Jurij Ušakov, ktorý je poradca ruského prezidenta Vladimira Putina pre zahraničnú politiku, zaradil Alijeva medzi hlavných hostí zo zahraničia ktorí prijali pozvanie na oslavy v Moskve. Druhý deň už hovoril inak: „Prišlo oznámenie, že Alijev nepriletí, bohužiaľ. Objasnili, že sa musí zúčastniť na domácich podujatiach venovaných Hejdarovi Alijevovi," povedal Ušakov ruskému novinárovi Alexandrovi Junaševovi zo serveru Life.
Hejdar Alijev bol otec Ilhama Alijeva, ktorý v ére Sovietskeho zväzu riadil Azerbajdžan ako miestny šéf komunistickej strany a po vzniku samostatného štátu vykonával funkciu prezidenta celé dve desaťročia až do svojej smrti v roku 2003. Narodil sa 10. mája 1923, v celej krajine si každý rok pripomínajú tento dátum, čo platí aj teraz.
Celoslovenské oslavy 80. výročia víťazstva nad fašizmom v Piešťanoch.
Nevyznieva odkaz z Baku, že Alijev nepríde do Moskvy, ako výhovorka? Azerbajdžanský parlament si pripomenína jeho otca tento štvrtok (8. máj) na slávnostnom zasadnutí, samotný dátum narodenia pripadá na 10. máj. Oslavy v ruskej metropole budú 9. mája. Let z Baku do Moskvy by Alijevovi trval zhruba tri a pol hodiny.
Kým ruských občanov mohla správa o neúčasti Alijeva na ich oslavách prekvapiť, naopak, obyvatelia Azerbajdžanu boli asi zaskočení, že podľa Ušakova sa ich líder chystá odletieť do Ruska. Neexistuje totiž oficiálna informácia, z ktorej by vyplývalo, že Alijev mal naozaj v programe účasť na Červenom námestí. „Nikto z oficiálnych predstaviteľov Baku nehovoril o tom, že hlava nášho štátu pocestuje do Moskvy. Nechápem, na akom základe poradca ruského prezidenta vystúpil v úlohe človeka, ktorý oznámil pozíciu nášho prezidenta," napísal Babjok Kerimov, komentátor azerbajdžanského serveru Kaliber.
Keď sa Putin a Alijev v auguste minulého roku stretli v Baku, obaja veľmi kladne hodnotili rozvoj medzištátnych vzťahov. Nielen v oblasti ekonomiky. Alijev na tlačovke poukázal na to, že ani v období existencie Sovietskeho zväzu nebolo každý deň až 20 priamych leteckých spojení medzi Azerbajdžanom a Ruskom, ako je to v súčasnosti. O štyri mesiace po tom, čo si pochvaľoval túto leteckú dopravu, prišla šokujúca správa: 25. decembra 2024 sa havarovalo azerbajdžanské civilné lietadlo, ktoré smerovalo z Baku do Grozného, čiže do metropoly Čečenska, ktoré je súčasť Ruskej federácie.
Vysvitlo, že stroj omylom zasiahla ruská protivzdušná obrana, ktorá sa snažila likvidovať ukrajinské tzv. samovražedné drony. Pilot sa pokúsil o núdzové pristátie, vysunul pristávací podvozok, ale lietadlo dopadlo na zem pod strmým uhlom a rozlomilo sa (42 osôb na palube zomrelo, 25 ľudí prežilo).
Alijeva nemohla uspokojiť ruská reakcia. Putin iba vyslovil ľútosť, ale priamu zodpovednosť Rusov nepriznal. Pozostalí a tí, čo katastrofu prežili, sa ani nedočkali odškodnenia od Ruska. A nezdá sa, že v Kremli podnikli nejaké iné kroky, ktoré by zlepšili vzťahy medzi Moskvou a Baku. Alebo inak povedané Putin nespravil nič zásadné, aby presvedčil Alijeva pricestovať na oslavy (naposledy sa na nich zúčastnil na Červenom námestí v roku 2015, keď bolo 70. výročie skončenia druhej svetovej vojny). Naopak…
Prečo naopak? Vo februári tohto roku v Baku začali podozrievať ruských hackerov údajne napojených na štát, že to bolo oni, kto podnikol kybernetický útok proti azerbajdžanským médiám. Kým v tomto prípade ide len o domnienku o ruskej stope, naopak, tento pondelok (5. mája) boli Rusi skutoční režiséri diplomatickej tragikomédie, keď poslancovi z Azerbajdžanu odopreli vstup na svoje územie.
Pre vyváženosť informácií treba upozorniť, že po leteckej tragédii ako prví začali „úradovať" Azerbajdžanci: postupne odmietli pustiť na svoje teritórium troch ruských poslancov. Naposledy to bolo v polovici februára 2025. Išlo o Nikolaja Valujeva, ktorí nahneval politikov v Baku ničím nepodloženým tvrdením, že svojich krajanov žijúcich v Rusku zneužívajú na páchanie trestnej činnosti.
Vráťme sa k pondelku v tomto týždni: Alijeva nepochybne nahnevalo, keď sa dozvedel, že poslanca Azera Badamova po prílete do Moskvy otočili naspäť do Baku. Pricestoval pritom nie ako súkromná osoba, ale na pozvanie jedného vplyvného ruského regionálneho politika. Badamov sa mal zúčastniť na podujatí venovanom 102. výročiu narodenia Hejdara Alijeva.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí neobjasnilo, prečo Badamova nepustili do krajiny, agentúra TASS však napísala, že príčinou mali byť jeho protiruské vyhlásenia. Zjavne išlo o revanš za podobný krok Azerbajdžanu voči trom ruským poslancom, čo býva v medzištátnym vzťahoch bežný postup. V tomto prípade však Rusi postupovali tak, že museli tušiť že nepriamo ponížia aj prezidenta Alijeva.