Jedným z cudzincov, ktorý od apríla bojuje v Charkovskej oblasti, je 22-ročný Kolumbijčan s volacím znakom Sombra (po španielsky Tieň). Kým sa stal vojakom 13. brigády Národnej gardy Ukrajiny, tri roky slúžil v kolumbijskej armáde.
Zúčastňoval sa na špeciálnych operáciach proti rebelom, drogovým kartelom či nelegálnym migrantom. Potom sa na sociálnych sieťach dozvedel o verbovaní do ukrajinských vojsk.
Kolumbia je chudobná krajina a možnosť, že by si mohol zarobiť ako legionár, bola pre Sombru lákavá. A tak vo februári tohto roka prekonal vyše 11-tisíc kilometrov, aby sa z kolumbijskej Bogoty dostal do Charkova. Dnes je členom jednotky, ktorú prezývajú Charta (Chartija).
„Na Ukrajine niekedy dostávame až šesťkrát viac ako v Kolumbii. Prišiel som bojovať za zlepšenie životných podmienok svojej rodiny. Chcem pomôcť rodičom a synovi,“ povedal Sombra pre portál Ukrainska Pravda.
Záujemcovia z Kolumbie
Cudzinci môžu podpísať zmluvu s hocijakou jednotkou ukrajinských ozbrojených síl, Národnej gardy alebo Štátnej špeciálnej dopravnej služby.
K ukrajinskej armáde sa pridalo veľa dobrovoľníkov zo štátov Európskej únie, ale aj z Veľkej Británie, Gruzínska, Bieloruska, USA či Austrálie. V poslednom čase majú záujem o službu najmä muži z Latinskej Ameriky, predovšetkým Kolumbijčania.
Zverbovať ich sa oplatí, lebo mnohí majú vojenské skúsenosti z občianskej vojny, ktorá trvala 52 rokov, kým v jeseni 2016 znepriatelené strany nepodpísali mierovú zmluvu. Je to výhoda, pretože vojaci z Kolumbie majú silnú motiváciu a vedia, do čoho idú.
Ako totiž Ukrainska Pravda pripomenula, po začiatku ruskej agresie vo februári 2022 prichádzali na pomoc Ukrajincom nadšenci z celého sveta, no len čo ich predstavy narazili na tvrdú realitu neľútostnej vojny, mnohí ukončili zmluvy a vrátili sa domov.
Kyjev preto na jar minulého roka sprísnil podmienky. Parlament schválil zákon, podľa ktorého mohli zahraniční vojaci zmluvu ukončiť až po odslúžení šiestich mesiacov.
Zároveň sa zmenil prístup k ich náboru. Ukázalo sa, že oveľa účinnejšou metódou na ich prilákanie, je „ústne podanie“.
Tí, čo už slúžia v ukrajinskej armáde, príbuzným a známym jednoducho objasnia, ako to v praxi vyzerá. Opíšu im finančné a sociálne „bonusy“, prípadne ich rovno zavolajú, aby to skúsili. Tento spôsob sa osvedčil.
„Dobrý deň. Dostal som na vás kontakt od známeho, ktorý bojuje v Charte. Som pripravený prísť z Kolumbie na Ukrajinu. Chcem sa pridať k vašej jednotke.“
Takú správu v španielčine dostal cez mobilnú aplikáciu WhatsApp vodca skupiny verbujúcej cudzincov s volacím znakom Alex, informovala priamo z tábora reportérka Ukrainskej Pravdy.
Zahraničných „prihlášok“ dostáva Alex veľa, a to každý deň. Často aj v noci, keďže časový rozdiel medzi Ukrajinou a Kolumbiou je až osem hodín. V súčasnosti bojuje v Charte vyše sto vojakov spoza hraníc a veľkú časť tvoria muži z Latinskej Ameriky.
Nábor na sociálnych sieťach
Podobne to prebieha i v iných jednotkách. V prápore „Sloboda“, ktorý spadá pod 4. brigádu ukrajinskej Národnej gardy, uzatvárajú zmluvy s občanmi iných krajín už asi rok. Dnes ich tam bojujú desiatky – väčšina pochádza z Kolumbie, ale sú tam aj Španieli či Poliaci.
„Už od začiatku, keď sme začali pracovať s cudzincami, sme využívali známosti Ukrajincov, ktorí majú kontakty, a to aj v krajinách Latinskej Ameriky. Našli ľudí ochotných vstúpiť do ukrajinskej armády a ponúkli im náš prápor,“ priblížil Ukrainskej Pravde kapitán Andrij Illenko.
Dobrým spôsobom na verbovanie je i cielená reklama na sociálnych sieťach alebo videá na platforme YouTube. Niekedy sa dá nábor robiť aj priamo v zahraničí, ako to využíva napríklad útočná rota 47. samostatnej mechanizovanej brigády.
Pomáhajú jej s tým Kolumbijčania, ktorí sa po odchode do civilu vrátili domov. Ak sa v ich vlasti nájde skupina záujemcov, stretnú sa s nimi, odpovedia na ich otázky alebo hneď vyberú najvhodnejších – podľa veku či fyzických predpokladov.
Ako však upozornili ukrajinské úrady, Kyjevu chýbajú prostriedky na to, aby v zahraničí vytvoril sieť regrutačných centier.
„Nemáme centralizovaný nábor cudzincov do služby v ukrajinskej armáde. Na Times Square nie je žiadny náborový stan s ukrajinskou vlajkou. Nikto z ukrajinských vojakov nechodí po New Yorku a nerozdáva letáky potenciálnym kandidátom,“ citovala Ukrainska Pravda zástupcu Medzinárodnej légie ukrajinských ozbrojených síl.
Pokiaľ ide o vojenskú rozviedku (GUR), zostava legionárov je už iná. Ľudí z Latinskej Ameriky je tam málo, prevažujú cudzinci zo západnej Európy – Briti, Nemci či Francúzi, no nájdu sa i Bielorusi, Gruzínci alebo Ičkerijci z Čečenska. Podmienkou je, aby ovládali angličtinu, ktorá je tam dorozumievacím jazykom.
Motiváciou nie sú len peniaze
Od chvíle, keď cudzinec prekročí ukrajinské hranice, trvá väčšinou ešte dva až štyri mesiace, kým ho nasadia do boja. Prejde vojenským výcvikom a naučia ho základné výrazy v ukrajinčine, hoci v jednotkách pôsobia tlmočníci. Plat dostáva hneď po podpísaní zmluvy.
Motivácia legionárov je rôzna. Niektorí idú proti Rusom bojovať, aby si zarobili, zlepšili svoje životné pomery alebo postavenie. Kolumbijčania, ktorí slúžia v ukrajinských jednotkách, to môžu dotiahnuť do hodnosti seržanta či dôstojníka.
„Na Ukrajine môžu získať aj povolenie na pobyt. Niektorí z nich chcú žiť tu, zostať v Európe. Lákajú ich tiež sociálne výhody, aj tie pre veteránov a ich rodiny,“ zdôvodnil pre Ukrainsku Pravdu Alex z náborovej skupiny v Charte.
Cesta na Ukrajinu z Latinskej Ameriky môže stáť až 2 000 eur. Legionári z týchto končín si na to neraz musia zobrať pôžičku. Kyjev im za to vopred neplatí, lebo nie je istota, či si to cestou nerozmyslia. Aj preto sú pre týchto ľudí peniaze veľmi dôležité.
Naopak, pre dobrovoľníkov z európskych štátov nehrajú až takú úlohu. Niektorí sú bývalí vojaci, pre ktorých je Ukrajina stredobodom diania.
„Uplatňujú svoje zručnosti a skúsenosti s pocitom, že robia niečo veľmi významné,“ zhrnul Alex. Ďalšiu skupinu regrútov z cudziny tvoria mladí muži, často iba 18– či 19-roční, ktorí veria v ideály alebo si chcú niečo dokázať.
Zmluvy o vojenskej službe legionári zvyčajne podpisujú na tri roky s možnosťou skončenia po šiestich mesiacoch. Stáva sa však, že ich velitelia uvoľnia i skôr, ak už odmietajú bojovať. A keď niektorí dezertujú, ukrajinské úrady spravidla privierajú oči a nechajú ich odísť do vlasti.