Komisia o tom informovala v stredu vo svojom vyhlásení. Záležitosťou by sa mal teraz zaoberať Súdny dvor Európskej únie.
Piatym členským štátom exekutíva Únie vyčíta, že nemenovali alebo nezmocnili národného koordinátora digitálnych služieb a nestanovili pravidlá pre sankcie za porušenie predpisov podľa nariadenia o digitálnych službách.
Norma od členských štátov požaduje, aby určili jeden alebo viac príslušných orgánov, ktoré budú vykonávať dohľad nad DSA a jeho vymáhaním. Jeden z týchto orgánov sa mal tiež do 17. februára 2024 stať takzvaným národným koordinátorom (Digital Services Coordinator, DSC).
Títo koordinátori sú podľa exekútívy Únie nevyhnutní pre „dohľad nad nariadením DSA a jeho vymáhaním a pre zabezpečenie jednotného uplatňovania tohto nariadenia v celej únii, a to v spolupráci s Európskou komisiou“.
Čítajte viac Eurokomisia žaluje Slovensko za nedostatočné čistenie odpadových vôd
Poľsko národného koordinátora na plnenie úloh podľa nariadenia DSA nemenovalo a nezmocnilo. Hoci Česko, Cyprus, Španielsko a Portugalsko vymenovali koordinátorov, nezverili im potrebné právomoci na plnenie úloh podľa únijného nariadenia, uvádza komisia.
Nariadenie DSA okrem iného vyžaduje, aby veľké internetové platformy a vyhľadávače robili viac pre boj s nezákonným obsahom a rizikami pre verejnú bezpečnosť. Musia tiež viac dbať na súkromie užívateľov, inak im hrozia vysoké pokuty.
Komisia podá žalobu v inej veci na Maďarsko
Európska komisia zverejnila svoje rozhodnutia týkajúce sa májových právnych konaní za porušenie povinnosti, pričom Maďarska sa týkajú viaceré z nich. Najzávažnejším je konanie, v ktorom sa uvádza, že maďarská vláda si nesplnila svoje záväzky týkajúce sa boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Upozornil na to v stredu server hvg.hu.
Podľa pravidiel EÚ musia všetky členské štáty uplatňovať „účinné, primerané a odrádzajúce sankcie“ za trestný čin pašovania migrantov. EK pripomenula, že v apríli 2023 Maďarsko prijalo vládny dekrét, ktorým sa všeobecne preklasifikovali tresty odňatia slobody súvisiace s prevádzaním migrantov na „reintegračné zadržanie“.
V dôsledku toho boli osoby odsúdené za tento trestný čin prepustené z väzby, aj keď si odpykali len malú časť trestu, a museli opustiť územie Maďarska do 72 hodín, aby si reintegračnú väzbu odpykali v krajine svojho predchádzajúceho pobytu alebo v krajine, ktorej občanmi sú.
Podľa Komisie Budapešť porušuje viacero povinností členských štátov v zmysle práva EÚ a uvedené vládne nariadenie vážne podkopáva cieľ účinného boja proti prevádzaniu migrantov.
Právne konanie voči Maďarsku bolo iniciované 14. júla 2023, avšak komunikácia s maďarskými orgánmi bola neúspešná, maďarská vláda nedokázala vyriešiť vznesené námietky, a preto sa EK rozhodla podať žalobu na Európsky súdny dvor, ktorý vydá konečné rozhodnutie.
Čítajte viac Európska komisia žaluje Maďarsko pre zákon o ochrane národnej suverenity
Vláda premiéra Viktora Orbána v apríli 2023 rozhodla, že uväznených prevádzačov prepustí, a dala im tri dni na odchod z krajiny. Maďarsko vtedy uviedlo, že v jeho preplnených väzniciach je 2600 ľudí zo 73 rôznych krajín, čo predstavuje 13 percent väzenskej populácie a zaťažuje to daňových poplatníkov.
„Maďarsko muselo prijať toto rozhodnutie o prevádzačoch, pretože Brusel neprispieva na výdavky na ochranu hraníc,“ uviedol vtedy štátny tajomník ministerstva vnútra Bence Rétvári. Dodal, že keď má Maďarsko preplnené väznice, Brusel ho za to trestá.
Čítajte viac EK žaluje Maďarsko pre diskrimináciu LGBTIQ ľudí a postoj ku Klubrádiu