Sme pripravení na totálnu vojnu, varoval Indiu Pakistan. Obe krajiny majú jadrové zbrane

„India prekročila medzinárodné hranice. Je to jasný akt násilia a výzva k tomu, aby sa konflikt rozšíril a možno aj zmenil na niečo oveľa širšie a oveľa nebezpečnejšie pre tento región,“ uviedol v stredu pre televíziu CNN pakistanský minister obrany Chavádža Muhammad Ásif.

Dodal, že jeho krajina je pripravená na „totálnu vojnu“, pretože India stupňuje bojové nasadenie.

Indický minister zahraničných vecí Vikram Misri v rovnaký deň na tlačovom brífingu vysvetlil, že India iba využila právo reagovať na útok a predísť ďalším. „Tieto akcie boli premyslené, primerané a zodpovedné. Zamerali sa na zneškodnenie teroristov,“ zdôraznil.

Masaker v „malom Švajčiarsku“

Napäté vzťahy medzi Indiou, kde väčšinu obyvateľstva tvoria hinduisti, a islamským Pakistanom trvajú už celé desaťročia a v minulosti viedli k viacerým ozbrojeným konfliktom.

Spory sa vedú najmä o himalájsky región Kašmír, rozsiahle územie medzi Indiou, Pakistanom a Čínou. Jeho najväčšiu časť spravuje India, ale územné nároky si robia všetky tri štáty.

Predohrou k poslednému incidentu bolo, keď 22. apríla traja islamskí teroristi prepadli prevažne indickú skupinu turistov v údolí Bajsaran, v rekreačnej oblasti indického Kašmíru, ktorú pre vysokohorské lúky, ihličnaté lesy a zasnežené štíty prezývajú „malé Švajčiarsko“.

Útočníci tam zastrelili 26 mužov – okrem Indov i jedného dovolenkára z Nepálu a turistického sprievodcu. Ďalších 17 ľudí zranili.

Obete si vyberali podľa vyznania. Kto sa nevedel preukázať ako moslim, toho zabili. Ženy a deti však ušetrili.

Hoci Islamabád vyjadril ľútosť a poprel, že by mal niečo spoločné s masakrom, indická vláda je presvedčená, že stopy zločincov viedli do Pakistanu. Teroristov, ktorí často napádajú indických vojakov a policajtov, vraj podporujú pakistanské tajné služby.

India preto z útoku obvinila Islamabád a sľúbila odvetu. „Hovorím to celému svetu. Každého teroristu a všetkých, ktorí za ním stoja, India nájde a potrestá,“ vyhlásil indický premiér Naréndra Módí.

Nariadil rázne opatrenia – vojaci uzavreli hranice s Pakistanom a všetci Pakistanci musia opustiť krajinu, aj keď sa tým roztrhnú rodiny.

V stredu, po jednej hodine v noci, India napokon spustila „Operáciu Sindoor“ – vzdušné útoky na pakistanskú provinciu Pandžáb a oblasť Kašmíru, kde mali údajne tábory islamské teroristické skupiny Laškar-e-Taiba a Džaíš-e-Muhammad.

Niektoré bomby však zasiahli aj mešity a civilistov. Vodca Džaíš-e-Muhammad Masúd Azhar oznámil, že pri útoku zahynulo desať jeho príbuzných vrátane piatich detí.

Foto: M.D. Mughal

Konflikt Pakistan - India Vojak si prezerá poškodenú budovu po indickom raketovom útoku neďaleko Muzaffarabádu v pakistanskej časti Kašmíru v stredu 7. mája 2025.

Letecký súboj

Pakistan odpovedal odvetnými údermi, ktoré obhajoval právom na sebaobranu. „Nikdy nebudeme cieliť na civilistov. Budeme dodržiavať medzinárodné právo. Túto medzinárodnú konfrontáciu obmedzíme len na vojenské ciele,“ ubezpečil minister Ásif v rozhovore pre pakistanskú spravodajskú televíziu Geo News, ale slovo nedodržal.

Podľa CNN sa pri hraniciach oboch krajín v stredu odohrala i veľká letecká bitka, ktorá trvala viac ako hodinu. Údajne sa do nej zapojilo až 125 stíhačiek, no žiadna nenarušila vzdušný priestor susedného štátu.

Lietadlá iba vystreľovali rakety, a to na veľké vzdialenosti, ktoré niekedy presahovali 160 kilometrov. Islamabád sa pochválil, že sa mu podarilo zostreliť päť indických stíhačiek vrátane francúzskych strojov Rafale.

Čítajte viac Napätie rastie. India udrela v Pakistane, sú aj obete. Pakistan hovorí o zostrelení niekoľkých indických stíhačiek

Vysoký predstaviteľ francúzskej spravodajskej služby sa však CNN zdôveril, že Pakistan zasiahol iba jedno lietadlo Rafale (India ich mala vo výzbroji 36).

V každom prípade je to prvý raz, čo v boji zlikvidovali túto modernú stíhačku francúzskej výroby. India na informácie o vzdušnom súboji nereagovala, takže údaje o počte zničených strojov nemožno overiť.

Na konci dňa hlásil Pakistan 31 mŕtvych a 57 zranených, kým India 13 mŕtvych a 57 zranených. Medzi obeťami sú i ženy a deti. Obyvatelia oboch štátov zostávajú v pohotovosti. Úrady civilnej ochrany v Indii simulujú vzdušné poplachy a nacvičujú opatrenia proti raketovým útokom.

Čítajte viac Pakistan po útoku v Kašmíre uzavrie hranice a vzdušný priestor pre Indiu, krajiny zrušia víza občanom druhej krajiny

Okrem jadrových hlavíc, ktoré majú k dispozícii obidva znepriatelené štáty, je mocnou zbraňou aj voda. V Himalájach premení rieka Indus, životná tepna Pakistanu.

Až 80 percent jeho poľnohospodárstva je odkázaných na vodu z tejto rieky a jej prítokov. Rozdelenie vody v regióne upravuje zmluva z roku 1960, ktorú obe strany dodržiavali aj počas predošlých vojen v rokoch 1965, 1971 a 1999.

Foto: Profimedia/Abaca Press

India, indická škola, nácvik Študenti v hlavnom meste Indie Naí Dillí pri nácviku protileteckého poplachu, ktorý v krajine zaviedli po vypuknutí ozbrojeného konfliktu s Pakistanom, 7. mája 2025.

Mierové výzvy

India sa teraz vyhráža, že dohoda o vode už neplatí. Farmári v Pakistane, ktorí ju potrebujú na zavlažovanie polí, sa boja o obživu.

„Ak nám odstavia vodu, všetko sa tu premení na púšť, celá krajina. Bez vody všetko zmizne. Bez vody sa tu nedá nič robiť,“ posťažoval sa v reportáži nemeckej televízie ZDF pakistanský roľník Homlá Takhur.

Zo sveta medzitým prichádzajú znepokojené reakcie a výzvy na diplomatické riešenie konfliktu. Tak sa vyjadril i šéf Bieleho domu Donald Trump. USA sú spojencom Pakistanu, no americký prezident chce rozvíjať vzťahy aj s Módím, ktorý ho vo februári navštívil vo Washingtone.

Čítajte viac Pakistan vypálil ďalšiu raketu, premiér Šaríf burcuje armádu. Napätie s Indiou sa prehlbuje

„S oboma si rozumiem, oboch veľmi dobre poznám a chcem, aby to vyriešili. Chcem, aby to zastavili. Idú si po krku, tak dúfam, že s tým teraz prestanú,“ informoval Trump novinárov s tým, že je pripravený pomôcť.

S podobnými výzvami sa na Pakistan a Indiu obrátili tiež predstavitelia EÚ, OSN, Veľkej Británie, Francúzska, Turecka, Spojených arabských emirátov, Číny, Japonska či Ruska.

Podľa odborníkov sa zdá, že ani jedna z bojujúcich strán nemá v úmysle konflikt príliš vyhrocovať. „Na základe toho, čo sme videli v minulosti, sú to racionálni aktéri, ktorí nechcú väčšiu vojnu. Obe krajiny majú čo stratiť, ak dôjde k širšiemu konfliktu,“ priblížil pre CNN Milan Vaishnav, expert na Južnú Áziu z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier (CEIP).