„Sonda Kosmos 482 prestala existovať, opustila obežnú dráhu a spadla do Indického oceánu,“ oznámil Roskosmos na Telegrame.
„Podľa výpočtov špecialistov z CINImaš vstúpilo zariadenie do hustých vrstiev atmosféry o 9:24 moskovského času (8:24 SELČ), 560 kilometrov západne od stredného Andamanského ostrova a dopadlo do Indického oceánu západne od Jak.
Európske centrum trasovania a dohľadu nad vesmírom (EÚ SST) naopak informuje, že sonda sa rozpadla ráno okolo ôsmej hodiny SELČ po vstupe do zemskej atmosféry.
Foto: blogs.esa.int
Medzi možnými lokalitami bol dokonca aj stred Európy vrátane Slovenska. Oveľa pravdepodobnejší bol však pád do oceánu alebo neobývaných oblastí, ako sa aj potvrdilo. Objekt bol po 8:50 detegovaný nad oblasťou medzi Novým Zélandom a Antarktídou, následne pokračoval cez Tichý oceán, Strednú Ameriku, Atlantik, Európu a Blízky východ, pričom výška jeho obehu kolísala.
Zaujímavosťou je, že sonda začala po prelete nad pevninou opäť naberať výšku, čo podľa odborníkov môže súvisieť s aktuálnou hustotou atmosféry. Ako vysvetlil Milan Halousek z Astronomického ústavu AV ČR pre Novinky.cz, ak objekt vstupuje do atmosféry veľmi plochým uhlom, môže sa od nej „odraziť“ podobne ako kamienok pri hode po hladine vody.
Očakávaný dopad podľa agentúr EU SST a Kayhan Space mal nastať okolo 8:00–8:30 SELČ, no výpočty sa ukázali ako nepresné kvôli nepravidelnému správaniu objektu. Sondu monitorovali viaceré organizácie, pričom miesto dopadu bolo dlho neisté.
Kľúčovým údajom pre odhad miesta dopadu je sklon dráhy sondy k rovníku, ktorý je zhruba 52 stupňov. Tento sklon znamená, že aparát môže vstúpiť do atmosféry nad značnou časťou pevniny. EU SST ale vylučuje napríklad Škótsko, Škandináviu, Pobaltie, severné oblasti Ruska, južnú Afriku či severozápad Severnej Ameriky.
Vzhľadom na to, že sonda bola navrhnutá tak, aby vydržala vstup do hustej atmosféry Venuše, je možné, že prečká prelet zemskou atmosférou a následne dopadne na povrch. Guľovitý aparát má hmotnosť 495 kilogramov a priemer 1,17 metra.
Program Venera
Sovietsky zväz vyslal spomínanú sondu do vesmíru v roku 1972 v rámci programu Venera (po rusky Venuša), ktorého cieľom bolo preskúmať Venušu. Sonda sa však na orbite okolo Zeme rozdelila na niekoľko častí, ktoré sa s výnimkou pristávacieho modulu už zrútili.
Názov Kozmos od 60. rokov dostávali sovietske kozmické lode, ktoré zostali na obežnej dráhe okolo Zeme, poznamenal americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Sovietske planetárne misie podľa neho obvykle najprv mierili na takzvanú parkovaciu obežnú dráhu, odkiaľ mali pokračovať ďalej do svojich cieľových destinácií. Pokiaľ ale napríklad zlyhal motor, sondy zostali na orbite a dostali označenie Kosmos.
K Venušu sa od roku 1961 vydalo niekoľko amerických a sovietskych sond, medzi nimi v roku 1962 americký Mariner 2, ktorý Venušu ako prvý obletel, alebo v roku 1975 sovietska Venera 9, ktorá na Zem poslala prvé fotografie povrchu planéty.