Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 171 dní
- Európski ministri v Ľvove podporili zriadenie tribunálu na stíhanie Ruska
- Maďarskí agenti na ukrajinskej pôde. SBU tvrdí, že rozbila špionážnu sieť Budapešti
- Fico, Putin a ďalší zahraniční lídri položili kvety k Hrobu neznámeho vojaka v Moskve
- Rusko sa podľa Pavla dnes v niečom správa podobne ako nacistické Nemecko. Moskva reagovala
- Putin: Celé Rusko podporuje ofenzívu na Ukrajine
- Rusko oslavuje porážku nacistického Nemecka.Na Červenom námestí sa konala vojenská prehliadka
- Kallasová vytkla Ficovi návštevu Moskvy, podľa nej je na nesprávnej strane dejín
Čítajte viac 1170. deň: Platí Putinove prímerie. Kyjev obvinil Moskvu, že ho Rusko hneď porušilo
21:53 Americká ambasáda v Kyjeve v piatok večer varovala, že Ukrajina v najbližších dňoch môže čeliť veľkému vzdušnému útoku. V sobotu sa skončí trojdňové prímerie, ktoré počas osláv 80. výročia porážky nacistického Nemecka jednostranne vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin.
„Veľvyslanectvo v Kyjeve dostalo informáciu o potenciálne významnom vzdušnom útoku, ktorý môže nastať kedykoľvek v najbližších niekoľkých dňoch,“ uviedla ambasáda na svojej internetovej stránke. Odporučila Američanom, aby sa v prípade vzdušného poplachu ihneď ukryli.
Putin na 8., 9. a 10. mája oznámil jednostranné prímerie. Ukrajina tento návrh kritizovala ako frašku, pretože Putin si podľa nej takto chcel zabezpečiť pokojný priebeh moskovských osláv konca druhej svetovej vojny v Európe. V ruskej metropole boli prítomní okrem iného čínsky prezident Si Ťin-pching či slovenský premiér Robert Fico. S výnimkou Fica predstavitelia ostatných krajín Európskej únie ruské oslavy ignorovali, pretože Rusko od februára 2022 vedie vojnu proti Ukrajine.
Konflikt, ktorý Rusko na Putinov rozkaz rozpútalo, je najväčším ozbrojeným stretom v Európe od konca druhej svetovej vojny. Spojené štáty sa v posledných týždňoch snažia sprostredkovať pokoj zbraní a mierovú dohodu. Ukrajina už opakovane súhlasila s nepodmienečným 30-dňovým prímerím, Rusko sa zatiaľ jasne nevyjadrilo.
17:05 Ruský prezident Vladimir Putin a jeho americký náprotivok Donald Trump si tento týždeň prostredníctvom svojich poradcov vymenili pozdravy pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe. V piatok o tom informoval poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov.
„Ruský prezident a prezident Trump si prostredníctvom svojich poradcov vymenili blahoželania pri príležitosti nášho spoločného sviatku,“ povedal Ušakov pre Prvý kanál ruskej štátnej televízie. Išlo podľa neho o „srdečné slová“.
Od nástupu Trumpa do funkcie v januári spolu obaja lídri niekoľkokrát telefonovali. Diplomati oboch krajín tiež absolvovali viaceré bilaterálne rokovania zamerané na normalizáciu vzájomných vzťahov a ukončenie vojny na Ukrajine.
Rusko si výročie pripomenulo v piatok vojenskou prehliadkou na moskovskom Červenom námestí. Na podujatí sa zúčastnili viacerí svetoví lídri vrátane čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga alebo prezidenta Brazílie Luiza Inácia Lulu da Silvu. Prítomný bol aj slovenský premiér Robert Fico ako jediný líder z Európskej únie.
Ruská agentúra TASS v piatok informovala, že americká veľvyslankyňa v Moskve Lynne Tracyová sa na prehliadke nezúčastnila.
16:58 Maďarsko vyhostilo dvoch ukrajinských špiónov pracujúcich pod diplomatickým krytím. Podľa servera telex.hu to oznámil v piatok maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Čítajte viac Szijjártó: Maďarsko vyhostilo dvoch ukrajinských špiónov
16:50 Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Rastislav Chovanec sa v piatok v Ľvove zúčastnil na neformálnom zasadnutí zástupcov diplomacií členských štátov Európskej únie.
„Pokračovanie rokovaní z Varšavy predstavovalo neformálnu diskusiu, neprijímali sme oficiálne závery a mali sme skôr príležitosť na koordináciu pozícií medzi členskými štátmi," informoval Chovanec.
Štátny tajomník zopakoval, že Slovensko podporuje vstup Ukrajiny do Európskej únie. Zároveň však upozornil, že je potrebné, aby prístupový proces ostal transparentný, spravodlivý a platili pri ňom rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov.
Na stretnutí bolo 16 predstaviteľov zastúpených na ministerskej úrovni a 11 ďalších na úrovni štátnych tajomníkov alebo na nižšej úrovni. Partneri diskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom o aktuálnom vývoji mierových rokovaní v rámci konfliktu na Ukrajine a úlohe Únie v mierovom procese.
Slovenská republika podporuje všetky mierové iniciatívy vedúce k čo najskoršiemu ukončeniu vojny na Ukrajine prostredníctvom diplomacie, dodalo MZVEZ SR.
16:45 Nový nemecký kancelár Friedrich Merz v piatok počas svojej návštevy Bruselu vyhlásil, že v blízkej budúcnosti nevidí šancu na vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie (NATO).
„Ukrajina má perspektívu vstupu do Európskej únie,“ doplnil však Merz na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Zdôraznil, že prípadný vstup do EÚ by sa podľa neho „určite“ uskutočnil skôr než členstvo v NATO.
Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 podal Kyjev žiadosť o členstvo v EÚ a zároveň vyzval spojencov v NATO, aby krajine poslali pozvánku do Aliancie. NATO sa vlani bez stanovenia časového rámca dohodlo, že Ukrajina sa v budúcnosti stane jeho členom. Medzitým administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa takýto krok vylúčila. O prijatí nového člena musia rozhodnúť všetky členské štáty jednomyseľne.
Merz zdôraznil, že rozhodnutie o prípadnom členstve v EÚ či NATO musí zostať výlučne v rukách Ukrajiny. „Ukrajina je a musí zostať suverénna pri rozhodovaní o svojom členstve v politických a vojenských alianciách,“ povedal.
Odborníci podľa DPA odhadujú, že krajina nebude pripravená na vstup do Európskej únie skôr ako v roku 2030.
Nemecký kancelár na tlačovej konferencii tiež trval na tom, že v súčasnosti je „výlučne na strane Moskvy“, aby súhlasila s americkým návrhom na 30-dňové prímerie. Ukrajina s návrhom Spojených štátov súhlasila, ale z Ruska neprišlo žiadne jasné stanovisko.
Merz po predchádzajúcom spochybnení Trumpovej spoľahlivosti ako spojenca skonštatoval, že Spojené štáty sú naďalej „nenahraditeľné“ pre bezpečnosť Európy. Dodal, že správy z Washingtonu sa stali pozitívnejšími. „Teraz môžem byť optimistickejší, pokiaľ ide o budúcnosť NATO,“ povedal.
Merz je počas piatka na svojej prvej návšteve Bruselu od utorkového nástupu do funkcie. V hlavnom meste Belgicka sa predtým stretol s najvyššími predstaviteľmi EÚ. Na stretnutiach zdôraznil odhodlanie Berlína zohrávať silnú a aktívnu úlohu v rámci Únie.
16:40 Poľský premiér Donald Tusk a francúzsky prezident Emmanuel Macron podpísali novú medzištátnu dohodu o posilnení spolupráce a priateľstve, ktorá okrem iného obsahuje vzájomne bezpečnostné záruky. Po podpise dokumentu nasledoval podpis dohody o spolupráci v oblasti jadrovej energie.
16:10 Nový nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v piatok oznámil, že Nemecko by mohlo poskytnúť Ukrajine ďalších 40 miliónov eur v humanitárnej pomoci. Povedal to počas neformálneho stretnutia šéfov diplomacií EÚ v ukrajinskom meste Ľvov.
„Ukazujeme, že Európa stojí pri Ukrajine, a pripomíname ľuďom, že nacistický režim v značnej miere porazili aj ukrajinskí vojaci,“ uviedol Wadephul. Predstavitelia krajín počas stretnutia tiež zdôraznili, že aj mnohé ďalšie skupiny, ktoré boli v tom čase súčasťou Sovietskeho zväzu, pomohli poraziť nacistické Nemecko.
„Nedovolíme, aby tento právom pamätný deň ospravedlňoval dnešnú vojnu proti Ukrajine. V tom prípade by išlo o prekrútenie histórie, ktoré by nebolo spravodlivé voči ukrajinskej ani európskej histórii ako takej,“ priblížil minister.
Ministri zahraničných vecí navštívili rehabilitačné centrum pre závažne zranených vojakov a cintorín. „Toto je úplne nezmyselná vojna, ktorá si vyžaduje obete každý deň,“ uviedol Wadephul. Nemecký diplomat zároveň skonštatoval, že medzi jeho kolegami z EÚ vládne solidarita s Ukrajinou. „Stojíme spolu,“ zdôraznil.
Wadephul tiež uvítal snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa na zabezpečenie 30-dňového prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou a označil ich za prvý krok na ceste k mierovému riešeniu.
Po štvrtkovom telefonáte medzi nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a Trumpom, ktorý minister označil za „veľmi pozitívny a konštruktívny“, má nemecká vláda v pláne naďalej zapájať Spojené štáty do mierového procesu. Wadephul tiež plánuje v piatok večer hovoriť so svojím americkým kolegom Marcom Rubiom a dúfa, že sa lídri čoskoro stretnú aj osobne.
15:05 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok privítal výzvu amerického prezidenta Donalda Trumpa na prímerie na Ukrajine. Uviedol, že so šéfom Bieleho domu vo štvrtok telefonoval niekoľkokrát.
„Včera v noci som niekoľkokrát hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Oceňujem jeho dôraznú výzvu na bezpodmienečné 30-dňové prímerie,“ napísal Macron na sieti X. „Všetci musíme na tomto cieli pracovať bez meškania, falošných zámienok či obštrukčných taktík,“ pokračoval francúzsky prezident.
Trump vo štvrtok po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vyzval na svojej platforme Truth Social na 30-dňové bezpodmienečné prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. Akékoľvek jeho porušenie by podľa neho bolo trestané sankciami, pri uvalení ktorých by sa k USA pripojili aj ich partneri.
Macron dodal, že Ukrajina už pred takmer dvoma mesiacmi vyjadrila podporu prímeriu. „Teraz očakávam, že Rusko urobí to isté,“ dodal. „(Inak) sme pripravení rázne odpovedať, spoločne so všetkými Európanmi a v úzkej spolupráci so Spojenými štátmi,“ varoval francúzsky prezident.
Podporu amerického návrhu na prímerie v mene skupiny severoeurópskych krajín a Británie v piatok vyjadril aj nórsky premiér Jonas Gahr Störe.
14:47 Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ, delegácia z Británie a Rady Európy, ako aj šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová si v piatok počas návštevy západoukrajinského mesta Ľvov uctili pamiatku ukrajinských vojakov padlých vo vojne rozpútanej pred vyše tromi rokmi Ruskom.
V statuse na platforme Telegram o tom informoval ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, píše TASR. SR na schôdzke v Ľvove zastupuje štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Rastislav Chovanec.
Návšteva predstaviteľov rezortov diplomacií štátov EÚ v Ľvove sa koná v Deň Európy a v deň, keď sa v Moskve konala tradičná vojenská prehliadka k Dňu víťazstva – 80. výročiu víťazstva nad nacistickým Nemeckom.
Kremeľ túto udalosť obvykle využíva na demonštráciu vojenskej sily a zdôrazňovanie podielu sovietskej armády na víťazstve nad nacistickým Nemeckom. Ruský prezident Vladimir Putin však v piatok v prejave na úvod prehliadky ocenil aj prínos spojeneckých armád k spoločnému boju a víťazstvu nad nacizmom. Dodal, že porážka „nacistického Nemecka, militaristického Japonska, ich satelitov v rôznych regiónoch sveta dosiahla spoločným úsilím“ spojených národov.
Ukrajinský šéf diplomacie Andrij Sybiha aj na margo tohto výroku uviedol, že „Putin sa môže považovať za takzvaného víťaza, ale nemá právo monopolizovať si víťazstvo“ v druhej svetovej vojne.
Šmyhaľ vo svojom statuse spresnil, že európski diplomati počas návštevy Ľvova zavítali na Lyčakivský cintorín, kde sú pochovaní ukrajinskí vojaci padlí vo vojne rozpútanej Ruskom proti Ukrajine.
„Ukrajina a Európa sú večne zaviazané tým, ktorí obetovali svoje životy za mier a bezpečnosť na celom kontinente,“ napísal Šmyhaľ.
Šéfka európskej diplomacie Kallasová ozrejmila, že v Ľvove „oslavujeme Deň Európy s Ukrajinou a jej ľudom – pretože v rodine sa zdieľajú radosti aj ťažkosti.“ V statuse na sieti X ubezpečila o jednotnej podpore Ukrajiny a trvalého mieru zo strany EÚ.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha informoval, že na stretnutí s partnermi z krajín EÚ hovorili o ďalšom spoločnom úsilí o posilnenie Ukrajiny, zvýšenie tlaku na Rusko a o podpore vstupu Ukrajiny do EÚ.
14:40 Európska únia sa v piatok zaviazala vyplatiť ukrajinským zbrojárskym spoločnostiam jednu miliardu eur z výnosov zo zmrazených ruských aktív. Ide o súčasť podpory Ukrajiny, aby sa mohla lepšie brániť proti invázii Ruska, vyhlásila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová v ukrajinskom meste Ľvov. Spojenci Ukrajiny zároveň podporili zriadenie osobitného tribunálu na stíhanie ruských predstaviteľov zodpovedných za vojnové zločiny na Ukrajine.
Uvoľnenie finančných prostriedkov, ako aj plán podporiť zriadenie osobitného tribunálu pre vojnové zločiny a zločiny agresie spáchané v súvislosti s vojnou na Ukrajine avizovala Kallasová ešte vo štvrtok na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín EÚ vo Varšave.
„Práve sme poskytli jednu miliardu eur ukrajinskému obrannému priemyslu, aby sa Ukrajina mohla lepšie brániť,“ uviedla vysoká predstaviteľka EÚ. Dodala, že tieto peniaze priamo podporia ukrajinské zbrojné spoločnosti.
Šéfovia diplomacie takmer 20 štátov vrátane krajín EÚ, Británie a Ukrajiny medzičasom v Ľvove podľa stanice Sky News podpísali dokument, ktorý vyjadruje podporu snahám zriadiť zmienený tribunál. Ten bude sídliť v holandskom Haagu a pôsobiť v rámci Rady Európy, činnosť by mohol začať vykonávať už na budúci rok.
„Tento tribunál zabezpečí, že tí, ktorí sú najviac zodpovední za agresiu proti Ukrajine, budú braní na zodpovednosť,“ vyhlásila Kallasová.
„Vítame dokončenie technických prác na návrhoch právnych nástrojov potrebných na zriadenie osobitného tribunálu v rámci Rady Európy pre zločin agresie proti Ukrajine,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré zverejnilo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. Šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha podľa svojich slov dúfa, že tribunál bude stíhať a odsúdi šéfa Kremľa Vladimira Putina.
Ukrajina, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii, tvrdí, že ruské jednotky sa dopustili tisícov vojnových zločinov. Moskva toto obvinenie popiera.
Slovensko v Ľvove zastupoval štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Chovanec. „Slovenská republika podporuje všetky mierové iniciatívy vedúce k čo najskoršiemu ukončeniu vojny na Ukrajine prostredníctvom diplomacie,“ uviedol pred odchodom na Ukrajinu Chovanec s tým, že konflikt nemá vojenské riešenie.
14:15 Nemecko nebude váhať s uvalením ďalších sankcií na Rusko, ak nebude spolupracovať pri snahe dosiahnuť mier, vyhlásil v piatok nový spolkový kancelár Friedrich Merz počas svojej prvej návštevy Bruselu. Zdôraznil, že Európska únia aj Spojené štáty budú pokračovať v podpore Ukrajiny.
Merz po stretnutí so šéfom Európskej rady Antóniom Costom povedal, že Európa podporuje návrh amerického prezidenta Donalda Trumpa na bezpodmienečný 30-dňový pokoj zbraní medzi Ruskom a Ukrajinou.
„Rusko je teraz vyzvané, aby konečne súhlasilo s dlhším prímerím, ktoré musí vytvoriť priestor pre skutočnú mierovú dohodu,“ povedal spolkový kancelár.
Súčasne však varoval pred ďalšími sankciami, ak Rusko nebude spolupracovať. „Ak sa tak nestane, spolu s našimi európskymi partnermi a Spojenými štátmi americkými nebudeme váhať ďalej zvýšiť tlak sankcií,“ dodal.
Trumpov plán prímeria sú podľa Merza formou spoločného vyhlásenia ochotné podporiť okrem Nemecka aj Francúzsko, Poľsko či Británia.
14:00 Nórsky premiér Jonas Gahr Störe v piatok povedal, že skupina severoeurópskych štátov spoločne s Britániou podporuje návrh Spojených štátov na 30-dňové prímerie na Ukrajine.
„Najprv potrebujeme prímerie, bezpodmienečné prímerie, ktoré bude monitorované a rešpektované, a až potom môžeme pristúpiť k rokovaniam o veľkých otázkach, aby sme dosiahli trvalý mier,“ uviedol predseda nórskej vlády na okraj summitu štátov mnohonárodných Spoločných expedičných síl (JEF) v Osle.
JEF združujú desať štátov – Dánsko, Estónsko, Fínsko, Island, Lotyšsko, Litvu, Holandsko, Nórsko, Švédsko a Britániu. Skupina bola zriadená s cieľom rýchlo reagovať na krízy.
Störe tiež povedal, že počas štvrtkovej večere lídri členských štátov tejto koalície sa skontaktovali s americkým prezidentom Donaldom Trumpom aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby prediskutovali návrh na prímerie na Ukrajine.
„Zároveň zdôrazňujeme potrebu zodpovednosti za takéto prímerie a ak nebude dodržiavané, mali by byť uvalené sankcie,“ vyhlásil nórsky premiér.
Šéf Bieleho domu vo štvrtok po telefonickom rozhovore s ukrajinský prezidentom vyzval na svojej platforme Truth Social na 30-dňové bezpodmienečné prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom.
„Rokovania s Ruskom/Ukrajinou pokračujú. USA vyzývajú na, ideálne, 30-dňové bezpodmienečné prímerie,“ napísal Trump. „Ak prímerie nebude rešpektované, USA a ich partneri uvalia ďalšie sankcie,“ dodal Trump. Ako podotkol, „obe krajiny budú zodpovedné za rešpektovanie posvätnosti týchto priamych rokovaní“ s cieľom zastaviť ozbrojený konflikt na Ukrajine.
Störe dodal, že ide o „koordinovaný prístup, ktorý teraz prichádza zo strany USA, Európanov a Ukrajiny“.
13:40 Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová v piatok vytkla premiérovi SR Robertovi Ficovi jeho prebiehajúcu návštevu Moskvy. Fico podľa jej slov stojí na nesprávnej strane dejín, keď sa stretáva so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, na rozkaz ktorého ruské jednotky napadli susednú Ukrajinu vo februári 2022. Kallasová sa takto vyjadrila pre český portál Novinky.cz počas návštevy ukrajinského mesta Ľvov.
Čítajte viac Kallasová vyčítala Ficovi návštevu Moskvy, premiér jej poslal odkaz so štyrmi bodmi. Slovákom adresoval video
Čítajte viac Lotyšsko zamietlo Ficovi prelet cez svoj vzdušný priestor, poznáme dôvody. Riga: Ruskú propagandu nemožno podporovať
13:35 Taiwanská vláda v piatok kritizovala Rusko a Čínu za to, že podľa nej prekrúcajú dejiny druhej svetovej vojny tvrdením, že bola vyhraná pod vedením Komunistickej strany Číny.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok rokoval v Kremli so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom, ktorému povedal, že pod „silným“ vedením Komunistickej strany Číny Číňania „hrdinsky bojovali a dosiahli veľké víťazstvo vo vojne odporu proti japonskej agresii, čím významne prispeli k víťazstvu v druhej svetovej vojne“.
Rada Taiwanu pre záležitosti pevniny v reakcii uviedla, že to bola vláda a ľud vtedajšej Čínskej republiky, kto bojoval a nakoniec zvíťazil. „Čínski komunisti využili príležitosť len na rozšírenie a konsolidáciu komunistických síl a nijako podstatne neprispeli k vojne odporu, nehovoriac o jej ‚vedení‘,“ uvádza sa vo vyhlásení taiwanskej vlády.
Taiwan sa podľa Reuters snaží druhú svetovú vojnu prezentovať ako ponaučenie pre Čínu, prečo sa agresia končí neúspechom, a pripomenúť svetu, že to nebola komunistická vláda v Pekingu, kto vo vojne zvíťazil. V tom čase existoval štát Čínska republika, ktorá bola súčasťou aliancie vedenej Spojenými štátmi, Britániou a Ruskom. Jej sily viedli väčšinu bojov proti Japonsku, čím sa pozastavila občianska vojna s komunistami vedenými Mao Ce-tungom, ktorého armáda taktiež bojovala proti Japoncom.
Republikánska vláda vedená nacionalistickou stranou Kuomintang generála Čankajška sa po porážke v občianskej vojne na pevnine v roku 1949 stiahla na ostrov Taiwan, kde vtedy prijala názov Čínska republika. Pevninská Čína, kde vládnu komunisti, sa zase nazýva Čínska ľudová republika.
13:30 Rusko napriek ním vyhlásenému trojdňovému prímeriu viac ako 200-krát zasiahlo osem ukrajinských osád blízko frontu v Záporožskej oblasti, uviedla dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na šéfa oblastnej správy Ivana Fedorova. Rusko oznámilo ukrajinský útok dronom na budovu miestnej správy v ruskom Belgorode, ktorý si nevyžiadal obete, a tvrdí, že Ukrajina prímerie opakovane porušuje.
Ukrajinské osady za posledných 24 hodín podľa Fedorova zasiahlo 150 dronov a 70 delostreleckých striel. Ukrajinská armáda ráno navyše informovala o niekoľkých ruských útokoch na ukrajinské pozície pozdĺž frontovej línie za uplynulých 24 hodín, a to za použitia rakiet aj leteckých bômb.
Ruské ministerstvo obrany to odmietlo a tvrdí, že jeho jednotky prímerie prísne dodržiavajú. Naopak, Ukrajina podľa neho pozdĺž celého frontu pokoj zbraní porušila viac ako 5000-krát a pokúsila sa o prielom do Ruska v Kurskej a Belgorodskej oblasti.
Jednostranné prímerie vyhlásené ruským rezidentom Vladimirom Putinom pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny malo začať platiť v stredu 23.00 h SELČ. Podľa Ukrajiny ho však Rusko bezprostredne porušilo, keď vypustilo navádzané bomby na ukrajinské mesto Sumy.
Ukrajina uviedla, že stále podporuje návrh na 30-dňové prímerie, ktorý vypracovali Spojené štáty. Moskva však zatiaľ súhlas nevyjadrila.
13:10**** Ukrajinská tajná služba SBU podľa svojho dnešného vyhlásenia odhalila maďarskú špionážnu sieť, ktorá pracovala proti záujmom Ukrajiny. Zhromažďovala vraj spravodajské informácie o ukrajinských obranných kapacitách a protivzdušnej obrane na juhozápade tejto krajiny, ktorá sa už štvrtým rokom bráni ruskej agresii. Dvoch agentov zatkli, oznámila SBU. Budapešť obvinenia označila za propagandu.
Čítajte viac Maďarskí agenti na ukrajinskej pôde. SBU tvrdí, že rozbila špionážnu sieť Budapešti. Propaganda, odkázal Szijjártó
Maďarsko vedené premiérom Viktorom Orbánom patrí k európskym krajinám s najbližším vzťahom k Moskve. Jeho minister zahraničia Petér Szijjártó obvinenia označil za propagandu. „Ak dostaneme akékoľvek detaily alebo oficiálne informácie, tak budeme schopní sa tým zaoberať. Dovtedy to musím označiť za propagandu, ku ktorej je potrebné pristupovať obozretne,“ vyhlásil na tlačovej konferencii.
11:45 Britský minister zahraničia David Lammy sa zúčastní na dnešnej neformálnej schôdzke 17 šéfov diplomacií krajín Európskej únie s ich ukrajinským náprotivkom Andrijom Sybihou v Ľvove. Oznámilo to dnes podľa agentúry Reuters britské ministerstvo zahraničia.
Na stretnutí, kde bude tiež český minister zahraničia Jan Lipavský, majú ministri hovoriť o tom, ako zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine, uviedlo ministerstvo. Neformálna schôdzka má byť podľa Reuters spoločnou ukážkou podpory budúcnosti Ukrajiny v Európe.
Očakáva sa tiež, že ministri politicky podporia vznik špeciálneho tribunálu, ktorý by sa mal zaoberať vojnovou agresiou proti Ukrajine.
11:25 Poľský premiér Donald Tusk v piatok informoval, že zmluva, ktorú podpíše v priebehu dňa s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, obsahuje okrem iného obojstranný záväzok vojenskej pomoci v prípade bezpečnostného ohrozenia. Povedal to na tlačovej konferencii pred odletom do Francúzska, informuje varšavský spravodajca TASR.
„Inak znie deklarácia NATO, že sa zaväzuje pomôcť, a inak znie, keď konkrétna krajina disponujúca takým obranným kapitálom ako Francúzsko povie, že ona sa zaväzuje poskytnúť vojenskú pomoc Poľsku v prípade ohrozenia,“ povedal premiér a vyjadril svoju spokojnosť s obsahom zmluvy. Podľa premiéra ide o prvý dokument takéhoto významu, ktorý Paríž podpíše s krajinou, s ktorou nemá spoločnú hranicu.
Premiér pripomenul, že práce na dokumente, ktorý politici podpíšu vo francúzskom meste Nancy, trvali niekoľko mesiacov a zmluva podľa neho uzatvára historickú etapu čoraz priateľskejších vzťahov medzi oboma krajinami. Informoval tiež, že bude nasledovaná podobnou zmluvou so Spojeným kráľovstvom.
Tusk uviedol, že spoločné úsilie s prezidentom Emmanuelom Macronom smeruje k posilneniu bezpečnosti EÚ a jej východnej hranice. Okrem obranných záväzkov dohoda otvára aj možnosti spolupráce v oblasti poľnohospodárstva, kozmického výskumu a pokročilých obranných technológií. „Poľsko sa od dnešného dňa nachádza v jednoznačne lepšej pozícii než kedykoľvek v histórii,“ uzavrel predseda poľskej vlády.
11:00 Druhá noc jednostranného trojdňového prímeria, ktoré vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, bola relatívne pokojná, bez útokov dronov a rakiet a len s občasným odpaľovaním kĺzavých bômb v oblastiach frontovej línie. V piatok o tom informovala britská stanica BBC.
Terčom útoku s použitím kĺzavých bômb bolo ukrajinské mesto Vorožba, ktoré sa nachádza približne šesť kilometrov od ruského pohraničného mesta Ťotkino, kam sa snažia postúpiť ukrajinské jednotky. O následkoch úderu neboli bezprostredne známe žiadne informácie.
Kanály na platforme Telegram priniesli informácie o útokoch ruskej armády aj vo štvrtok večer. Hlásili ich z juhoukrajinského mesta Cherson, Záporožskej oblasti, kde pri nich zahynula jedna žena, a Dnepropetrovskej oblasti v strednej Ukrajine, kde boli zranení dvaja ľudia.
Pre hrozbu dronových útokov bol v noci na piatok vyhlásený letecký poplach v ruskej Belgorodskej a Kurskej oblasti susediacich s Ukrajinou. Odvtedy sa neobjavili žiadne správy o streľbe síl protivzdušnej obrany na drony, no poplach zatiaľ nebol zrušený.
Vo štvrtok, v prvý deň platnosti prímeria, Ukrajina informovala, že Rusko na ňu útočí na celej frontovej línii. Prímerie označila za „frašku“. Rusko uviedlo, že prímerie dodržiava a iba „reaguje“ na ukrajinské útoky.
Ukrajina návrh ruského prezidenta na prímerie oficiálne neprijala. Kyjev trvá na tom, že prímerie by nemalo byť trojdňové, ale malo by trvať aspoň 30 dní.
Čítajte viac Zelenskyj zavrhol Putinovo trojdňové prímerie: Kyjev nemôže zaručiť bezpečnosť účastníkov osláv konca vojny v Moskve
Podľa ukrajinskej vlády iniciatíva Moskvy týkajúca sa prímeria má za cieľ iba zaistiť bezpečnosť vojenskej prehliadky, ktorá sa bude na Červenom námestí v Moskve konať v piatok pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny, a je propagandistickým ťahom, ktorý má vytvoriť ilúziu pripravenosti na mier, píše BBC.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil Putinovo prímerie za „neveľmi seriózne“ a zamerané len na to, aby sa 9. mája „tí lídri alebo priatelia, ktorí prídu na Červené námestie, cítili komfortne“ a aby sa Putin dostal z izolácie.
„Jednoducho ide o to, že do 7. mája nás zabíjajú, potom si 7. mája urobia dva alebo tri príjemné dni a 11. mája na nás opäť zaútočia raketami,“ dodal ukrajinský prezident.
10:50 Nemecko bude naďalej podporovať Ukrajinu, aby sa mohla efektívne brániť a bude rovnako pokračovať v tlaku na Rusko, uviedol nový nemecký kancelár Friedrich Merz v Bruseli. Ak Rusko nepristúpi na ponuku 30-dňového prímeria, s ktorou prišiel americký prezident Donald Trump, a nebude brať mierové rozhovory vážne, je Berlín pripravený tlak na Moskvu prostredníctvom sankcií ešte navýšiť, dodal Merz.
„Stojíme pevne na strane Ukrajiny a budeme robiť všetko pre to, aby sa táto vojna skončila čo najskôr,“ vyhlásil nemecký kancelár po stretnutí s predsedom Európskej rady Antóniem Costom. Merz je na svojej prvej návšteve Bruselu v úlohe šéfa spolkovej vlády. Už v stredu zamieril do Francúzska a následne do Poľska, hovoril tiež telefonicky s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ukrajinským vodcom Volodymyrom Zelenským, ktorého krajina sa vyše tri roky bráni ruskej invázii.
10:33 Rusko si pri mierových rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine nárokuje aj ukrajinské územie, ktoré nedobylo, potvrdil vo štvrtok americký viceprezident J. D. Vance. TASR o tom informuje podľa správy magazínu Politico.
„Rusko nemôže očakávať, že dostane územie, ktoré ešte ani nedobylo. A to je jedna z vecí, ktoré si dalo do toho pôvodného mierového plánu,“ povedal Vance v rozhovore pre stanicu Fox News.
Podobne sa vyjadril už v stredu na podujatí organizovanom Mníchovskou bezpečnostnou konferenciou vo Washingtone, keď naznačil, že Rusko žiada priveľa, aby ukončilo vojnu, ktorú začalo napadnutím Ukrajiny vo februári 2022.
„Chcel by som povedať, že Rusi teraz požadujú určitý súbor požiadaviek, určitý súbor ústupkov, aby ukončili konflikt. Myslíme si, že žiadajú priveľa,“ tvrdil viceprezident USA.
9:20 Nový nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul pricestoval vo štvrtok na svoju prvú návštevu Ukrajiny od svojho nástupu do funkcie. Zúčastní sa na piatkovom neformálnom stretnutí šéfov diplomacií EÚ v meste Ľvov.
Na rokovaniach v tomto západoukrajinskom meste bude aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha a zamerané budú na pokračujúcu podporu pre Ukrajinu, ktorá sa viac než tri roky bráni pred ruskou inváziou.
Wadephul sa vo štvrtok skoro ráno vrátil do Berlína zo stretnutia ministrov zahraničných vecí EÚ vo Varšave, aby sa zúčastnil na slávnostnom ceremoniáli v dolnej komore parlamentu – Bundestagu – pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Európe. Následne odcestoval do Ľvova.
Pre verejnoprávneho vysielateľa ARD nemecký minister zahraničných vecí uviedol, že Berlín zostane jedným z najsilnejších podporovateľov Ukrajiny. „Toto sa nezmení a v nasledujúcich dňoch to dáme jasne najavo,“ dodal.
Počas schôdzky v Ľvove má Wadephul podľa vlastných slov v úmysle posúdiť súčasné potreby Ukrajiny. „Poskytneme, čo je potrebné, a budeme v tom pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné – kým Rusko nepochopí, že táto vojna sa musí skončiť, rokovania sa musia začať a prímerie sa musí dodržiavať,“ povedal.
9:00 Ukrajinská tajná služba SBU podľa svojho dnešného vyhlásenia odhalila maďarskú špionážnu sieť, ktorá pracovala proti záujmom Ukrajiny.
Čítajte viac Maďarskí agenti na ukrajinskej pôde. SBU tvrdí, že rozbila špionážnu sieť Budapešti. Propaganda, odkázal Szijjártó
8:25 Ukrajinská armáda informovala o niekoľkých ruských útokoch na ukrajinské pozície pozdĺž frontovej línie za uplynulých 24 hodín, a to za použitia rakiet aj leteckých bômb.
8:17 Britský premiér Keir Starmer ohlásil nové sankcie voči približne 100 tankerom zapojeným do nelegálnej prepravy ruskej ropy. Londýn uviedol, že tieto tankery od začiatku minulého roka prepravili náklad v hodnote viac ako 24 miliárd dolárov.
Veľká Británia už predtým uvalila sankcie voči desiatkam lodí ruskej tieňovej flotily, ktoré podľa nej obchádzajú západné sankcie uvalené na ruský vývoz ropy po odštartovaní invázie na Ukrajinu v roku 2022. Britská vláda zároveň tvrdí, že tankery tieňovej flotily poškodzujú dôležité európske podmorské káble.
„Hrozba, ktorú Rusko predstavuje pre našu národnú bezpečnosť, sa nemôže podceňovať,“ povedal Starmer a dodal, že na boj proti ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi sú potrebné ďalšie opatrenia.
7:25 Rusko cez ním vyhlásené trojdňové prímerie viac ako 200-krát zasiahlo osem ukrajinských osád blízko frontu v Záporožskej oblasti, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na šéfa oblastnej správy Ivana Fedorova.
Osady za posledných 24 hodín podľa Fedorova zasiahlo 150 dronov a 70 delostreleckých striel.
Jednostranné prímerie vyhlásené ruským rezidentom Vladimirom Putinom pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny malo začať platiť v stredu 23.00 h SELČ. Podľa Ukrajiny ho ale Rusko bezprostredne porušilo, keď vypustilo navádzané bomby na ukrajinské mesto Sumy.
Ukrajina uviedla, že stále podporuje návrh na 30-dňové prímerie, ktorý vypracovali Spojené štáty. Moskva však zatiaľ súhlas nevyjadrila.
7:17 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 300 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 963 270, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri tanky, štyri obrnené bojové vozidlá pechoty, 36 delostreleckých systémov a jeden raketomet.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 786 tankov, 22 433 obrnených bojových vozidiel pechoty, 27 588 delostreleckých systémov a 1 380 raketometov.
6:00 Kyjev je pripravený na rokovania s Ruskom v akomkoľvek formáte, ak Moskva ukáže ochotu k nepodmienečnému prímeriu, povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po štvrtkovom telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Ten potom na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že rozhovory s Ruskom a Ukrajinou pokračujú a znovu vyzval „ideálne, k 30-dňovému nepodmienečnému prímeriu“. Ak nebude dodržiavané, USA a jeho partneri zavedú ďalšie sankcie voči Moskve, dodal Trump.
Zelenského telefonát s Trumpom podľa agentúry AFP trval asi dvadsať minút, viedol sa v angličtine a hlavnými témami bola diplomacia a prímerie vo vojne s Ruskom, ktoré vo februári 2022 Ukrajinu napadlo. Zelenskyj po telefonáte vyhlásil, že Ukrajina je pripravená viesť s Moskvou „všetky formáty rokovaní“ s cieľom nájsť riešenie konfliktu vyvolaného ruskou inváziou.
„Aby sa tak ale stalo, musí Rusko ukázať, že to s ukončením vojny myslí vážne, počnúc úplným a bezpodmienečným prímerím,“ uviedol tiež ukrajinský prezident v správe zverejnenej na sociálnych sieťach.
Čítajte viac Si pristál v Moskve, stretol sa s Putinom. Hovorili o spolupráci aj o druhej svetovej vojne
Prezident Ukrajiny a USA telefonicky tiež hovorili o dohode o nerastných surovinách, ktorú vo štvrtok ratifikoval ukrajinský parlament a ktorá umožní Američanom prístup k ukrajinským prírodným zdrojom. Na jej základe má tiež vzniknúť spoločný investičný fond na obnovu vojnou zničenej Ukrajiny.
Trump vo štvrtok večer na svojej sieti Truth Social vyzval „na ideálne 30-dňové bezpodmienečné prímerie“. „Dúfajme, že bude dodržiavané prijateľné prímerie a obe krajiny budú zodpovedné za jeho rešpektovanie,“ dodal Trump. „Ak nebude prímerie rešpektované, USA a ich partneri uvalia ďalšie sankcie. Každý týždeň zomierajú tisíce mladých vojakov a každý by si mal želať, aby sa to ZASTAVILO,“ napísal Trump s tým, že je naďalej „odhodlaný zabezpečiť mier medzi Ruskom a Ukrajinou spoločne s Európanmi“.
Ruský prezident Vladimir Putin nedávno vyhlásil jednostranné trojdňové prímerie v súvislosti s oslavami 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Kyjev ale ruský návrh označil za bezpredmetný a uviedol, že stále podporuje návrh na 30-dňové prímerie, ktorý vypracovali Spojené štáty.
Rusko začalo trojdňové prímerie uplatňovať v stredu o 23.00 selč, o polnoci zo stredy na štvrtok moskovského času. Ukrajina ale tvrdí, že ho Moskva nedodržiava. Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok uviedlo, že Moskva prímerie dodržiava a že je to naopak Ukrajina, kto pokračuje v bojoch.