Hlava ruského štátu tak urobila po tom, ako Moskvu v sobotu k nepodmienečnému 30-dňovému prímeriu vyzval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj spolu s lídrami Francúzska, Nemecka, Británie a Poľska. Ukrajina sa už viac ako tri roky bráni plošnej ruskej vojenskej agresii.
„Nebolo to Rusko, kto prerušil rokovania v roku 2022. Bol to Kyjev. Avšak navrhujeme, aby Kyjev obnovil priame rokovania bez akýchkoľvek predbežných podmienok,“ citovala Putina agentúra Reuters. „Ponúkame kyjevským úradom obnovenie rokovaní už vo štvrtok, a to v Istanbule,“ dodal s tým, že rozhodnutie je teraz na Ukrajine.
„Náš návrh, ako sa hovorí, je na stole. Rozhodnutie je teraz na ukrajinských úradoch a ich kurátoroch, ktorí, zrejme vedení svojimi osobnými politickými ambíciami, a nie záujmami svojho ľudu, chcú pokračovať vo vojne s Ruskom rukami ukrajinských nacionalistov,“ povedal podľa agentúry TASS.
Na návrh, ktorý Putin urobil v približne 20-minútovom prejave v nedeľu krátko po polnoci, reagoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Podľa Zelenského je pozitívnym znakom, že Rusi „konečne začali zvažovať ukončenie vojny“. Zelenskyj to napísal na platforme X. „Celý svet na to čakal už veľmi dlho. A úplne prvým krokom k skutočnému ukončeniu akejkoľvek vojny je prímerie,“ napísal Zelenskyj. „Nemá zmysel pokračovať v zabíjaní už ani jediný deň. Očakávame, že Rusko potvrdí prímerie – úplné, trvalé a spoľahlivé – od zajtra, 12. mája, a Ukrajina je pripravená sa s ním stretnúť,“ dodal ukrajinský prezident.
„Nepodmienečnému prímeriu nepredchádza rokovanie,“ povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron novinárom po tom, čo pri návrate z Kyjeva vystúpil z vlaku v Poľsku. Priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sú podľa neho „prvým krokom, ale nestačia“. Protinávrh ukazuje, že ide o Putinovu zdržovaciu taktiku, dodal.
Ochotu Ruska viesť rozhovory s Ukrajinou považuje Merz za dobré znamenie. „Vôbec to ale nestačí,“ uviedol kancelár. Od Ruska očakáva, že pristúpi na prímerie predložené v sobotu Ukrajinou a jej spojencami. „Najskôr musia mlčať zbrane, potom môžu začať rozhovory,“ uviedol Merz.
Americký prezident Donald Trum v nedeľu uviedol, že bude „pokračovať v práci s oboma stranami“ v záujme ukončenia konfliktu na Ukrajine. „Potenciálne skvelý deň pre Rusko a Ukrajinu!“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social bez toho, aby špecifikoval, čo presne má na mysli. „Pomyslite na státisíce životov, ktoré budú zachránené, keď sa toto nekonečné ‚krviprelievanie‘, dúfajme, skončí… Budem naďalej spolupracovať s oboma stranami, aby sa tak stalo,“ dodal.
Putin sa poďakoval krajinám, ktoré sa snažia o mierové riešenie vojny na Ukrajine. „Myslím si, že je to každému zrejmé: počas rokovaní a stretnutí, ktoré sa konali v Moskve, sa dotýkala aj otázka urovnania konfliktu na Ukrajine. Sme vďační všetkým našim hosťom, našim priateľom, za pozornosť, ktorú venujú tomuto konfliktu, a za úsilie, ktoré vynakladajú na to, aby sa konflikt ukončil,“ uviedol Putin podľa TASS a konrétne menoval Čínu, Brazíliu, krajiny Afriky, Blízkeho východu „a najnovšie aj nová administratíva Spojených štátov amerických“.
Zelenskyj sa v sobotu v Kyjeve s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, britským ministerským predsedom Keirom Starmerom a poľským premiérom Donaldom Tuskom zhodli na ponuke prímeria v bojoch na Ukrajine, ktoré má bez predbežných podmienok začať platiť od pondelka 12. mája a trvať minimálne 30 dní. Európa aj Spojené štáty podľa nich skoordinujú nové rozsiahle sankcie proti Rusku, ak Putin prímerie odmietne.
Kremeľ v prvej reakcii obvinil Európanov z konfrontačných vyhlásení a vyhlásil, že sa Rusko nenechá sankciami zastrašiť.
Putin v nedeľu tiež uviedol, že účelom priamych rokovaní s Ukrajinou je „odstrániť základné príčiny konfliktu“ a dosiahnuť „dlhodobý, trvalý mier pre historickú perspektívu“, nielen prerušenie bojov za účelom opätovného vyzbrojenia.
„Nevylučujeme, že počas týchto rokovaní bude možné dohodnúť nejaké nové prímerie, nový pokoj zbraní,“ povedal Putin. Boje na Ukrajine v ňom označil slovom vojna, nielen špeciálna vojenská operácia, čo je v Rusku oficiálny termín pre inváziu na Ukrajinu.
Putin tiež uviedol, že ešte v nedeľu bude hovoriť s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom o sprostredkovaní rozhovorov, ktoré by podľa neho mohli viesť k prímeriu.
Rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom sa začali krátko po tom, ako vo februári 2022 ruské vojská na Putinov pokyn v plnom rozsahu vpadli do susednej krajiny. Rokovania ale Ukrajina prerušila, keď po ústupe ruských vojsk od Kyjeva na jar 2022 vyšli najavo masové vraždy a ďalšie zverstvá, ktorých sa počas krátkej okupácie dopustili ruskí vojaci v okolí ukrajinskej metropoly.
Rusko v chystanej dohode z Istanbulu požadovalo, aby sa Ukrajina zaviazala k neutralite, zriekla sa vstupu do NATO, obmedzila veľkosť svojich ozbrojených síl a udelila východnej Ukrajine zvláštne postavenie. Ukrajinský prezident Zelenskyj dal jasne najavo, že je proti takýmto záväzkom.
Vlani v júni Putin uviedol, že Ukrajina musí oficiálne upustiť od svojich snáh o vstup do Severoatlantickej aliancie a stiahnuť svojich vojakov zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo a ktoré vo všetkých prípadoch kontroluje iba čiastočne.