiež uviedol, že sa obáva, že niektoré členské štáty NATO hraničiace s Ruskom môžu „jednoducho povedať, že musíme dosiahnuť nejaký kompromis“ s Putinom, ak Ukrajina nakoniec vzdá územie.
10:28 Rusko po zvolení Friedricha Merza spolkovým kancelárom neočakáva zlepšenie vzťahov s Nemeckom. Podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS to dnes uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová. Usudzuje tak na základe podľa nej rusofóbnych vyhlásení Berlína.
Merz je považovaný za výrazného podporovateľa Ukrajiny, ktorá sa už viac ako tri roky bráni plošnej ruskej vojenskej agresii. Vyhlásil, že vojna na Ukrajine musí skončiť ukrajinským víťazstvom, teda obnovou ukrajinskej územnej integrity. V máji 2022 bol prvým vysokopostaveným nemeckým politikom, ktorý sa do Kyjeva vypravil od začiatku invázie vo februári toho roku.
10:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu po ďalšej sérii nočných útokoch na Kyjev vyzval, aby medzinárodné spoločenstvo zvýšilo tlak na Rusko.
Vo svojom statuse zverejnenom na sieti Facebooku Zelenskyj napísal, že „cestu k diplomacii môže vydláždiť iba výrazne zintenzívnený tlak na Rusko a prísnejšie sankcie.“
Podľa Zelenského v záujme dosiahnutia trvalého mieru musia byť implementované akékoľvek opatrenia, ktoré „agresora zbavujú zdrojov na vedenie vojny.“
Ukrajinský prezident sa v statuse poďakoval všetkým partnerom Ukrajiny, ktorí zdieľajú tento názor a poskytujú Ukrajine pomoc, ako aj tým, čo jej pomáhajú s protivzdušnou obranou. „Rusko musí niesť zodpovednosť za svoje činy,“ zdôraznil Zelenskyj.
Zelenskyj vo svojom statuse sumarizoval, že Kyjev bol v noci na stredu terčom dvoch vĺn útokov – najprv balistickými raketami a následne – ráno – dronmi. Nateraz sú správy o dvoch obetiach – žene a jej synovi. Zranených bolo sedem osôb vrátane štyroch detí.
10:22 Rusko je trvalou hrozbou pre celú Európu, vyhlásila dnes predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v Európskom parlamente. Zároveň vyzvala na ďalšiu podporu Ukrajiny aj na urýchlenie jej integrácie do Európskej únie v záujme dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru. Tomu by podľa šéfky EK napomohlo aj ukončenie dovozu ruských fosílnych palív do EÚ, ako komisia navrhla o deň skôr. V rozprave prevažovali hlasy na podporu Ukrajiny, ktorá čelí štvrtým rokom ruskej agresii, ale zazneli aj výčitky, že EÚ zatvára oči pred vojnou Izraela v Pásme Gazy, či tvrdenia, že dosiahnutie spravodlivého mieru na Ukrajine je ilúziou.
10:05 Za viac ako tri roky od chvíle, keď šéf Kremľa Putin nariadil vtrhnutie tankov na Ukrajinu, sa Rusku nepodarilo preniknúť z Doneckej oblasti – epicentra vojny – do susednej Dnepropetrovskej oblasti, do ktorej patrí aj rodné mesto prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského – Kryvyj Rih.
7:45 Ruský útok na Kyjev si v noci na dnes vyžiadal dva životy, zranenia utrpelo sedem ľudí, vrátane štyroch detí, oznámila agentúra Ukrinform. Tri deti museli byť hospitalizované s popáleninami. Naopak, vzdušný útok proti Moskve podľa ruskej armády podnikla Ukrajina a dočasne boli uzavreté kľúčové letiská v ruskej metropole, uviedla agentúra Reuters.
Útoky bezpilotných lietadiel v Kyjeve spôsobili niekoľko požiarov obytných domov. V jednom z domov, ktorý zasiahli trosky dronu, bola podľa starostu Vitalija Klička pri hasení nájdená dvojica tiel. Požiar štyroch poschodí ďalšieho domu si potom vyžiadal niekoľko zranených, vrátane trojice detí s popáleninami.
7:35 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 960 770 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas utorka prišli Rusi o 1 270 vojakov, 14 tankov, tri bojové obrnené vozidlá, 124 dronov, 71 delostreleckých systémov a 131 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 780 tankov, 22 419 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 47 484 vozidiel a autocisterien, 27 502 delostreleckých systémov, 1 378 odpaľovacích raketových systémov, 1 155 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 372 lietadiel, 35 266 dronov, 3 197 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 873 kusov špeciálnej techniky.
6:00 Ukrajina a Rusko v noci navzájom podnikli vzdušné údery proti hlavným mestám. V Moskve museli úrady uzavrieť kľúčové letisko, Kyjev zase ohlásil požiare viacerých bytov, napísala agentúra Reuters.
Ukrajina, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii, vyslala niekoľko dronov na Moskvu, kde vrcholia prípravy na oslavy 80. výročia porážky nacistického Nemecka a konca druhej svetovej vojny v Európe. Akcie sa zúčastní zhruba 30 vrcholných zahraničných predstaviteľov vrátane čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga či slovenského premiéra Fica.
Starosta Moskvy Sergej Sobjanin uviedol, že protivzdušná obrana v noci zničila najmenej 14 ukrajinských dronov. Žiadne škody úrady neoznámili, všetky dôležité moskovské letiská sa ale museli uzavrieť.
Taktiež Kyjev v noci čelil dronom, ale aj raketám, ktoré na ukrajinskú metropolu vyslalo Rusko. Kyjevský starosta Vitalij Kličko na sieti Telegram napísal, že zranenia utrpelo niekoľko ľudí, hovorí aj o úmrtiach. Trosky padajúcich dronov spôsobili požiare bytov a budov v troch kyjevských obvodoch.