Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 170 dní
- Ukrajinský parlament ratifikoval dohodu s USA o využívaní ukrajinského nerastného bohatstva

22:13 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok telefonoval so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Uviedol to Zelenského úrad s tým, že podrobnosti o obsahu telefonátu budú zverejnené neskôr. Ukrajinský prezident predtým vo štvrtok telefonicky hovoril aj s novým nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.
„Prezident Zelenskyj vedie telefonický rozhovor s prezidentom Trumpom. Podrobnosti poskytneme po výsledku rozhovoru,“ povedal reportérom Zelenského hovorca Serhij Nykyforov.
Ukrajinský prezident vo štvrtok telefonoval aj s Merzom, pričom to označil za „dobrý a podrobný rozhovor“, píše agentúra DPA.
V príspevku na platforme X Zelenskyj dodal, že Merz mu prisľúbil pokračovanie podpory pre Kyjev. „Bolo dôležité to počuť,“ podotkol. „Spoliehame sa na to, že Nemecko bude naďalej hrať jednu z kľúčových úloh pri podpore Ukrajiny – tak pri ochrane našich ľudí teraz, ako aj pri obnove krajiny po skončení vojny,“ napísal Zelenskyj.
Ako dodal, s Merzom sa už „dohodol na práci na implementácii mnohých dôležitých záležitostí,“ pričom zdôraznil, že medzi Nemeckom a Ukrajinou existuje „veľký potenciál“ pre partnerstvo. Zelenskyj bol jedným z prvých zahraničných politikov, ktorí v utorok zablahoželali Merzovi bezprostredne po jeho vymenovaní na post spolkového kancelára. (dpa, afp, tasr)
17:02 Európska únia uvoľní na podporu ukrajinského zbrojného priemyslu miliardu eur. Zároveň podporí zriadenie tribunálu pre vojnové zločiny a zločiny agresie spáchané v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

15:02 Poslanci litovského parlamentu vo štvrtok odhlasovali odstúpenie od takzvaného Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín. Pobaltský štát a člen NATO sa podľa AFP usiluje posilniť svoju obranu v reakcii na ruskú vojnu na Ukrajine.
„Je to oficiálne: Litva vystupuje z Ottawského dohovoru, čo dnes schválil parlament. Vystúpenie nadobudne účinnosť o šesť mesiacov,“ oznámilo ministerstvo obrany na sieti X. Za odstúpenie od dohovoru hlasovalo 107 poslancov, proti nehlasoval nik a traja zákonodarcovia hlasovali proti.
Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko a Fínsko – všetko členské štáty EÚ a NATO susediace s Ruskom – uviedli, že plánujú vystúpiť z medzinárodnej dohody kvôli vojenskej hrozbe zo strany svojho oveľa väčšieho suseda.
Po vystúpení z dohody budú tieto krajiny môcť zhromažďovať a klásť míny šesť mesiacov po informovaní ostatných členov dohody a Organizácie Spojených národov (OSN) o svojom rozhodnutí. Žiadna z týchto piatich krajín tak ešte neurobila, píše Reuters. Lotyšsko odstúpenie od tohto dohovoru odhlasovalo v apríli. Zámer odstúpiť od dohovoru začiatkom apríla oznámilo aj Fínsko.

Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení z roku 1997 – takzvaný Ottawský dohovor – ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo viac ako 160 krajín vrátane Ukrajiny, nie však Spojených štátov či Ruska. Takéto míny sú určené na zakopanie či ukrytie na zemi, pričom často mrzačia obete, ktoré nezomrú okamžite. Ich použitie odsudzujú ľudskoprávne skupiny. Rusko nie je členom Ottawského dohovoru a tieto míny použilo v prebiehajúcej vojne na Ukrajine. (afp, reuters, tasr)
13:46 Ukrajinský parlament vo štvrtok ratifikoval dohodu so Spojenými štátmi o využívaní ukrajinského nerastného bohatstva. Za bolo 338 zákonodarcov, proti nikto. Dohoda, ktorú ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred týždňom označil za vyváženú a spravodlivú, umožní Američanom prístup k ukrajinským prírodným zdrojom, vznikne aj spoločný investičný fond na obnovu vojnou zničenej Ukrajiny.
Dohodu pred týždňom v stredu podpísali vo Washingtone americký minister financií Scott Bessent a ukrajinská ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková. Dohoda, hoci neobsahuje konkrétne bezpečnostné garancie, otvorila Kyjevu cestu k ďalšej americkej vojenskej pomoci. Svyrydenková spomenula okrem iného systémy protivzdušnej obrany.
Dohoda bola predmetom dlhého vyjednávania. Na jej uzavretie boli Washington a Kyjev blízko už vo februári. Z podpisu ale zišlo kvôli emotívnej roztržke medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom, jeho viceprezidentom J. D. Vancom a Zelenským v Bielom dome. (reuters)
13:44 Predseda poľskej vlády Donald Tusk požiadal nemeckého kancelára Friedricha Merza o zváženie predĺženia misie systémov protivzdušnej obrany Patriot, ktoré sú v Poľsku nasadené v rámci misie NATO. Žiadosť adresoval počas tlačovej konferencie s nemeckým náprotivkom v stredu večer.
Tusk vyjadril vďaku za rýchlu reakciu Nemecka pri ich rozmiestnení, ktorá nasledovala po stiahnutí amerických systémov. Podčiarkol, že prítomnosť týchto systémov je dôležitá nielen pre bezpečnosť Poľska, ale celej Európy a Ukrajiny. „Preto som sa obrátil na pána kancelára s návrhom, aby nemecká strana zvážila predĺženie prítomnosti nemeckých systémov Patriot v Rešove do konca roka,“ povedal premiér.
Poľský premiér zdôraznil, že nemecká obranná infraštruktúra, vrátane systémov Patriot, tvorí významnú súčasť spoločného úsilia o obranu východného krídla NATO. Dodal, že hoci rozhodnutie nepadne okamžite, očakáva pochopenie a verí v pozitívny postoj nemeckej strany.
Nemecké batérie chránia letisko a logistický uzol Jasionka v Rešove pri hraniciach so Slovenskom, ktorý je kľúčový pre vojenskú pomoc Ukrajine. Rešov je okrem logistického uzla aj prestupným miestom zahraničných delegácií, ktoré odtiaľ vlakom pokračujú na návštevy ukrajinského hlavného mesta Kyjev.
Nemecko v Rešove v januári nasadilo dve batérie systémov Patriot spolu s približne 200 nemeckými vojakmi na ochranu vojenskej logistickej infraštruktúry. Letisko majú podľa pôvodného plánu chrániť šesť mesiacov. Od decembra ho chráni aj nórsky systém protivzdušnej obrany NASAMS. (tasr)
6:15 Rusko podľa ukrajinského vojenského letectva porušilo vo štvrtok skoro ráno trojdňové prímerie, ktoré samo vyhlásilo, keď vypustilo navádzané bomby na ukrajinské mesto Sumy. Píše to agentúra Reuters, podľa ktorej nemožno útoky nezávisle overiť. Ruské štátne médiá oznámili, že ruská armáda začala dodržiavať pokoj zbraní nariadený prezidentom Vladimirom Putinom v stredu 23:00 SELČ.
Ruský prezident Vladimir Putin nedávno vyhlásil jednostranné trojdňové prímerie v súvislosti s oslavami 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Kyjev ale ruský návrh označil za bezpredmetný. Rusko začalo prímerie uplatňovať v stredu o 23.00 SELČ, o polnoci zo stredy na štvrtok moskovského času, napísala agentúra AFP s odvolaním sa na ruské štátne médiá. Podľa Putinovho príkazu má pokoj zbraní trvať tri dni.
Ukrajinské vojenské letectvo pritom vo štvrtok skoro ráno informovalo o najmenej dvoch útokoch na ukrajinské mesto Sumy, ktoré leží pri hranici s Ruskom, v rozmedzí zhruba dvoch hodín. Podľa Kyjeva na mesto ruské bojové lietadlo vypustilo navádzané bomby.
Ruská strana podľa agentúry TASS poznamenala, že ruské ozbrojené sily musia byť pripravené odraziť útoky, ak Ukrajina poruší prímerie.
Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov poznamenal, že postoj Ruska k májovému prímeriu je známy a v tejto veci momentálne neexistujú žiadne nové pokyny. Zároveň v stredu večer ukrajinské ozbrojené sily spustili rozsiahly útok bezpilotných lietadiel na ruské regióny. Ruské sily protivzdušnej obrany ho odrazili, vrátane deviatich dronov zničených nad Moskvou, uviedol starosta hlavného mesta Sergej Sobjanin podľa agentúry TASS.
Ukrajina uviedla, že stále podporuje návrh na 30-dňové prímerie, ktorý vypracovali Spojené štáty. S textom ale Moskva zatiaľ nevyjadrila svoj súhlas. Americký viceprezident J.D. Vance v stredu uviedol, že Rusko žiada príliš veľké ústupky v nepriamych rokovaniach o zastavení bojov. Americká administratíva podľa neho chce, aby sa Ukrajina a Rusko zhodli na nejakých pravidlách vzájomnej priamej komunikácie.